Ktorý obnoviteľný zdroj sa vám oplatí? Zvažujte dôkladne

Kotol na biomasu – výhody a nástrahy

Väčšina domácností zvažuje kúpu kotla na biomasu, lebo ide o najlacnejšiu alternatívu. Na trhu nájdeme zariadenia, ktoré spaľujú drevné pelety, brikety alebo drevnú štiepku, druhá skupina kotlov má zase systém na splyňovanie dreva. Obstarávacia cena začína pri základných modeloch už od 600 eur. Nevýhodou je nižší výkon a starosti súvisiace s manipuláciou a dopĺňaním paliva do kotla.

Základom je výber vhodného paliva. Pelety sú granule vyrobené z odpadového materiálu, ktoré sa vyrábajú lisovaním pod vysokým tlakom. K výhodám patrí nízky obsah vlhkosti. Brikety vynikajú vysokou mernou hmotnosťou paliva, čím šetria priestor. Ďalším plusom je vysoká výhrevnosť a nízka popolnatosť.

Priemerná doba horenia v kotloch je približne päť a viac hodín. Ak si chcete uľahčiť starosti s kúrením, zvoliť si môžete automatické kotly. Tie sú schopné dávkovať palivo, pričom zásobníky stačí v závislosti od ich veľkosti doplniť raz za deň, pri niektorých modelov dokonca len raz za týždeň. Interval zásobovania palivom tak závisí aj od veľkosti skladovacích priestorov. Takéto riešenie je však drahšie. Cenovka na automatických kotlov začína od 1500 eur.

Aby ste si vedeli vybrať správny výkon kotla, musíte poznať potrebu tepla pre váš dom. Ak len nahrádzate staré zariadenie za nové, máte o problém menej. No v prípade, že váš dom prešiel zateplením, potrebný výkon kotla bude  nižší. Pri vyberaní kotla do novostavby sa riaďte odporúčaniami architekta.

Okrem ceny paliva môže konečné náklady na vykurovanie ovplyvniť doprava. Ak zohľadníme životnosť kotla, doprava biomasy zo vzdialenosti nad 60 km je ekonomicky nerentabilná, o ekológii nehovoriac. Návratnosť investície sa tak výrazne predlžuje. Najvhodnejšie je kupovať palivo od lokálnych dodávateľov. Kým sa rozhodnete, urobte si prieskum predajcov vo vašom najbližšom okolí.

Dôležitým údajom je účinnosť spaľovacieho procesu. Pri moderných kotloch na pelety dosahuje približne 90 %, účinnosť zariadení na splyňovanie dreva býva zvyčajne vyššia ako 85 %. Aj vďaka týmto faktorom môžu byť celkové náklady na vykurovanie, v porovnaní s elektrinou či plynom, nižšie o pätinu.

Napriek tomu nie je kotol na biomasu vhodný pre každého. Dobrým riešením je vtedy, ak sa dom vykuruje radiátormi, do ktorých je potrebné zabezpečiť horúcu vodu. Ak máte napríklad dom s podlahovým vykurovaním, kotol na biomasu je potrebné doplniť zmiešavačom, ktorý teplotu zníži na úroveň potrebnú na kúrenie. To však investíciu do kúrenia biomasou môže predražiť o tisíce eur.

Dbajte aj na detaily, keďže kúpa kotla je dlhodobá investícia. Životnosť býva okolo 15 rokov v závislosti od ich konštrukcie. Okrem dĺžky záruky sa takisto zaujímajte o to, kto a ako zabezpečuje záručný i pozáručný servis zariadenia.

Komu sa hodí kúrenie vzduchom alebo vodou?

Čoraz väčšiemu záujmu sa tešia tepelné čerpadlá. Pre majiteľov rodinných domov, ktorí sú ochotní investovať viac, znamenajú komfortnejšiu alternatívu. Dokážu efektívne využívať dostupné teplo zo vzduchu, zo zeme alebo z vody. A v porovnaní s kotlom na biomasu odpadá potreba dopĺňania tuhého paliva aj súvisiacej starostlivosti – pravidelného čistenie komína či likvidácie popola.

Tepelné čerpadlo funguje takmer automaticky. Odoberá teplo z externého chladnejšieho prostredia a pri vyššej teplote ho odovzdáva do vykurovacieho systému. Efektívna prevádzka čerpadlá si vyžaduje dodržať isté predpoklady. Kľúčovým je kvalitne pripravený projekt, ktorý je na mieru ušitý pre váš dom. Odborná inštalácia je nevyhnutnou podmienkou pre spoľahlivú prevádzku. Dobre si premyslite, čo od tepelného čerpadla očakávate a oslovte expertov.

