Krynica 2014: Jadro je pre nízkouhlíkovú ekonomiku kľúčové
Dominantným zdrojom energie v Poľsku je čierne uhlie a lignit, vyhlásil Dariusz Marzec, viceprezident PGE (Polska Grupa Energetyczna) pre stratégiu a rozvoj. Podobne i česká skupina EPH zameriava svoje podnikanie na využívanie fosílnych zdrojov energie, a to na zemný plyn na Slovensku a čierne uhlie a lignit v Nemecku, doplnil jej senior poradca Mirek Topolánek. Napriek tomu, že jednotlivé členské krajiny EÚ disponujú rôznym domácim potenciálom, nie je im umožnená flexibilita využívať vlastné zdroje v plnej miere, myslí si Lady Bryony Worthington z Veľkej Británie, členka Snemovne lordov a tieňová ministerka pre energetiku a klimatické zmeny.
Európska únia nemá svoju vlastnú energetickú politiku v pravom slova zmysle. Jediné, čo na úrovni EÚ existuje v záväznej podobe, sú ciele v oblasti klimatickej politiky, ktoré zásadným spôsobom ovplyvňujú i energetický sektor. Súčasne je v záujme každej krajiny, aby v maximálnej miere využívala svoje domáce zdroje a aby na energetický trh uvádzala do praxe nové technológie, vyhlásil Dariusz Marzec z PGE.
V tejto súvislosti napríklad PGE investuje prostriedky a úsilie do jadrového programu tak, aby sa prvá jadrová elektráreň v Poľsku začala stavať v najbližšom desaťročí. Na čo však firma naráža, je nestabilný regulačný rámec. Marzec za PGE spresnil, že regulácia a právny rámec by nemali klásť dôraz na konkrétne vybrané technológie, ale mali by byť nastavené tak, aby ktorémukoľvek investorovi vytvorili prostredie, v ktorom sa nebude obávať zmien majúcich do budúcnosti zásadný dopad na návratnosť investícií.
„Dnes keď niekto investuje v energetike, nemá jasno, za akých podmienok bude podnikať s odstupom času, resp. v prípade jadra, ako sa zmení regulácia v priebehu životného cyklu takéhoto zdroja,“ uviedol. Vyslovil sa tiež za oslobodenie debaty o jadre od mýtov a vyzval na zameranie sa na diskusiu o faktoch.
Debata o energetickej bezpečnosti v EÚ je podľa Mirka Topolánka (EPH) veľmi úzka: spoľahlivosť dodávok, fungovanie energetického systému, geopolitika a ochrana energetickej infraštruktúry voči teroristickým útokom. „Najväčšia hrozba pre energetickú bezpečnosť je ale súčasná klimatická politika EÚ,“ uviedol, rovnako ako ostrakizovanie jadrovej energetiky a masívna podpora obnoviteľných zdrojov.
„Energiewende v súčasnej podobe je pre EÚ väčšou hrozbou ako Putinova expanzná politika,“ myslí si Topolánek.
Súčasná klimatická politika EÚ podľa neho neprihliada napríklad na problematiku koncových cien energií, hoci ich zvyšovanie znamená v konečnom dôsledku znižovanie miery energetickej bezpečnosti. Preto by prioritou Českej republiky malo byť zachovanie súčasnej vyváženej podoby energetického mixu – a to v čase, kedy nielen Brusel (EÚ), ale v regionálnom kontexte aj Nemecko tlačí na modifikácie mixu v prospech obnoviteľných zdrojov.
Veľká Británia berie cieľ EÚ smerovať k nízkouhlíkovej ekonomike veľmi vážne. Zdôrazňuje však, že tieto snahy je nutné realizovať tak, aby prinášali aj hospodársku pridanú hodnotu, vyhlásila Bryony Worthington, členka Snemovne lordov. To nejde bez flexibility členských krajín rozhodovať najmä o využívaní domácich zdrojov. V tomto smere Spojené kráľovstvo čelí v súčasnosti najmä otázke, ako nahradiť výkon z jadrových zdrojov, ktoré sa budú v najbližších rokoch odstavovať.
Na jednej strane, Londýn môže naraziť na problematickosť vnímania jadrovej energetiky v mixe EÚ ako takom, ale súčasne je otázkou aj tzv. „contract for difference“ v kontexte pravidiel hospodárskej súťaže EÚ. Práve tento nástroj má byť uplatnený ako motivácia pre investorov pri výstavbe a prevádzkovaní budúceho jadrového zdroja v Hinkley Point, spresnila tieňová ministerka.
Ak bude mať EÚ jadro vo svojom energetickom mixe, posilní to i jej vyjednávaciu pozíciu o globálnej klimatickej dohode, a to najmä voči krajinám ako India alebo Čína. Vo svete, mimo EÚ, je totiž všeobecne akceptovanou téza, že nízkouhlíková ekonomika sa bez výroby základného pásma elektriny (base-load) z jadra budovať nedá, doplnila Worthington.
Na margo projektu Hinkley Point, britská expertka poznamenala, že bude dôležité na jednej strane skonsolidovať a dodržať rozpočet projektu, súčasne ale tiež postaviť elektráreň v časovom harmonograme. Vo všeobecnosti si Worthington myslí, že jadro je z hľadiska výrobných nákladov prepočítaných na životný cyklus vysoko konkurencieschopné voči ostatným nízkouhlíkovým, resp. bezemisným technológiám. Na druhej strane, výstavba takýchto zdrojov trvá kvôli licencovaniu v EÚ dlhšie ako inde vo svete. Preto je potrebné pristupovať k rozvoju takýchto zdrojov premyslene a systematicky.
„Budúcnosť bez jadra si neviem predstaviť, a to ani v EÚ, ani vo svete,“ vyhlásil David Powell, viceprezident GE Hitachi Nuclear Energy. Aby sa však jadrový sektor mohol rozvíjať, je potrebné zlepšiť investičné prostredie a súčasne vniesť do sektora viac transparentnosti tak, aby sa vo svetle faktov zvýšila všeobecná akceptovateľnosť jadrovej technológie zo strany verejnosti.
Na rozdiel od iných technológií, výstavba jadrového zdroja prináša hospodársky rozvoj aj regiónu, v ktorom sa takáto elektráreň stavia. V takýchto projektoch spravidla minimálne 50 % dodávok tovarov a služieb realizujú lokálne firmy, pričom takýto hospodársky význam na región realizácia iných energetických technológií nemá, zdôraznil.
Powell taktiež súhlasí, že hlavnou výzvou pre jadrový sektor je stavať elektrárne včas a v rozpočte. Súčasne je však podľa neho najvyšší čas začať otvárať otázku, čo s vyhoretým palivom a rádioaktívnymi odpadmi. Doplnil, že väčšina firiem dnes túto problematiku zatiaľ nerieši.
Názory odzneli na XXIV. Hospodárskom fóre, ktoré sa konalo 2.-4. septembra 2014 v poľskom meste Krynica-Zdrój. Portál energia.sk je mediálnym partnerom Hospodárskeho fóra.
(c) energia.sk
K téme
