Lacnejší plyn? Politika, regulácia a trhová realita

Záujem vládnych kabinetov tlačiť na ceny plynu sa opiera o silný argument. Náklady na energie u nás tvoria pomerne významnú časť rozpočtu mnohých domácností. Moc žiadneho slovenského politika ale nedokáže ovplyvniť ceny komodity na európskych burzách. Ak bola doteraz vžitá predstava, že plyn na Slovensku je drahý, v porovnaní so zvyškom EÚ si dnes nevedieme zle. V rámci regiónu patria koncové ceny plynu u nás k dlhodobo najnižším.

Zdroj: Eurostat

Eurostat pravidelne porovnáva koncové ceny plynu pre domácnosti v EÚ. Zameriava sa pritom na pásmo s ročnou spotrebou 20 – 200 GJ (5,56 – 55,6 MWh), ktoré približne zodpovedá dvom na Slovensku najrozšírenejším odberateľským tarifám – D2 a D3. Z porovnania za minulý rok vyplýva, že priemerná koncová cena plynu v Českej republike a Poľsku, teda v krajinách s porovnateľnou kúpnou silou, bola vyššia než na Slovensku.

Pre dodávku plynu v segmente domácnosti a malých podnikov určuje cenový strop Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO). Vlani v októbri začal úrad z vlastného podnetu cenové konanie, ktorého výsledkom bolo, že na rok 2015 sa znížila priemerná maximálna cena dodávky plynu pre zákazníkov v regulovaných segmentoch o 1,14 %.

Nové cenové konanie, rozhodnutie v septembri

V júni aktuálneho roka regulátor oznámil, že opäť pristúpi k zmene stanovených koncových cien plynu. Ako dôvod uviedol vývoj na medzinárodných trhoch. Hoci je ÚRSO nezávislým orgánom, vidina ďalšieho znižovania korešponduje s politickou agendou vládneho kabinetu Roberta Fica. Premiér po zmene vlastníckej štruktúry SPP avizoval, že pokles cien do 2 rokov by mohol byť dvojciferný.

Zákon o regulácii ukladá ÚRSO povinnosť vydať rozhodnutie do 30 dní od začiatku cenového konania. Stanovená lehota už medzičasom uplynula, z čoho sa dá usudzovať, že konanie bolo prerušené. Podľa hovorcu úradu Miroslava Luptáka však budú nové ceny plynu pre domácnosti a malé podniky známe včas a s účinnosťou od 1. septembra. 

Súčasnú reguláciu považuje za veľmi prísnu Miroslav Kulla, konateľ spoločnosti RWE Gas Slovensko. Veľký priestor na ďalšie znižovanie ceny preto nevidí. „Navyše umelé zásahy do trhového mechanizmu bývajú kontraproduktívne – zníži sa konkurencia, zhorší sa možnosť výberu pre spotrebiteľov, trh bude stagnovať,“ uviedol Kulla pre náš portál.

Kalkulácia regulovanej ceny a výkyvy na burze

Alternatívni dodávatelia nespochybňujú, že ceny komodity na burze klesajú. Tlak úradu na znižovanie regulovanej časti ceny súvisiacej s dodávkou, ktorú tvorí komodita a náklady dodávateľa s maržou, však podľa nich nie je primeraný. Podľa súčasného vzorca sa zmena na burze premieta do ceny komodity vo výške 30 % a dlhodobý kontrakt dominantného hráča sa zohľadňuje na 70 %. Na strane druhej, na ostatné komponenty ceny za dodávky plynu – distribúciu a prepravu – sa regulačný úrad nezameriava. 

Regulátor zdôrazňuje, že svoju funkciu vykonáva nezávisle. „Ak na základe ekonomických parametrov prídeme na to, že je možné cenu plynu znížiť, nájdeme rezervy v distribúcii, v eustreame, ale aj u obchodníka, tak cenové konanie otvoríme z nášho podnetu, aby obchodník nemal neprimeranú výhodu,“ povedal v rozhovore pre náš portál šéf ÚRSO Jozef Holjenčík.

Štruktúra priemernej ceny za dodávku plynu pre domácnosti v roku 2014 bez DPH

Zdroj: Výročná správa ÚRSO 2014

Štátny SPP je na trhu stále dominantným dodávateľom. Alternatívni hráči sa snažia vymedzovať voči jeho cenníkom tak, že svojim zákazníkom ponúkajú nižšie ceny. Mnohí z nich ale tvrdia, že v dôsledku regulácie už teraz predávajú plyn domácnostiam a malým podnikom na hranici ekonomickej logiky.

