Konstantin Jacoby: 70 rokov späť – čo Rusko dlhuje Ukrajine
(1) Prezident Putin sa vo svojej plynárenskej politike cíti veľmi neisto. Ak by bol opak pravdou, nenapísal by list v tak vydieračskom duchu. Cieľom Putina je využiť verejnú mienku v členských štátoch EÚ, vyvolávať paniku, že budú musieť zaplatiť za plynový dlh Ukrajiny. Putin zneužíva propagandu, aby vytvoril verejný tlak na európskych štátnikov, ktorých krajiny nakupujú plyn od ruského Gazpromu.
(2) Treba si uvedomiť, že súčasná hospodárska slabosť Ukrajiny nie je spôsobená podmienkami na európskom trhu. Ide o priamy dôsledok deštruktívneho a egoistického režimu Viktora Janukovyča, v ktorom prekvitali korupciou presiaknuté obchodné praktiky, zvlášť v energetickom sektore.
(3) Prezident Putin postupuje rovnako, ako Viktor Janukovyč v čase, keď „reagoval“ na požiadavku prepustiť Júliu Tymošenkovú z väzenia: Janukovyč si najprv vypýtal (napr. od Nemecka) obrovskú sumu peňazí. Neskôr, v novembri minulého roka, ustúpil od podpisu asociačnej dohody vo Vilňuse. V tomto kontexte nemôžem nespomenúť, že pre účely obžalovania a uväznenia Júlie Tymošenkovej boli zneužité dohody, ktorými sa vyriešila plynová krízu z roku 2009 s tým, že Tymošenková mala byť údajne zodpovedná za rozklad sprostredkovateľsko-obchodných štruktúr spoločnosti RosUkrEnergo.
Prezident Putin dnes požaduje od štátov EÚ, aby akceptovali jeho platobné pravidlá vedúce k zmierneniu krízy na Ukrajine. Zjednodušene, Vladimir Putin porušuje medzinárodné právo a tradičné politické zvyklosti, okupuje časť Ukrajiny a následne vytvára Gazpromu biznis. Všetko v snahe, aby získal uznanie za to, čo dosiahol vojenskou intervenciou, ale zároveň nespravil o krok viac smerom k okupácii východnej a južnej časti ukrajinského štátu. Samozrejme, všetko na úkor Ukrajiny, tvrdiac pritom, že toto je jediná cesta, ako sa dá situácia vyriešiť.
V procese zmierňovania napätia neexistuje žiadna „obchodná dohoda“, iba dodržiavanie a ochrana základných politických princípov a medzinárodne uznávaných hodnôt!
(4) Prejav Vladimira Putina z 18. februára 2014, v ktorom sa snažil domácemu Rusku odôvodniť okupáciu Krymu, bol už v tom čase čistou propagandou. Argumentoval, že Ukrajina získala Krym ako „dar“ a „Chruščovova chyba“ bude napravená. Tento argument je však historicky nesprávny. Pred 70 rokmi Kremeľ sovietsku Ukrajinskú republiku požiadal, aby prevzala sovietsku republiku Krym a hospodársky ju obnovila po tom, čo ju zdevastovala vojna a vysídlenie obyvateľstva, najmä tatarského (porovnaj napr. istpravda.com.ua a ďalšie podobné analýzy).
Hodnota ukrajinského majetku, ktorá je v súčasnosti pod ruskou okupáciou, sa odhaduje na viac než 10 miliárd amerických dolárov (porovnaj tu).
Aby ste lepšie pochopili, čo Rusko dlhuje Ukrajine, odporúčam prečítať si knihu „Bloodlands“ od Timothyho Snydera.
Pred pár dňami som si myslel, že sa Vladimir Putin vracia politicky späť o 30 rokov. List z 10. apríla 2014 mi napovedá, že sa vracia o 70 rokov. Ruský prezident svojím konaním uráža všetkých Rusov, no najmä tých, ktorí sa pričinili o rozvoj Ruska a prispeli k jeho dobrej povesti vo svete.
V politickej reči, citujúc Bismarckaove vyjadrenia na adresu dohôd s ruským cárom, ako príprava pred tohtotýždňovými rokovaniami „štvorky“ nebol Putinov list hodný ani papiera, na ktorom bol napísaný.
Konstantin Jacoby
Autor pôsobí ako energetický konzultant vo svojej spoločnosti EEE JacobyKo, v minulosti spolupracoval s AREVA.
Preklad: energia.sk
© energia.sk