Korporácia Rosatom rastie prostredníctvom úskalí jadrového priemyslu
Pre väčšinu spoločností by problémy troch najväčších konkurentov pravdepodobne boli dôvodom na oslavu. Avšak v ruskom jadrovom konglomeráte Rosatom vyvolali nedávne úskalia jeho súperov– spoločností Westinghouse, Areva a Kepco – znepokojenie.
Ich problémy sú typické pre širšiu hrozbu z obnoviteľných a ďalších zdrojov energie pre jadrový priemysel, uvádza Kirill Komarov, prvý námestník výkonného riaditeľa spoločnosti Rosatom, v rámci ambicióznych plánov rastu prostredníctvom rozširujúcej sa skupiny, ktorá je kontrolovaná vládou.
„Ich problémy nie sú zlé len pre nich, ale aj pre celé priemyselné odvetvie,“ uviedol Komarov. „Skutočná konkurencia medzi rôznymi jadrovými dodávateľmi momentálne neexistuje. Súperíme s uhlím, plynom, obnoviteľnými zdroji …, aby sme mohli poskytnúť rozumné a ekonomické riešenie.“
Zvýšené náklady na jadrovú technológiu novej generácie a spomaľovanie nových zákaziek – čiastočne v dôsledku rastúcej konkurencie zo strany obnoviteľných zdrojov a iných alternatívnych zdrojov elektrickej energie – prispeli k tlaku na priemysel.
Japonská spoločnosť Toshiba sa stiahla z medzinárodných projektov po zaplatení čiastky 6,3 miliardy dolárov v odpisoch za svoje bloky od firmy Westinghouse; francúzska spoločnosť Areva sa topí v dlhoch a prechádza rozsiahlou reštrukturalizáciou po štátnej rekapitalizácii; a nový juhokórejský prezident sľúbil obmedzenie jadrovej energie, čo je rana pre štátny podnik Kepco.
„Hlavným problémom celého [jadrového] priemyslu je nedostatok dôvery,“ vyhlásil Komarov. Ďalej uviedol: „Keď vidíme, že napríklad niekto zlyhal s nejakým projektom, nie je to dobré pre nikoho … a preto nemôžeme povedať, že sme spokojní s problémami spoločností Areva a Westinghouse.“
Velín 4. bloku Bielojarskej JE najvýkonnejšieho sodíkového reaktoru v prevádzke
Veľa analytikov stále vidí v Rosatome konglomerát, ktorý vystupuje v jadrovom priemysle ako príjemca krízy s ohľadom na jeho ambície. Táto korporácia má vo svojom portfóliu 42 projektov jadrových elektrární v 12 krajinách, vrátane členských štátov Európskej únie (Fínska a Maďarska), prevádzkovala desať jadrových blokov v uplynulom desaťročí a má desaťročné objednávky vo výške 133 miliárd dolárov, a to bez započítania domáceho obchodu. Tieto skutočnosti hrajú rolu v predpovediach
Medzinárodnej energetickej agentúry (International Energy Agency) o strojnásobení jadrovej kapacity do roku 2060.
Spoločnosť Rosatom, často prirovnávaná ku vládnemu ministerstvu, má vplyv v Moskve, kde sa jej vyrovnajú len ropné a plynové giganty – Rosneft a Gazprom. Zatiaľ čo Rosatom zdôrazňuje, že je vylúčený z politického hľadiska, jeho priemyselný vplyv pomohol Kremľu. Projekt na výstavbu štyroch reaktorov v Turecku v hodnote 22 miliárd dolárov zastavili v decembri roku 2015 – po tom, čo turecké letectvo zostrelilo ruskú stíhačku. Ale čoskoro sa po obnovení vzťahov v roku 2016 projekt znovu rozbehol. Minulý týždeň podpísal Rosatom predbežnú dohodu o predaji 49 % projektu tureckým investorom.
Rosatom tiež stavia elektrárne v Bielorusku, Indii, Iráne, Číne a Bangladéši a ďalších krajinách, rovnako ako v ôsmich lokalitách v Rusku. Ďalej boli podpísané dohody na stavbu ďalších jadrových projektov v Egypte, Nigérii, Jordánsku a v ďalších krajinách.
