Konferencia SPX: Nápady v regulačnej politike rozdeľujú aj zjednocujú

Podstatnou témou diskusií na nedávnej konferencii SPX sa stal návrh regulačnej politiky (RP) pre obdobie rokov 2017 – 2021. Napriek tomu, že finálny návrh RP regulačný úrad predstavil až o pár dní neskôr – v pripomienkovom konaní je len do 31. decembra, väčšina cieľov, priorít a zámerov bola veľkej časti subjektov na trhu s energiami známa už vopred z pracovných verzií dokumentu.

Vlastimil Tomašovič zo Slovenských elektrární kritizoval, že regulátor oficiálne MPK posadil do vianočného času. „Predpokladám, že sa nebude chcieť seriózne zaoberať našimi pripomienkami a mám trochu obavy, ako dopadne oficiálne pripomienkovanie. Na druhej strane, možno nie je ani tak dôležitá regulačná politika. Podstatný bude obsah vykonávacej vyhlášky a ako budú zámery regulátora pretavené do jednotlivých opatrení,“ dodal.

Predseda predstavenstva OKTE Michal Cabala súhlasil, že dôležité bude ako sa hlavné tézy tejto kvázi „energetickej ústavy“ prejavia v primárnej, sekundárnej aj terciárnej legislatíve, pravidlách trhu a aplikačnej praxi. Tiež pripomenul, že majetok veľkých sieťových spoločností je zafixovaný od roku 2007. „Podľa vyhlásení regulátora by malo dôjsť budúci rok k veľkému tresku, čo sa týka ich ocenenia,“ podčiarkol s tým, že budúci rok bude navyše volebný.

Dodávka energií

Cenová regulácia pri malých podnikoch je v princípe nezmysel, zhodli sa dodávatelia energií. Zároveň priznali, že cieliť svoje úsilie na segment s tak malou spotrebou a „vyzobávať“ regulovanú časť malých podnikov je veľmi ťažké.

Pre prípadné zrušenie regulácie koncových cien je potrebné v primárnej legislatíve – zákone stanoviť podmienky toho, čo je liberalizovaný trh a tiež to, že po ich splnení sa bude môcť od nej upustiť. „Nie je to otázka na najbližšie obdobie. Obávam sa, že súčasný stav sa zakonzervuje na ďalších 5 rokov. Ale privítali by sme vytýčenie cieľa, kedy sa to zmení, resp. kedy by sme aspoň nejakých zákazníkov z danej skupiny vybrali,“ uviedol Ivan Weiss zo spoločnosti SPP.

Za zbytočné považujú dodávatelia taktiež rámcové obchodné podmienky, ktoré podľa nich bránia súťaži na trhu a rozlíšeniu jednotlivých dodávateľov v očiach zákazníka, či celoplošný mechanizmus dodávateľa poslednej inštancie, ktorý sa vzťahuje aj na veľkoodberateľov energií. Z oficiálneho návrhu RP vypadla idea, aby úrad určil tzv. etický kódex dodávateľov energií. Panelisti z radov dodávateľov sa na diskusii zhodli, že by šlo o ďalší zbytočný krok smerom k centralizácii, keďže ich združenie etický kódex už zaviedlo a členovia sa zaviazali ho dodržiavať.

„Pozitívne vnímame snahu podporiť zavádzanie inteligentných meracích systémov,“ uviedla Martina Babelová zo spoločnosti Magna Energia. Praktické využitie novej technológie by sa tiež konečne malo zohľadniť v podobe novej tarifnej štruktúry tak, aby sadzby motivovali odberateľov k zvyšovaniu úspor a znižovaniu nákladov na elektrinu.

Distribúcia a prenos elektriny

Babelová kladne ohodnotila aj návrh vytvoriť predpoklady a postupne realizovať jednotnú tarifnú štruktúru za distribúciu v rámci celého územia Slovenska. Dnes si totiž každý regionálny distribútor vyberá spomedzi všetkých definovaných skupín a sám rozhoduje, či ponúkne päť alebo osem distribučných sadzieb. „Pôsobíme vo všetkých regiónoch a znížilo by to byrokratickú záťaž,“ pridal sa Igor Nagy, konateľ spoločnosti ČEZ Slovensko.

V oficiálnom návrhu regulačnej politiky sa už pritom spomína aj cieľ vytvoriť podmienky pre zjednotenie distribučných poplatkov na časti vymedzeného územia (jednotná cena distribúcie na celom území SR). Ladislav Gunčaga zo spoločnosti ZSE však počas diskusie upozornil, že ak bude zachovaný price cap a primeraný zisk sa bude odvíjať od súčinu hodnôt WACC x RAB (t.j. vážená miera nákladov na kapitál x regulovaná báza aktív), rovnaké ceny trojici regionálnych distribútorov nevyjdú.

