Kontrakty o dodávkach jadrového paliva bez nášho podpisu neplatia
Počas Vašej prezentácie na konferencii CEEC 2014 v Bratislave ste uviedli, že jadrová energia má v energetickom mixe EÚ svetlú budúcnosť. V nedávno publikovanom Svetovom energetickom výhľade je však Medzinárodná energetická agentúra (IEA) opatrnejšia a budúcnosť tejto technológie vidí trochu temnejšie…
IEA poukázala na niektoré dôležité výzvy, ktoré máme pred sebou, a súvisia s vyraďovaním atómových elektrární a nakladaním s odpadom. Je nevyhnutné dostatočne včas si odložiť na to peniaze.
V princípe všetky členské štáty EÚ prevádzkujúce atómové elektrárne vytvorili špeciálne fondy a zhromažďujú prostriedky na tieto účely. To, či je ich množstvo dostatočné, je treba kontinuálne vyhodnocovať.
Otázka nakladania s odpadom je tiež spojená s verejnou akceptáciou – čím ju máte prepracovanejšiu a otvorene čelíte tejto otázke, tým ľahšie akceptáciu získate. Ľudia si uvedomia, že elektrárne nielen produkujú elektrinu, ale znamenajú aj zodpovednosť za odpad, ktorý je dedičstvom a ktorý musíte riešiť. V severských krajinách ako Fínsko a Švédsko sa začali zaoberať zariadeniami na likvidáciu vyhoreného paliva v skorej etape.
Z historických dôvodov ste na Slovensku nezaložili fond na vyraďovanie jadrových elektrární v čase, keď sa začala ich prevádzka a bol ustanovený len okolo roku 1995. Predĺženie prevádzky atómových elektrární by vám mohlo dať viac času na akumulovanie potrebného množstva financií.
Žiadna krajina zatiaľ nemá trvalé úložisko pre vysoko rádioaktívny odpad. Aký vývoj pri hľadaní riešení je v tejto oblasti v Európe?
Niektoré krajiny ako Švédsko, Fínsko a Francúzsko sú v tomto smere pomerne pokročilé. V nasledujúcich, povedzme, 10 rokoch sa očakáva spustenie prevádzky prvých projektov. Prvým bude pravdepodobne úložisko Onkalo vo Fínsku. Medzinárodné organizácie, štátne orgány, firmy a výskumné inštitúcie spolupracujú na technických riešeniach a zdieľajú vedomosti v platforme nazvanej IGD-TP, čo je technologická platforma na implementáciu hlbinného ukladania podporovaná Európskou komisiou. Zúčastnené krajiny sú v rôznych fázach vývoja projektov konečnej likvidácie vyhoreného paliva.
Bolo by skvelé, ak by napríklad krajiny Vyšehradskej štvorky mohli spolupracovať aj v tomto ohľade. Silne podporujeme spoločné projekty. Ak krajiny vybudujú jedno trvalé úložisko namiesto štyroch, významne to zníži náklady.
V máji Európska komisia vydala novú Európsku stratégiu energetickej bezpečnosti (ESEB), v ktorej opätovne zdôraznila potrebu diverzifikácie jadrového paliva. Môžete priblížiť súčasnú debatu EÚ v tejto veci?
Vo všeobecnosti existuje dobrá diverzifikácia vo všetkých krokoch palivového cyklu, ale medzi členských štátmi sú rozdiely. Najmä v krajinách ako Slovensko, Česká republika, Bulharsko a Maďarsko sa jadrové elektrárne spoliehajú len na jedného výrobcu paliva. Slovensko a ČR už tento proces do určitej miery diverzifikovali vo fáze obohateného uránu. To je dobrý prvý krok. Avšak všetky prvky paliva stále vyrába len ruská spoločnosť.
Spolu s prevádzkovateľmi atómových elektrární hľadáme a diskutujeme o možnostiach diverzifikácie. Podľa ESEB má Agentúra Euratom pre zásobovanie (Euratom Supply Agency) v prípade novo postavených elektrární jasný mandát hľadať túto diverzifikáciu.
Môže Agentúra Euratom pre zásobovanie firmy k diverzifikácii donútiť?
Do určitej miery áno, pretože kontrakty o dodávkach paliva sa musia uzatvárať prostredníctvom podpisu agentúry. Bez nášho podpisu sú právne neplatné. Preto firmy chodia za nami, ukážu nám podobu potenciálneho kontraktu o palive a my môžeme navrhnúť úpravy, oboznámiť ich o tom, aké kroky považujeme za nevyhnutné.
Prístup Rosatomu je vybudovať elektráreň a dodávať palivo počas celej životnosti reaktora. Môže sa to zdať výhodné mať všetko pokryté z jedného zdroja, ale strategicky to nie je tak múdre. Nemáme nič proti technológii VVER, vôbec nie. Elektrárne VVER fungujú dobre, palivo má dobrú kvalitu, ale diverzifikácia je pridanou prednosťou.