Rozsiahly vplyv korporácie Rosatom však niektorých znepokojil. Jej postavenie ako 34 % akcionára a dodávateľa financií a jadrového paliva pre fínsku jadrovú elektráreň Hanhikivi takmer spôsobila kolaps fínskej vlády v roku 2014, kedy Strana zelených opustila predchádzajúcu vládnu koalíciu v rámci svojho protestu.
Trvalo tri roky, kým Európska únia schválila maďarský projekt na jadrovú elektráreň Pakš II, ktorá bude postavená a financovaná Rosatomom, a to kvôli obavám Bruselu z ruského vplyvu na túto východnú krajinu.
„Korporácia Rosatom určite hľadá expanzívnu politiku …, ale existujú obavy niektorých štátov a spoločností z Európskej únie týkajúce sa jej úlohy ako Kremľom kontrolovanej firmy. Sú absolútne netransparentní,“ uvádza Dr Paul Dorfman z inštitútu Energy Institute at University College v Londýne.
„Je to veľmi sľubné …, ale možno, ako sa zdá, sa to neprejaví ako ohromná jadrová renesancia.“
Ale vzhľadom k problémom západných súperov a ústrednému bodu v Soule – niektorí priemyselní analytici vravia, že len čínska skupina štátom kontrolovaných jadrových firiem má podobný rozsah, aby mohla konkurovať korporácii Rosatom.
„Je tu možnosť, a jej pravdepodobnosť sa bude zvyšovať, pokiaľ rozhodnutie kórejskej vlády zabráni medzinárodným ambíciám spoločnosti Kepco,“ uvádza Tim Yeo, predseda priemyselnej lobistickej skupiny New Nuclear Watch Europe. „Ak sa tak stane, trh je dokorán otvorený pre Rosatom a Čínu, aby ho globálne ovládli.“
6. blok Novovoronežskej JE – prvý blok generácie III+ uvedený do prevádzky
Korporácia Rosatom už využíva výhodu. V minulom roku podpísala prvú zmluvu na dodávku paliva do elektrárne postavenej západným rivalom vo Švédsku. Komarov hovorí, že podobná dohoda je možná aj v Spojených štátoch.
Rosatom sa zameriava na juhoamerické a africké krajiny pre budúce projekty a nedávno podpísal „veľmi širokú dohodu o zahájení jednaní“ so Saudskou Arábiou.
Najväčší posun v stratégii však predstavuje nedávne rozhodnutie korporácie Rosatom investovať do veternej energie. Spoločnosť pretvorila niektoré svoje výrobné kapacity na stavbu turbín a hovorí, že jej skúsenosti s jadrovými elektrárňami sú užitočné aj pri správe veterných elektrární. Projekt na výstavbu až 1 GWe veterných kapacít je teda v plnom prúde.
„Neinvestujeme do spoločnosti McDonald’s, lebo o hamburgeroch nič nevieme,“ vyhlásil Komarov. „Môžeme však využiť naše priemyselné schopnosti a znalosti trhu pre vstup do nového sektoru [energetiky].“
Rast medzinárodného obchodu spoločnosti Rosatom (zdroj: Financial Times)
Rusko tiež nedávno predstavilo dotácie pre domáce obnoviteľné technológie.
„Všetky jadrové spoločnosti začínajú rozpoznávať závažnosť konkurenčnej hrozby spôsobenej rýchlo lacnejúcimi obnoviteľnými zdrojmi,“ doplnil Yeo. „Prechod spoločnosti Rosatom k obnoviteľným zdrojom nenastal príliš neskoro a môže tak získať výhodu druhého ťahu, lebo firmy, ktoré investujú, teraz ťažia z nižších nákladov.“
Komarov však nie je nadšenec obnoviteľných zdrojov. Poznamenal, že na zaistenie rovnakej výroby ako z jadrovej elektrárne s inštalovaným výkonom 1,200 MW s rozlohou 1 kilometer štvorcový by ste potrebovali veternú farmu veľkosti Andorry a solárny panel veľkosti Kodane, pričom dodal, že „odpoveď je v kombinovaní energetických zdrojov“.
„Ak myslíme vážne zelenú budúcnosť pre svet … tak je tu priestor pre každého,“ uzavrel.
Zdroj: Financial Times, preklad a foto Essential Communication
K téme
