Komisár G.Oettinger chce čo najskôr dostať Kyjev a Moskvu za rokovací stôl
Ostatné trojstranné rokovania skončili neúspechom. Ukrajina sa s Ruskom nedohodla na splatení svojich dlhov za plyn a ruský plynárenský koncern Gazprom od 16. júna zastavil krajine dodávky plynu. Tranzit komodity do Európskej únie (EÚ) však zatiaľ pokračuje podľa plánu. Kyjev a Moskva následne podali na seba žaloby na Arbitrážny súd v Štokholme s cieľom získať miliardy eur, ktoré, ako tvrdia, dlhuje druhá strana. Tento proces by však mohol trvať niekoľko rokov.
Oettinger povedal, že urobil prvý krok, aby si ukrajinská a ruská strana opäť sadli za jeden stôl a dohodli sa na dočasnom riešení. Dnes sa zišiel v Bruseli s ukrajinským ministrom energetiky Jurijom Prodanom a šéfom plynárenskej spoločnosti Naftogaz Andrijom Kobolevom. Zároveň dodal, že čo najskôr bude hovoriť s ruským ministrom energetiky Alexandrom Novakom a šéfom Gazpromu Alexejom Millerom, aby sa rokovania posunuli dopredu.
Okrem toho zdôraznil nevyhnutnosť „naplnenia ukrajinských zásobníkov plynu na potrebnú úroveň“, aby v zimných mesiacoch nedošlo k problémom so zásobovaním komoditou. Počas predchádzajúcej plynovej krízy v roku 2009 mala podľa Gazpromu Európska únia problémy s dodávkami preto, že Ukrajina časť plynu určeného pre EÚ odčerpala. Ukrajinský minister energetiky v tejto súvislosti Oettingerovi povedal, že je ochotný súhlasiť s monitoringom EÚ, či si Ukrajina plní svoje záväzky v oblasti tranzitu.
Na otázku novinárov, dokedy Ukrajina bez ruského plynu vydrží, Prodan odpovedal, že to bude závisieť od objemu plynu dodávaného Ukrajine v rámci reverzného toku. Ani reverzný tok ale dlhodobo nedokáže kompenzovať výpadok dodávok z Ruska. Ukrajina ročne spotrebuje viac než 50 miliárd kubických metrov (m3) plynu. Podľa Slovenska, ktoré bude jednou z krajín zabezpečujúcich reverzný tok plynu pre Ukrajinu, dokáže tento model dodávok zo SR, Maďarska a Poľska zabezpečiť Kyjevu ročne asi 16 až 17 miliárd m3 suroviny.
Copyright © TASR 2014
K téme
