Krynica 2014: LNG terminály prinesú plyn za cenu Henry Hub+

Skvapalnený zemný plyn LNG, ktorý sa bude dovážať do Európy v budúcnosti, bude určite konkurencieschopný voči potrubnému plynu dovážanému z Ruska. To však neznamená, že pôjde o „lacný plyn“, uviedla Agnes Czermely, senior expertka pre stratégiu maďarskej skupiny MOL. Vysvetlila, že LNG terminály budú pre Európu predstavovať prístup k zemnému plynu obchodovanému za ceny na americkom Henry Hub, ale súčasne bude otázna marža, ktorá bude typická pre európsky trh, a veľkoobchodnú cenu navýši.

Energetická bezpečnosť je najmä v plynárenstve, koncept s regionálnym charakterom. Krajiny ju nedokážu zabezpečiť samostatne, ale iba v rámci koordinovaného regionálneho prístupu. Preto „by prioritou nemala byť výstavba plynovodu South Stream, ale štruktúra regionálnych plynovodov, najmä rozvinutosť cezhraničných interkonektorov,“ myslí si Czermely. Dodala, že cieľom prepojenej infraštruktúry by malo byť, aby každá z krajín strednej a východnej Európy mala fyzický prístup k plynu aspoň z jedného LNG terminálu.

Ak sa pre rusko-ukrajinský konflikt zastaví preprava ruského plynu pre krajiny EÚ, neznamená to, že Rusko stopne i prepravu plynu do Európy cez ostatné tranzitné kapacity obchádzajúce Ukrajinu. V kombinácii s LNG terminálmi to do budúcna budú rozvinutá regionálna infraštruktúra, cezhraničné prepojenia a reverzné toky plynu, ktoré zaručia, že geopolika bude mať iba malý, resp. žiadny dopad na zásobovanie a obchodovanie s plynom, nechala sa počuť expertka MOL-u.

Ďalším nástrojom posilnenia energetickej bezpečnosti na trhu s plynom by mohlo byť i využívanie domácich nekonvenčných zdrojov, zhodli sa experti. Význam konvenčných ložísk sa v priebehu času znižuje. Vidieť to najmä na tom, že zatiaľ čo v minulosti si Európa pokrývala 25 % dopytu vlastnými zdrojmi plynu, dnes je ich podiel iba na úrovni 6 %.

Bezpečnosť na trhu s plynom ovplyvňujú aj iné aspekty, ako sú vplyv štátu, národná a európska regulácia, resp. v súčasnosti veľmi výrazne i geopolitika.

Vplyv štátu na pozadí liberalizácie trhu

Napriek tomu, že snahou a cieľom krajín EÚ je trh s energiami liberalizovať, štát si i do budúcnosti zrejme ponechá zásadný vplyv. Naznačujú to okrem iného i prístupy jednotlivých krajín k implementácii 3. energetického balíka, najmä ponechanie vplyvu a majetkovej účasti štátov v modeloch unbundlingu prevádzkovateľov prenosových a prepravných sústav (TSO).

V krajinách strednej a východnej Európy sa sektor energetiky za ostatnú dekádu viac alebo menej privatizoval. Privatizácia ako taká však musí byť doplnená i snahou zabezpečiť schopnosť bývalých štátnych monopolov, resp. pološtátnych firiem, dokázať na trhu fungovať efektívne a byť konkurencieschopnými.

Predseda poľského energetického regulačného úradu Maciej Bando je navyše presvedčený, že proces liberalizácie energetiky sa v nových členských krajinách EÚ nedarí realizovať takým tempom, ako sa očakávalo. Podľa neho to platí najmä o trhu s plynom. Uznáva, že trh sa rozvíja, ale pomaly.

„Preto budú regulačné úrady aj v budúcnosti nahrádzať neviditeľnú ruku trhu,“ uviedol.