Keď hovoríme iba o rude, len zopár európskych krajín má k dispozícii zásoby uránu. V regióne strednej a východnej Európe ide napríklad o Rumunsko alebo Českú republiku. Aj na Slovensku existujú projekty pre budúcu ťažbu. Ale globálne jestvuje v zásade veľmi dobrá diverzifikácia, firmy, ktoré si chcú sami riadiť každý krok palivového cyklu môžu nakupovať urán z Ruska, Kanady, Austrálie, Kazachstanu, Uzbekistanu, Namíbie, USA atď. Energetické firmy v strednej a východnej Európe ešte túto možnosť veľmi nevyužívajú.
V Európe existuje niekoľko výrobcov paliva. Ukrajina napríklad urobila kroky k diverzifikácii a má zmluvu s Westinghouse o dodávkach paliva pre tri VVER-1000 bloky v Juhoukrajinskej atómovej elektrárni. Palivo sa vyrába vo švédskom meste Västerås.
Slovenské elektrárne, ktoré u nás prevádzkujú atómové elektrárne, nedávno podpísali dohodu o diverzifikácii obohateného uránu. Ako bola do tohto procesu zapojená agentúra?
Prevádzkovateľ zo Slovenska a Agentúra Euratom pre zásobovanie viedli diskusie o návrhu kontraktu. Hlavné rokovania sa uskutočnili medzi energetickou spoločnosťou a dodávateľom.
Nedávno sme pozvali všetky firmy prevádzkujúce VVER z krajín strednej a východnej Európy a Fínska k diskusiám na túto tému. Česká republika v minulosti mala druhého dodávateľa jadrového paliva ale neskôr sa vrátila výhradne k dcérskej firme Rosatomu TVEL kvôli určitým technickým problémom. Teraz opäť diskutujú o diverzifikácii.
Keď sa pozriete do Francúzska, Nemecka, Belgicka alebo Švédska, prevádzkovatelia majú rozličných dodávateľov bez toho, aby sme im to museli hovoriť. Uvedomujú si, že je lepšie mať hospodársku súťaž a tiež dostanete lepšie ceny.
V Európe existuje spoločná politika zásobovania. Ako to funguje v praxi?
Zmluva o Euratome v zásade predvída, že agentúra by nakupovala urán a potom ho dávala užívateľom. Takto sa to však nikdy neimplementovalo. Namiesto toho sa postupuje tzv. zjednodušenou procedúrou, ktorú som už spomínala. Energetická spoločnosť rokuje s producentom uránu alebo firmou, ktorá ponúka obohatený uránový produkt (EUP). Vyjednávajú o množstve a cene. Potom prídu k nám a predložia kontrakt. Vyhodnotíme, či je v súlade s politikou bezpečnosti dodávok, vrátane diverzifikácie. Potom ho podpíšeme. Avšak môžeme zaviesť kritéria napríklad o dĺžke zmluvy. Dlhodobé kontrakty môžu existovať, pokiaľ sú diverzifikované.
Maďarsko plánuje vybudovať v elektrárni Paks nové bloky v priamej spolupráci s Rosatomom. Platia tu spomínané požiadavky na diverzifikáciu?
Nemôžem byť špecifická, keďže záležitosť je v procese rokovaní. Avšak v ESEB je uvedené, že Európska komisia bude diverzifikáciu dodávok paliva systematicky brať do úvahy pri vyhodnocovaní projektov nových jadrových investícií a nových návrhov dohôd alebo kontraktov s tretími krajinami. Hovorí, že možnosť diverzifikácie paliva musí byť podmienkou pre akúkoľvek novú investíciu postavenú v EÚ a využívajúcu technológiu z krajín mimo EÚ, zaistiť to má Agentúra Euratom pre zásobovanie.
Môžeme v blízkej budúcnosti očakávať nejakú novú legislatívu EÚ alebo zmeny v regulačnom rámci v oblasti jadrovej energetiky a paliva? Je to potrebné?
Myslím si, že regulačný rámec je robustný a dobre rozvinutý. Máme smernicu o bezpečnosti (2014/87/Euratom), smernicu o odpade (2011/70/Euratom), povinnosť vyberať peniaze do fondu na vyraďovanie zariadení. Čo by sa mohlo zlepšiť, je vzájomná spolupráca, napríklad medzi národnými regulátormi povedzme pri spoločných licenčných kritériách. Výhodné by to bolo aj z pohľadu efektívnosti nákladov. V prípade krajín s elektrárňami VVER by mohli regulačné úrady spoločne pristupovať k otázke predlžovania prevádzky, aké kritériá by sa mali stanoviť pre povolenie na predĺženie prevádzky. Mohlo by to ušetriť peniaze a tiež posilniť ich sebaistotu pri vytváraní koordinovaného prístupu.
Ute Blohm-Hieber je od septembra 2013 vedúcou oddelenia pre operácie na trhu s jadrovým palivom v Agentúre Euratom pre zásobovanie. Má PhD. v teoretickej jadrovej fyzike.
Rozhovor vznikol počas konferencie CEEC 2014, ktorej mediálnym partnerom bol aj portál energia.sk. S Ute Blohm-Hieber sa rozprávala šéfredaktorka portálu Lenka Ferenčáková. Rozhovor bol autorizovaný.
© energia.sk
K téme
