Krynica 2016: Energiewende vyvoláva protichodné reakcie
Nemecká kancelárka Angela Merkelová spravila tri zásadné chyby, myslí si bývalý český premiér Mirek Topolánek: zachovala spoločnú menu euro ako politický, nie ako ekonomicky odôvodnený projekt, vpustila do Európy veľké množstvo utečencov a Energiewende ustanovila za oficiálnu energetickú politiku krajiny.
„Oveľa väčším problémom ako Brexit je pre jednotu EÚ, a to zvlášť v regióne strednej a východnej Európy, nemecká politika Energiewende,“ vyhlásil Topolánek, ktorý dnes pôsobí v predstavenstve slovenského prepravcu plynu Eustream. Pripomenul, že termín nie je nový, ale už cez 30 rokov ho sporadicky používali environmentálni aktivisti, pričom dnes sa z neho stala oficiálna štátna doktrína.
„Energiewende je priamo financovaná nemeckými domácnosťami, nepriamo ju financujú všetky krajiny v okolí Nemecka,“ doplnil.
Negatívny názor na nemeckú energetickú politiku má i Attila Nyikos, podpredseda maďarského energetického regulátora: „Na začiatku deklarovalo Nemecko v súvislosti s Energiewende iba pozitíva, dnes však vidíme, že politika prináša veľké negatíva.“ Ako príklad uviedol kruhové toky elektriny, pričom len v roku 2013 náklady Poľska na redispečing sústavy presiahli 86 mil. eur. Iným príkladom je deformácia veľkoobchodnej ceny elektriny a z nej vyplývajúce dôsledky pre prevádzkovanie existujúcich a výstavbu nových zdrojov na komerčnej báze.
„V momente, kedy začnete podporovať domácu energetiku subvencovaním, poškodzujete energetiky okolitých krajín, nakoľko elektroenergetika je jeden prepojený systém“ doplnil Liutauras Varanavicius, riaditeľ stratégie litovského prevádzkovateľa prenosovej sústavy Litgrid.
Za hlavnú príčinu však neoznačil Energiewende, ale protichodnosť jednotlivých politík EÚ. Brusel na jednej strane žiada od členských krajín posilňovanie využívania domácich zdrojov, na druhej strane je jeho cieľom vytváranie spoločného energetického trhu. „Tieto dve politiky si vzájomne protirečia.“
Energiewende a inovácie
Peter Wolfmeyer z nemeckého Inštitútu pre výskum behaviorálnej ekonómie vidí naopak v Energiewende prínosy. Zhrnul ich do šiestich oblastí nasledovne:
- ide o nástroj pre boj so zmenou klímy,
- nemecká energetická politika sa zameriava na znižovanie objemu dovozu energií zo zahraničia, konkrétne z nečlenských krajín EÚ,
- nová energetická koncepcia je stimulom pre výskum a vývoj nových technológií,
- vyraďovaním jadrových elektrární sa eliminuje riziko prípadnej havárie,
- zvyšuje sa celková miera energetickej bezpečnosti krajiny,
- decentralizovaná výroba elektriny stimuluje lokálnu ekonomiku a prispieva k rozvoju jednotlivých regiónov.
„Výsledkom je naštartovanie inovácií, teda výskumu a vývoja, ktorý do budúcnosti umožní využívať také zdroje energií, ktoré sú nateraz nedostupné,“ vyhlásil.
Nové technológie prinášajú štrukturálne zmeny nielen do energetiky, ale i do iných odvetví. Ako príklad Wolfmeyer uviedol využitie CO2 pri výrobe plastov, ktoré sa tradične vyrábajú z uhľovodíkov. Oxid uhličitý dokáže zachytiť a uskladniť technológia CCS. Iným príkladom je využitie nazbieraných dát o spotrebe cez smart metering v optimalizácii energetického systému, prepájaní dodávky energií s inými službami a podobne.
„Klimatická politika dokáže stimulovať celkový hospodársky rast. V prípade Nemecka znamená Energiewende i zvyšovanie objemu exportu vďaka vývozu nových zelených technológií,“ doplnila Aleksandra Mirowicz z britskej organizácie Sandbag.
Príspevky odzneli na XXVI. Hospodárskom fóre v Krynici-Zdrój, ktoré sa konalo v dňoch 6. – 8. septembra 2016. Portál energia.sk bol mediálnym partnerom podujatia.
© energia.sk
K téme