Budovanie infraštruktúry

Súčasne sa experti zhodli, že ani najlepšia regulácia sama o sebe nedokáže byť garanciou energetickej bezpečnosti. Je potrebná rozvinutá energetická infraštruktúra. „Treba nielen budovať infraštruktúru, ale tiež zabezpečiť efektívny prístup tretích strán do nej, vrátane neruských dodávateľov plynu,“ zdôraznil Tomasz Dabrowski, poľský minister hospodárstva.

„Plynovody nemožno budovať len preto, aby sme ich mali. Tieto projekty musia mať i komerčný základ. Ekonomický, geopolitický a bezpečnostný záujem nesmú byť v konflikte,“ zdôraznil Ireneusz Lazor, CEO poľskej energetickej burzy POLPX. Doplnil však, že dnešná situácia na Ukrajine je príkladom, akú hrozbu môže predstavovať geopolitika pre obchodovanie na trhu s plynom.

Experti sa zhodli, že budovanie infraštruktúry môže mať i nepriame vplyvy a prínosy. Napríklad budovanie LNG terminálov a diverzifikácia fyzických zdrojov plynu nepochybne posilňuje vyjednávaciu pozíciu obchodníkov z EÚ, ktorí negociujú o podmienkach dlhodobých kontraktov na dodávky plynu z Ruska.

Na otázku energetickej bezpečnosti na plynárenskom trhu sa dá pozrieť buď cez klasickú poučku o rovnováhe medzi dostupnosťou plynu, bezpečnosťou dodávok a čo najnižšími cenami, alebo ju možno vnímať aj cez prizmu nákladov, ktoré s ňou súvisia. Inými slovami, plyn ako komodita môže byť v budúcnosti, aj vďaka dodávkam cez LNG, lacnejší, ale bude k nemu potrebné pripočítať nekomoditný kompoment, predstavujúci cenu spojenú s rozvojom infraštruktúry a zvýšením bezpečnosti fyzických dodávok, zhodli sa experti.

Z hľadiska budúcnosti, trh s plynom je objemovo väčší než trh s elektrinou. Rast likvidity napovedá, že niekedy by mohol prinášať podobnú pridanú hodnotu ako trh s elektrinou. Zvyšujúca sa likvidita láka nových obchodníkov a rastúci počet obchodníkov zvyšuje opäť likviditu. Napriek tomu bude pre plynárenský trh a jeho budúcnosť kľúčový predovšetkým vývoj regulácie na úrovni EÚ.

Kontradikcie naprieč EÚ

Dnes v tomto smere existuje veľa protirečení, pričom príkladom je Nemecko, ktoré sa snaží využívať v čoraz väčšej miere energiu z obnoviteľných zdrojov, zemný plyn sa vytláča z energetického trhu a v konečnom dôsledku rastie miera výroby elektriny z uhlia, čo je v konflikte voči emisným cieľom krajiny.

Na jednej strane EÚ umožňuje členským krajinám rozhodovať o tom, ktoré zdroje bude využívať, súčasne však niektoré technické regulácie túto možnosť voľby de facto znemožňujú (napr. regulácia o obchodovaní s CO2, ciele v oblasti obnoviteľných zdrojov a iné).

Cieľ EÚ v oblasti obnoviteľných zdrojov je ako nástroj motivácie niektorých krajín viac využívať domáci potenciál pochopiteľný, myslí si poľský minister hospodárstva Dabrowski. „Aj Poľsko má svoje záväzky vyplývajúce z členstva v EÚ. Je ale potrebné ustriehnuť hranicu, ktorá je ešte únosná z hľadiska celkových nákladov a konkurencieschopnosti,“ uzavrel.

Názory odzneli na XXIV. Hospodárskom fóre, ktoré sa konalo 2.-4. septembra 2014 v poľskom meste Krynica-Zdrój. Portál energia.sk je mediálnym partnerom Hospodárskeho fóra.

(c) energia.sk

K téme