Kšefty s biomasou?
Na snímke z augusta 2014 drevo v priestoroch Bioenergy Bardejov. Foto: TASR/Milan Kapusta
Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) minulý rok avizoval, že chce spraviť poriadky vo využívaní drevnej štiepky na energetické účely. Na problém spaľovania kvalitného dreva ako prvé upozornilo Lesoochranárske zoskupenie VLK. Regulátor na základe podnetov vykonal v prvom polroku 2014 celkom 16 kontrol, pričom pochybenia boli odhalené v 4 prípadoch. Počas obhliadok sa zistilo, že biomasa bola vyrobená z dreva III. a V. triedy akosti.
Podľa slovenských technických noriem (STN) sa drevo podľa kvality rozdeľuje do šiestich kategórií, pričom štiepka patrí do najnižšej triedy VI. Vyrába sa z drevného odpadu po spracovaní alebo sa za týmto účelom cielene pestuje.
V snahe zabrániť podobným praktikám v budúcnosti, ÚRSO už medzičasom novelizoval vyhlášku č. 490/2009 Z.z, ktorá spresňuje klasifikáciu biomasy.
Prvé pokuty v kauze biomasa sú na svete
Známe sú už aj mená prvých vinníkov. Podľa zverejnených rozhodnutí na webe uložil ÚRSO pokutu spoločnosti Bioenergy Bardejov v hodnote 15.000 eur, vlastnícky prepojenej Bioenergy Topoľčany vyrúbil sankciu 10.000 eur.
Obidve prevádzky vyrábajú elektrinu a teplo v kogeneračnej jednotke výhradne spaľovaním biomasy. Z odôvodnenia ÚRSO vyplýva, že bol zistený nesúlad medzi kvalitatívnou triedou dreva používaného ako palivo, ktoré pokutované subjekty predložili úradu v dokumentoch a drevnej hmoty, ktorú objavili kontrolóri na skládkach počas fyzickej obhliadky prevádzok.
Dotknuté subjekty Bioenergy Bardejov a Bioenergy Topoľčany sa proti rozhodnutiam ÚRSO odvolali, no bez úspechu. Odvolacie konanie potvrdilo verdikt, ako aj výšku pokuty uloženej prvostupňovým správnym orgánom.
Protest lesoochranárov z roku 2014 pred sídlom Bioenergy Bardejov. Foto: TASR/Milan Kapusta
O vyjadrenie sme požiadali konateľa spoločnosti Bioenergy Bardejov Jaroslava Hanzelyho. Odkázal nám, že rozhodnutie ÚRSO rešpektujú, hoci s ním nesúhlasia, no prípad nechcú rozoberať prostredníctvom médií.
Výhradným dodávateľom drevnej štiepky do oboch prevádzok Bioenergy je majetkovo prepojená spoločnosť DAH Biomasa. Podľa jedného z jej konateľov Františka Brozmana tam putuje až 98 % z ich celkovej produkcie.
Brozman pripúšťa, že nie je výnimkou, ak sú k nim dovezené aj kvalitnejšie kusy z guľatiny. „Našou úlohou ale nie je skúmať pôvod dreva. My platíme za energetické drevo triedy VI,“uviedol pre náš portál s tým, že ak by naozaj išlo o kvalitné drevo, nákupná cena by sa nepohybovala do 30 eur za kubík.
V týchto prípadoch sa podľa neho jedná o znehodnotenú guľatinu, ktorá sa už nedá použiť na nič iné, než palivo. „V súčasnosti sa v lesoch ťaží buk, ktorý chcú obchodníci predať ako guľatinu. Ak na trhu neexistuje dopyt, takéto drevo sa jednoducho nepredá. Buk potom stojí na sklade a keďže začína byť teplejšie počasie, drevo sa začína zaparovať a praskať,“ vysvetlil, prečo býva jediným riešením predať drevo pod cenu a spáliť ho v kotloch.
Dôsledok nastavenia systému?
