Constantinos Filis: Rusko a… takzvané riešenie energetickej otázky
Toto sú dôvody prečo je tomu tak:
Po prvé, EÚ ešte stále nie je schopná zabezpečiť väčšie množstvo plynu z iných zdrojov. Presnejšie povedané, a na základe dostupných údajov, že aj keď sčítame plyn v Azerbajdžane, bridlicový plyn v Severnej Amerike a dovoz z východného Stredomoria, je evidentné, že celkové množstvo neprekročí 50 miliárd metrov kubických ročne, čo predstavuje len 1/3 plynu, ktorú dostávame z Ruska a zároveň ide približne o 10 % množstva, ktoré Európa spoločne spotrebuje.
Po druhé, európsky dovoz zemného plynu ako časť z celkovej spotreby bude raketovo stúpať zo súčasných 66% na 84% v roku 2035. Tento faktor v kombinácii s klesajúcimi zásobami v Severnom mori vytvára tlak na európskom trhu, kde rozhodne nie je priestor na experimentovanie.
Po tretie, Irak a Líbya sú v stave chaosu, čím predstavujú nestabilných partnerov v rámci energetickej siete. Turkménsko je jednoznačne orientované na ázijský trh, zatiaľ čo Irán, náš potenciálne najväčší dodávateľ, zostáva kvôli jeho dysfunkčnej infraštruktúre v medzinárodnej izolácii. Tá si totiž vyžaduje časovo náročné opravy, predtým ako bude môcť Irán využiť svoj obrovský potenciál.
Medzitým Európska komisia prijala nezvyčajne tvrdý postoj k projektu South Stream. Vyplýva to ako z externého a interného tlaku EK na dokázanie si sily voči Moskve, tak i zo situácie na Ukrajine. Tak či onak, tento postoj predstavuje nezodpovedné správanie a reakciu na obrovské výzvy, ktorým Európa čelí. A my ich môžeme efektívnejšie zvládať len vtedy, ak budeme spolupracovať s Ruskom.
Projekt South Stream je komplementárny k plynovodu Nord Stream, ktorý priamo spája Rusko s Nemeckom. Navyše ruský plynovod do Bulharska neprechádza žiadnou európskou pobrežnou krajinou. Preto sú trasy diverzifikované, je posilnená predvídateľnosť a riziko sa vďaka jasne stanovenému právnemu status qou znižuje. Je tiež eliminovaná povinnosť dlhých rokovaní a náročných úprav rôznych regulačných rámcov.
A čo viac, výstavba plynovodu South Stream predstavuje čiastočné obnovenie spravodlivosti v krajinách juhovýchodnej Európy, ktoré sú na rozdiel od svojich partnerov v strednej Európe úplne závislé na energii prepravenej cez Ukrajinu, a tak bude ich dodávka energie v čase krízy kompletne pozastavená.
South Stream ponúka túto nevyhnutnú zmenu tým, že – aspoň spočiatku – nahrádza množstvo, ktoré by sa prepravilo cez ukrajinské územie, skôr ako by jednoducho dodávalo Európe ďalší ruský plyn.
Tento špecifický vývoj nepochybne posilní úlohu Moskvy ako európskeho dodávateľa. Mali by sme mať však na pamäti, že na jednej strane, dôveryhodnosť Ruska ako dodávateľa – s výnimkou niekoľkých málo prípadov – sa zachovala niekoľko desiatok rokov a viac. Na druhej strane, väčšina alternatívnych ciest predstavuje buď nedostatok kapacít, menej konkurencieschopné ceny, alebo vyúsťujú do väčších geopolitických neistôt. Je na nás, aby sme rozlišovali medzi zbožným prianím a naliehavými potrebami a definovali svoje rozhodnutie na základe zodpovedného a realistického plánu.
Konstantinos Filis je riaditeľ výskumu Inštitútu medzinárodných vzťahov na Panteion University, Atény. Je špecialistom na bývalé sovietske a ruské otázky so zameraním na ekonomiku, energetiku a geopolitiku. Tiež je odborníkom na strategické plánovanie v oblasti zahraničnej politiky Grécka v širšej oblasti Čierneho mora, na Kaukaze a v strednej Ázii.
© energia.sk
K téme