Ako sme už naznačili, vstupná investícia je síce vyššia, ale rastúca popularita tepelných čerpadiel aj technologický pokrok postupne stláčajú ich cenu nadol. Okrem toho, vyššie obstarávacie náklady sa vám môžu relatívne rýchlo vrátiť. Výhodné je hlavne pri podlahovom kúrení, kedy nie je potrebné pripravovať horúcu vodu pre radiátory. Podlahové kúrenie si vystačí s vodou ohriatou na 30 až 40 °C. Vďaka tomu sa môže návratnosť investície zmestiť do 6 rokov.

Po technickej stránke je kľúčovým kritériom pri výbere čerpadla vykurovací faktor, ktoré udáva jeho účinnosť a označuje sa skratkou COP (Coefficient of Performance). Každé čerpadlo využíva elektrinu na pohon kompresora. Podľa tohto faktora vieme, koľko kWh tepelnej energie získame z jednej kWh elektriny. Všeobecne platí, čím vyšší faktor COP, tým lepšie tepelné čerpadlo.  Za najefektívnejšie zariadenia sa považujú tie s vykurovacím faktorom 3 a vyššie. Konkrétna hodnota COP ale závisí od prevádzkových podmienok.

Tepelné čerpadlá sa rozdeľujú na viacero typov. K najpopulárnejším medzi užívateľmi patrí zariadenie voda – voda, lebo má nízke prevádzkové náklady. Na strane druhej má zas vyššie náklady na servis a vstupnú investíciu. Tento zdroj si zároveň vyžaduje veľké prietokové množstvá vody, preto riešenie musí počítať s dvoma studňami – čerpacou a vsakovacou. Tepelné čerpadlo typu zem – voda zase poskytuje vyrovnaný výkon, dlhú životnosť  a vysoký vykurovací faktor. Nižšou vstupnou investíciou láka čerpadlo vzduch – voda. Výhodou je ľahká inštalácia a nižšie nároky na priestor, nevýhodou zase nižšia účinnosť, ktorú spôsobuje teplota primárneho zdroja – vzduchu.

Samotné tepelné čerpadlo zoženiete na trhu už od sumy 7000 eur, ale celková investícia do tohto typu vykurovania môže byť výrazne vyššia. Pri komparácii cien sa uistite, čo všetko je súčasťou systému. Súčasťou dodávky nemusia byť mnohé technické komponenty. „Preto je dobré nechať si naceniť vykurovanie alternatívnym spôsobom, napríklad elektrinou, plynom, biomasou a voči tomu tepelným čerpadlom. Spočítať treba všetky vstupné investície, ako aj náklady na prevádzku. Z toho sa dá vypočítať návratnosť jednotlivých investícií a podľa toho sa rozhodnúť,“ radí Vladimír Balaj, expert spoločnosti Magna Energia.

Aké sú možnosti úspory pri slnečných kolektoroch?

Vhodným doplnkom na ohrev teplej vody sú aj slnečné kolektory. Ako ideálne riešenie sa javia najmä pri väčších domácnostiach, kde je vyššia spotreba. Ak sa nebudú využívať naplno, návratnosť investície sa môže značne predĺžiť. Nové kolektory môžete zapojiť aj do existujúceho systému v staršom dome.

Rozhodne nemôžete počítať s celoročnou prevádzkou. Intenzita slnečného žiarenia klesá v zimných mesiacoch. Kolektor sa tak dá v závislosti od lokality využiť šesť až deväť mesiacov v roku a najmä na juhu sa ním dá na jar a na jeseň aj prikúriť. Výsledkom je, že dokáže pokryť približne polovicu celoročnej spotreby teplej vody priemernej domácnosti, ktorá žije v rodinnom dome. V prípade vykurovania môžu kolektory ušetriť približne štvrtinu energie.

Priemerná vstupná investícia vo výške 3000 eur sa vám vráti do 15 rokov. Ak zohľadníme fakt, že životnosť kolektorov je dvojnásobná, podľa odborníka ide o dobre investované peniaze. „A to najmä v prípade, ak domácnosť získa na kolektory štátnu dotáciu. Vtedy sa návratnosť investície môže znížiť aj na polovicu,“ vysvetľuje Balaj. Ako ďalej zdôraznil, pred konečným rozhodnutím si nechajte vypracovať viacero ponúk a prihliadajte na prevádzkové náklady.

V projekte Zelená domácnostiam, ktorý má na starosti Slovenská inovačná a energetická agentúra (SIEA), sú v októbri naplánované ešte ďalšie dve kolá. V poslednom tohtoročnom kole, ktoré sa bude konať 17. októbra 2017, bude možné požiadať aj o poukážky na inštaláciu zariadení na výrobu tepla.

© energia.sk

Ilustračné foto: Viessmann

K téme