Regulácia cenového stropu definuje pre dodávateľov aj maximálnu mieru zisku. Plošná regulácia tlačí podľa alternatívnych dodávateľov jednotkové marže nadol, čo znižuje atraktivitu trhu a noví hráči nemajú záujem súťažiť. „Ak je primeraný zisk nastavený v regulovanej cene atraktívne aj pre nových dodávateľov, tak je to impulz pre rozvoj trhu a konkurenčný boj,“ uviedol pre náš portál Stanislav Kovalík, konateľ spoločnosti ČEZ Slovensko.

Aktuálny stav, keď mieru ziskovosti nemôže ovplyvniť šikovnosť dodávateľa, považuje za prekážku konkurencie aj konateľ RWE Gas Slovensko Miroslav Kulla. „Konkurenčný boj pri zemnom plyne dnes beží na úrovni ceny. Ak by boli podmienky nastavené štandardnejšie, dodávatelia by mali viac prostriedkov na ďalšie služby. V elektrine je trh oveľa rozvinutejší a konkurencia a trh sa rozvíjajú práve vďaka novým nekomoditným produktom a službám,“ vysvetlil.

Nízky záujem o podnikanie v tejto oblasti, ďalším dôvodom je čiastočné nasýtenie trhu, dokumentuje aj klesajúci počet zmien dodávateľa energií. Minulý rok pri domácnostiach v zemnom plyne klesol počet zmien medziročne až o 34 %. „Návratnosť vložených prostriedkov do takého podnikania je mimoriadne ťažko predvídateľná, teda príliš riziková,“ doplnil Kovalík z ČEZ Slovensko.

Kľukatá cesta rozvoja energetickej efektívnosti

Ak chce štát chrániť tých najzraniteľnejších odberateľov, mal by hľadať efektívnejšie cesty, tvrdí spoločnosť RWE Gas Slovensko. Plošná regulácia podľa Miroslava Kullu obmedzuje konkurenčný súboj na trhu, z ktorého by domácnosti vedeli profitovať oveľa viac. Navyše, vytvorený pocit o lacných energiách môže v praxi priniesť úplne opačný efekt, ľudia nebudú nútení šetriť a spotreba sa zvýši. „Oveľa efektívnejšie by bolo zamerať sa na energetickú efektívnosť. Týmto riešením by sa znížila konečná spotreba, dlhodobo a bez ohľadu na výkyvy na burzách,“  dodal.

Regulácii cien sa venuje aj Brusel v letnom balíku návrhov so zameraním na spotrebiteľov energie. Podľa Európskej komisie môže regulácia maloobchodných cien predstavovať obzvlášť silnú bariéru v efektívnej hospodárskej súťaži. „Cieľom sociálnej politiky ako ochrany zraniteľných spotrebiteľov všeobecne regulovanými tarifami chýba transparentnosť a môžu v skutočnosti zvýšiť náklady na energie pre zraniteľných aj nezraniteľných odberateľov. Preto by sa mali preskúmať iné udržateľnejšie a presnejšie opatrenia na pomoc členským štátom pri deregulácii cien pre koncových odberateľov,“ píše sa v oznámení EK.

PMÚ chce preskúmať potrebu cenovej regulácie

Hospodársku súťaž na trhu so zemným  plynom u nás sleduje aj Protimonopolný úrad SR. V máji vydal aktualizáciu k správe o plynárenskom trhu na Slovensku, kde uviedol, že do budúcna si chce viac posvietiť práve na cenovú reguláciu pri dodávke domácnostiam a malým podnikom.

Hovorkyňa PMÚ Andrea Wilhelmová pre náš portál uviedla, že konkrétne kroky v tejto veci ešte úrad nepodnikol. Potvrdila však, že „úrad sa chce pozrieť na to, či je ešte cenová regulácia v danej oblasti potrebná“. Zároveň dodala, že časový horizont závisí predovšetkým od voľných kapacít PMÚ.

Úlohou PMÚ je totiž nielen zasahovať proti zakázaným praktikám a kontrolovať štruktúru trhov, ale tiež pôsobiť na vytváranie priaznivých konkurenčných podmienok. Protimonopolný úrad preto posudzuje aj konanie orgánov štátnej správy, voči ktorým môže zasiahnuť ak zvýhodňujú určitého podnikateľa alebo iným spôsobom obmedzujú súťaž.

© energia.sk

K téme