Tento rok zavádza spoločnosť DAH Biomasa v priestoroch prevádzky Bioenergy Bardejov inovatívnu technológiu štiepkovania drevnej biomasy. Spomínaný projekt podporí aj Európsky fond regionálneho rozvoja v rámci Operačného programu Konkurencieschopnosť a hospodársky rast. Výška nenávratného finančného príspevku predstavuje takmer 200-tisíc eur.
Spaľovanie drevného odpadu, teda obnoviteľného zdroja, malo priniesť väčšiu ekologickosť pri výrobe energie. Podľa kritikov sa prevádzkovatelia kogeneračných jednotiek uchyľujú k štiepkovaniu kvalitnejšieho dreva, pretože ich k tomu nepriamo motivuje nastavenie výkupnej ceny elektriny.
Systém dotácií v minulosti prilákal investorov zriadiť si kogeneračné jednotky s vysokou spotrebou dendromasy. Keď na trhu nastane situácia, že obchodníci s guľatinou nemajú odbyt, kvalitnejšie drevo môže skončiť aj v kotloch.
Na snímke z roku 2014 nakladanie štiepky v areáli Bioenergy Bardejov. Foto: TASR/Milan Kapusta
Regulátor v rámci kontrol porovnával aj nákupnú cenu biomasy. V prvom polroku 2014 vykonal inšpekciu u 26 subjektov, okrem ceny samotnej sa mali zohľadňovať aj ďalšie parametre ako výhrevnosť či vlhkosť štiepky.
Úrad údajne objavil u niektorých subjektov priepastné rozdiely v nákupnej cene štiepky s rovnakou výhrevnosťou a vlhkosťou. „Zistili sme, že jeden a ten istý subjekt dokázal nakúpiť štiepku na jednom mieste za 35 eur za tonu, na druhom za 90 eur za tonu,“ uviedol pre náš portál predseda ÚRSO Jozef Holjenčík.
V praxi tak malo podľa úradu dochádzať k umelému navyšovaniu ceny. Dodávateľmi štiepky v niektorých prípadoch neboli prvovýrobcovia, ale ďalšie subjekty, majetkovo alebo personálne prepojené s teplárňami. „Zistili sme reťazenie, každý mal z toho nejaký zisk. Štiepka tak zvýšila koncovú cenu tepla, ktorú zaplatil koncový odberateľ,“ skonštatoval ďalej Holjenčík.
Zmena korekčného koeficientu
ÚRSO sa rozhodol znížiť korekčný koeficient, z ktorého sa vypočítava cena tepla z biomasy pre rok 2015. Z pôvodnej hodnoty 1 sa zmenil na 0,74. Regulátor ako dôvod uviedol ochranu spotrebiteľov pred rastom cien a zrovnoprávnenie podmienok podnikania pre výrobcov tepla, ako aj zdroje využívajúce biomasu pre kombinovanú výrobu elektriny a tepla (KVET).
Protest lesoochranárov pred sídlom spoločnosti Bioenergy Bardejov: Foto: TASR/Milan Kapusta
Podľa advokáta Rastislava Hanuláka, ktorý sa špecializuje na energetiku, môže ÚRSO zmeniť korekčný koeficient paliva iba vtedy, ak sa jeho cena na trhu medziročne zmenila o viac ako 5 %. V prípade spomínanej zmeny pri biomase by to znamenalo, že trhová cena štiepky medziročne poklesla o viac než štvrtinu.
Snaha regulačného úradu plošne regulovať náklady na palivo pre všetkých výrobcov ale podľa Hanuláka nie je vecne opodstatnená, keďže nesúťažia na rovnakom relevantnom trhu. „Rozdiel v spôsobe uplatnenia reálnej ceny paliva v regulovanej cene vyplýva len a len zo spôsobu výkonu cenovej regulácie, ktorý zvolil úrad v minulosti,“ uzavrel advokát.
© energia.sk
K téme