Mnoho otázok vyvolal aj návrh uplatňovania jednozložkovej ceny za prenos, ktorá by sa mala vzťahovať na hodnotu technického dimenzovania pripojenia, určenú v zmluve o pripojení do prenosovej sústavy. Taktiež sa v návrhu RP uvádza, že budú vytvorené podmienky pre uplatňovanie jednozložkovej ceny za distribúciu. Hoci by to mohlo byť pozitívne, otázkou je nastavenie jej výšky. „Filozoficky to nemusí byť zlý nápad,“ poznamenal Vlastimil Tomašovič. „Zákazníka však bude zaujímať či voči súčasnému systému zaplatí menej, resp. či svojim správaním vie ovplyvniť výšku tohto poplatku.“ Práve tým, že vo variabilnej zložke sa zohľadňuje spotreba odberateľa, zástupkyňa spoločnosti Magna Energia by skôr bola za zachovanie súčasnej dvojzložkovej ceny.

Podľa zástupcu ZSE by prevádzkovateľ sústavy pri novom systéme znášal menšie riziko, že nevyberie financie cez variabilnú zložku. „Ak sa uspokojí s menším, ale istým výnosom podľa porekadla lepší vrabec v hrsti ako holub na streche, malo by to aj pozitívny efekt na koncové ceny,“ uviedol Gunčaga.

Jaroslav Kubinec zo spoločnosti SEPS návrh jednozložkovej ceny podporil: „Bolo by to jednoduchšie, čistejšie a netlačili by sme neustále pred sebou korekcie.“

Centrálny výkup OZE/VÚKVET

Návrh vytvoriť podmienky na zriadenie jednotného výkupcu elektriny (tzv. JVE) z obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnou kombinovanou výrobou, ktorý sa nachádza v návrhu RP vítajú najmä regionálni distribútori, ktorí dnes tento proces realizujú. Podľa Gunčagu by mal byť nový JVE tiež centrálnym platcom doplatku a prejsť by naň mala aj podpora formou prevzatia zodpovednosti za odchýlku výrobcu takejto elektriny. Na distribútoroch by tak zostalo len prednostné pripojenie takýchto zdrojov.

Zástupca ČEZ Slovensko podčiarkol, že téma tu už rezonuje dlhé roky, stále ale nie je jasné kým a čím sa budeme na Slovensku inšpirovať a chýba jasný popis alternatívy voči trojici dnešných výkupcov. Navyše, samotné distribučky tvrdia, že ide o deficitný biznis rámcovo vo výške 150 miliónov eur ročne, ktorý niekomu ponúkajú.  

Hoci v RP nie je priamo menované OKTE, takmer všetci hráči na trhu implicitne predpokladajú, že novú rolu prevezme. Michal Cabala uviedol, že sa robilo už mnoho analýz a vymyslelo viacero modelov, rámec je však treba nastaviť udržateľne. Problém nevidí s elektrinou ako takou, ale s administráciou doplatku a tiež vníma veľké kreditné riziká. „Nie sme prevádzkovateľ distribučnej sústavy s majetkom v rádoch desiatok miliónov eur, aby sme si mohli požičiavať peniaze,“ podotkol.

Podpora OZE a uhlia cez TPS

Diskutujúci sa vyjadrili aj k téme výšky tarify za prevádzkovanie systému pre rok 2016, pri ktorej cenové konanie ešte stále prebieha. Vzhľadom na blížiace sa voľby, zvýšenie TPS veľmi neočakávajú, keďže by to viedlo k zvýšeniu koncovej ceny elektriny. Dôvody na úpravu pritom vidia viacerí.

Zástupca Slovenských elektrární potvrdil, že časť TPS pre Nováky, prostredníctvom ktorej sa dotuje výroba elektriny z domáceho uhlia a stanovuje sa podľa množstva koncovej spotreby, sa pre budúci rok nezmení, hoci sa o to u regulátora pokúšali. Úrad ju na základe platného rozhodnutia zachoval na úrovni 4,4337 €/MWh. Ladislav Gunčaga zo ZSE však upozornil, že náklady SE, ktoré úrad pre tento rok zohľadnil, boli okolo 90 mil. eur, pričom pre rok 2016 je to viac, približne 93 mil. eur (pozn. red.: pri zachovaní jednotkovej ceny TPS pre Nováky je to dôsledok väčšieho objemu koncovej spotreby, cez ktorú sa príspevok vyberá).

Hlavnú časť v TPS tvorí podpora výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov a vysoko účinnou kogeneráciou. Tomašovič zdôraznil, že pokles ceny na straty pre rok 2016 o približne 10 eur sa musí prejaviť zvýšením doplatku. „Ak úrad zachová TPS na rovnakej úrovni 21,82 eur, tak nás niekde klame a ide o predvolebný ťah. Osobne si myslím, že táto cena je neudržateľná. Mala by byť nad 25 eurami,“ uviedol. Panelisti pripomenuli aj tohtoročné nevyplatenie podpory časti výrobcom, ktorí si však už pravdepodobne pre budúci rok povinnosti splniť nezabudli. Vyplatiť tak bude treba pôvodný balík peňazí plus pripočítať podporu pre novo pripojené, resp. rekonštruované zdroje.

