Drony: Lietajúce hračky môžu pomôcť energetikom
Prechodné javy vyvolané zlým počasím či škody na hlavných trasách vedenia, akými sú vedenia o napäťových hladinách veľmi vysokého napätia (VVN) – 110kV a 220kV a zvlášť vysokého napätia (ZVN) – 400kV môžu predstavovať komplikácie pre stabilitu elektroenergetickej sústavy.
V prípade porúch spôsobených zlým počasím dochádza k obhliadkam prenosovej sústavy pozostávajúcej z vizuálnej kontroly stĺpov, izolátorov, lán a hlavne spojom na nich. Revízia sa na určitých úsekoch vykonáva za pomoci helikoptéry, najmä v problémových a ťažko dostupných miestach prenosovej sústavy.
Novými pomocníkmi v tejto oblasti môžu byť bezpilotné lietadlá, tiež označované ako UAV či drony. Možnosti nasadenia novej techniky v tejto podobe prináša so sebou radu výhod, ale aj legislatívnych prekážok.
Zdroj: Uavonic
Aké sú výhody dronov?
„Hlavnými výhodami nasadenia dronov sú bezpečnosť, flexibilita a výrazne nižšie náklady na prevádzku. Menšie lietajúce zariadenie sa dokáže dostať bližšie a ponúknuť tak lepšie informácie pre servisných technikov. Vďaka jednoduchosti ovládania a koordinácie s technickým tímom je možné vykonávať opakované merania a pozorovania, či už vedení alebo stožiarov s rôznym stupňom zaťaženia. Pri odhaľovaní porúch je práve flexibilita a opakovateľnosť meraní dôležitým faktorom pre výber vhodnej technológie na výkon týchto prác. Bezpilotné lietajúce zariadenia (UAV) neznečisťujú životné prostredie, nemajú posádku riskujúcu život a v dnešnej dobe už existujú zariadenia schopné lietať takmer za každého počasia,“ uviedol pre náš portál odborník na drony Róbert Kúšík zo spoločnosti Uavonic.
Vzhľadom na to, že prenosové sústavy prekonávajú veľké vzdialenosti a výškové rozdiely (záleží od hornatosti krajiny), pri značnom množstve ťažko dostupných miest boli nasadzované vrtuľníky. Nevýhody takejto kontroly spočívajú v obmedzeniach vyplývajúcich z použitia stroja, hlavne v mimoriadnych situáciách, kedy je spravidla zlé počasie. Dron tento problém z určitej časti eliminuje a tým pádom skracuje aj čas trvania poruchy.
Vizuálna kontrola prenosových vedení po poruchách, identifikácia miesta poruchy, kontrola prác pri odstraňovaní porastov či iných prác dodávaných externými firmami, plošná kontrola elektroenergetických zariadení alebo GPS záznamy polohy vedenia – to je len zopár možných príkladov použitia.
Reliéf Slovenska je vhodným adeptom pre úvahu nasadenia UAV aj v tomto sektore, avšak podľa našich informácií je takéto využitie dronov u nás ešte len „v plienkach“.
Prevádzkovateľ prenosovej sústavy v Česku, spoločnosť ČEPS, a.s., už v tomto smere podnikla zopár podstatných krokov. Podľa hovorkyne Barbory Peterovej sa o túto problematiku začali zaujímať v roku 2012 v rámci projektu UAV. Cestou vlastného vývoja, využitím služieb a know-how externej firmy má ČEPS od roku 2014 vo svojom vlastníctve tri kusy dronov. Momentálne prebiehajú jednania ohľadne legislatívnych požiadaviek s Úradom pre civilné letectvo ČR, no už v priebehu tohto roku by ich chceli naplno využívať.
Slovenská legislatíva a bezpilotné lietadlá
Komerčné použitie dronov má v rámci našej legislatívy určité obmedzenia. Na použitie bezpilotných lietadiel, chápaných ako modely lietadiel, musíte mať povolenie od Dopravného úradu.
Pokiaľ vaše úvahy siahajú ďalej a chceli by ste za pomoci UAV vykonávať letecké práce, požiadavky na vydanie povolenia sú podobné ako pri bežných lietadlách. Neminie vás dodanie náležitej dokumentácie ani zodpovedanie ústnej skúšky z využitia leteckého priestoru, základov meteorológie a konštrukcie lietadiel pred odbornou komisiou.
Vykonávanie leteckých prác s kamerou alebo fotoaparátom je navyše podmienené povolením od Vojenského katastrálneho úradu Ministerstva obrany a platnou bezpečnostnou previerkou.
© energia.sk
K téme
