Liberalizácia trhu – 10 rokov za nami, otázky a výzvy pred nami
Čo priniesla dekáda liberalizovaného trhu s energiami? Počas utorkového HN Clubu, ktorého generálnym partnerom bola spoločnosť sféra a.s., na túto tému diskutovali zástupcovia ministerstva hospodárstva a Európskej komisie a ďalší odborníci z oblasti energetiky.
Za hlavný cieľ procesu liberalizácie je možné podľa Lívie Vašákovej zo Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku považovať rozbitie monopolov a vytvorenie jednotného trhu. Jedným zo základných elementov liberalizačnej legislatívy je tiež nezávislý a zodpovedný národný regulačný úrad, ktorý koná transparentne a na základe podkladových analýz. Práve tieto atribúty ale podľa hodnotení EK v prípade Slovenska neplatia.
Väčšie úspechy liberalizácie v EÚ sa prejavili v prípade veľkoobchodných trhov, avšak tieto výhody treba ešte preniesť do oblasti retailu a cien, ktoré platia koncoví odberatelia. Slovensko má síce jedny z najnižších veľkoobchodných cien elektriny, čo možno pripísať market coupling nášho trhu s českým, maďarským a rumunským a tiež napojeniu na nemecký trh, kvôli vysokým sieťovým poplatkom však spotrebitelia na svojich účtoch tieto prínosy nepociťujú.
Kľukatá cesta
Libor Láznička, riaditeľ úseku vývoja spoločnosti sféra, poukázal na to, že za posledné desaťročie sa prešla dlhá cesta od centrálnej štátom riadenej energetiky. Za hlavné míľniky označil privatizáciu štátnych podnikov, oddelenie výroby a prenosu elektriny a napokon unbundling firiem, kedy sa oddelila aj distribúcia a dodávka energie.
„Máme liberalizovaný trh, ktorý je na papieri otvorený pre všetkých hráčov s výnimkou infraštruktúrnych spoločností, kde existujú prirodzené monopoly, na druhej strane však máme toľko regulácie, že v živote tu toľko regulačných predpisov nebolo,“ zhodnotil súčasnú situáciu Michal Hudec zo spoločnosti energy analytics.
Riaditeľ odboru palív a energetiky MH SR Ľubomír Kuchta poukázal na to, že v priebehu debát o smerovaní liberalizácie trhu s energiami sa do popredia dostali otázky priaznivých cien a stabilných dodávok, pričom na financovania rozvoja infraštruktúry a výrobných zariadení sa pozabudlo.
Výzvy na pozadí energetickej únie
Proces liberalizácie mal podľa Hudeca dosiaľ najmä „sociálno-obchodno-spotrebiteľský charakter bez zohľadnenia fyzikálnych daností“. Práve zhodnotenie týchto infraštruktúrnych obmedzení, ich prekonávania a súbežný rozvoj obchodovania na európskom trhu by mal byť podľa neho prioritou do budúcna.
Vašáková v tejto súvislosti odkázala na tzv. hardvér a softvér, ktorý EK pri budovaní energetickej únie rozlišuje. Zároveň vyzdvihla stále otvorenú konzultáciu k novému dizajnu trhu, ktorý Komisia spustila 15. júla.
Za najväčší problém pri úspešnom napĺňaní idei energetickej únie považuje to, že „záujem EÚ bude narážať na národné záujmy“. Aj v súčasnosti je možné podľa nej tento rozkol badať na rozhodnutiach firiem so štátnym vlastníctvom zapojiť sa do projektu rozšírenia plynovodu Nord Stream, ktorý podľa nej nie je v súlade s diverzifikačnými cieľmi ani zahraničnou politikou EÚ voči Ukrajine. Ako druhý príklad rozporu uviedla národnú cenovú reguláciu, ktorú Brusel nepovažuje za vhodný, ale skôr kontraproduktívny nástroj ochrany spotrebiteľov.
Aj Ľubomír Kuchta dodal, že úspech energetickej únie bude vo veľkom závisieť od toho, „do akej miery bude prekrytie národných a európskych záujmov konzistentné“.
Podľa Libora Lázničku sú zatiaľ návrhy o energetickej únii či redizajne trhu stále len vo forme plánov. „Je treba ich rozmeniť na drobné,“ poznamenal.
Odborná diskusia k téme dekády liberalizácie energetického trhu v Bratislave bola najmä pozvánkou na jubilejný 10. ročník konferencie Energofórum 2015 – Elektrina, ktorá sa uskutoční 15. a 16. októbra vo Vyhniach.
© energia.sk
K téme