„Náklady na podporu OZE a KVET pôjdu hore, ale TPS nemusí. Niektoré náklady ostatnú skryté v korekciách,“ poznamenal v tejto súvislosti Gunčaga.

Igor Nagy aj na základe precedensu s neočakávaným zvýšením TPS uprostred augusta 2014 podotkol, že od januára by sa mohla TPS zvýšiť len mierne a neskôr po voľbách výraznejšie.

Zásadná je reforma systému podpory OZE/VÚKVET, zohľadniť bude treba napríklad klesajúcu spotrebu elektriny, čo je menovateľ vstupujúci do výpočtu tarify. Panelisti predstavili niekoľko návrhov. Časť prípadne celé náklady by sa mohli presunúť do formy dane. Využiť by sa mohli aj príjmy z predaja povoleniek CO2. „Existujú mnohé možnosti, ale na toto je aj úrad krátky. Dohoda by musela vzniknúť niekde vyššie. Priestor určite je, len vôľa asi nie,“ uzavrel Tomašovič.

Plynárenstvo

Konferencia kedysi venovaná len elektroenergetike v posledných rokoch prirodzene integruje aj diskusie o plyne, nakoľko väčšina obchodníkov sa už dnes venuje obom komoditám.

„Segment plynu sa zdá byť jednoduchý, stále riešime len problémy pri elektrine,“ skonštatoval Igor Nagy z ČEZ Slovensko. Podľa Ivana Weissa z SPP to vyplýva aj z podstatne jednoduchšej štruktúry koncovej ceny, ktorá sa skladá z obchodnej, distribučnej a prepravnej zložky. „Máme priestor vymyslieť ešte niekoľko ďalších zložiek,“ poznamenal.

Tou by mohlo byť potenciálne zriadenie nezávislého operátora trhu s plynom. Jedným z cieľov a priorít RP je totiž vytvárať nové pravidlá pre obchodné vyvažovanie prepravnej a distribučnej siete s cieľom zabezpečiť, aby systém obchodného vyvažovania  zabraňoval špekulatívnemu správaniu účastníkov trhu a súčasne ich efektívne motivoval k dodržiavaniu rovnováhy medzi množstvom plynu vstupujúcim a odoberaným zo siete. V súvislosti s touto témou RP definuje tieto kroky:

• v spolupráci s účastníkmi trhu spracovať podmienky pre zmenu systému platieb za odchýlky v plynárenstve,
• prehodnotiť funkčnosť aktuálneho operátora trhu s plynom v SR, ktorým je v súčasnosti prevádzkovateľ distribučnej siete SPP – distribúcia,
• zabezpečiť zodpovednosť za obchodné vyvažovanie sietí na nezávislého operátora trhu aj s využitím možností prepravných, distribučných kapacít a akumulácie plynu,
• legislatívne upraviť jeho zriadenie, činnosť, práva a povinnosti a taktiež kontrolu.

Jerguš Vopálenský z SPP – Distribúcie uviedol, že prehodnoteniu pravidiel obchodného vyvažovania sa nebránia, napokon tie súčasné sú už svojím spôsobom prežité. Prijímanie legislatívnych krokov k zriadeniu nezávislého operátora trhu s plynom ale považuje za predčasné. „Najprv sa treba pozrieť či ho Slovensko vôbec potrebuje, spraviť komplexnú cost benefit analýzu a zistiť, aké by boli jeho prínosy pre slovenský trh,“ uviedol. „Otázkou by boli náklady na jeho zriadenie a či by to koncovým odberateľom prinieslo nejakú úsporu.“

Dodal, že chápe jeho existenciu v ČR, kde je multiplita prevádzkovateľov distribučných sietí, alebo v Rakúsku, kde je dokonca viacero prevádzkovateľov prepravných sietí, a operátor trhu s plynom je tak jednotiacim subjektom. Na slovenskom trhu s jedným prepravcom aj distribútorom plynu by to však podľa Vopálenského bol „subjekt navyše, ktorý by robil poštára a posúval by informácie“.

V oblasti plynárenstva sa nultý variant a oficiálny návrh RP líšia len minimálne, doterajšie pripomienky vybraných subjektov tak úrad zrejme nebral do úvahy. Novinkou však je návrh, že úrad bude (obdobne ako pri elektroenergetike) vytvárať podmienky pre zavedenie jednozložkovej ceny za distribúciu, resp. taríf s väčšou váhou na fixnú časť ceny, nakoľko prevažná časť nákladov prevádzkovateľa distribučnej siete je fixného charakteru.

Jesenná konferencia SPX 2015 sa konala 10.-11. decembra 2015 v Podbanskom. Portál energia.sk bol mediálnym partnerom podujatia.

© energia.sk, Foto: SPX

K téme