Komentár Karola Galeka: S ruským plynom na večné časy, po novom však inak

Krajiny Európskej únie a väčšia časť Balkánu sa vtedy stali rukojemníkmi sporu o ceny a dodávky plynu medzi Ruskom a Ukrajinou. Hoci sa túto krízu po dvoch týždňoch podarilo zvládnuť, dodnes je dôvodom pre rôzne projekty diverzifikácie nielen dodávok, ale aj trás plynovodov do a v rámci Európy.

Nord Stream 2

Asi najznámejším z nich je Nord Stream 2. Ide o projekt plynovodu, ktorý viac rozdeľuje ako spája. Dotknuté pritom neostane ani Slovensko. Obchádzanie, či zníženie objemov prepravy cez plynovod Bratstvo by našťastie malo byť do budúcnosti nahradené jeho využívaním v opačnom smere. Najhoršie na nový plynovod tak doplatí Ukrajina, niektoré členské krajiny Európskej únia zase naopak zarobia.

Novému plynovodu z Ruska do Nemecka sa vyzerá to tak už nevyhneme. Európsky parlament preto aj v súvislosti s ním začiatkom apríla prijal pre plynovody nové a jasnejšie pravidlá. Schválená smernica o plyne sa vzťahuje na plynovody z a do tretích krajín. Jej cieľom je najmä vyššia konkurencieschopnosť a prístup tretích strán. Toto sa má zabezpečiť oddelením vlastníctva plynovodov, ktoré vstupujú do EÚ od vlastníctva dodávateľov plynu. 

SEPS očakáva v tomto roku čistý zisk na úrovni 29 miliónov eur

Pre Slovensko však dôležité budú aj výnimky. V prípade existujúcich plynovodov bude na ich udelenie k dispozícii obdobie jedného roku od vstúpenia smernice do platnosti. Základnou podmienkou je, že nebudú poškodzovať hospodársku súťaž. V našom prípade ju budeme žiadať na prepojovací bod vo Veľkých Kapušanoch, ktorý sa stará aj o reverzný tok plynu na Ukrajinu.

Plynová kríza by sa opakovať nemala

Práve Ukrajina v týchto dňoch zvádza o plyn veľký boj. Koncom tohto roku ukrajinskému Naftogazu končí desaťročná zmluva s ruským Gazpromom na tranzit plynu. Rusi pritom už minulý mesiac začali upozorňovať krajiny, ktoré od Gazpromu nakupujú plyn, že od 1.1.2020 sa jeho preprava cez Ukrajinu zastaví. Plynová kríza z roku 2009 by sa však už opakovať nemala. Zásobníky plynu sa postupne plnia, dodávky aj trasy sú omnoho viac diverzifikované, reverzné toky odskúšané.

Najbližších pár mesiacov tak bude záťažovým testom ako pre samotnú smernicu o plyne, tak aj dohody a zmluvy s Gazpromom. V prípade plynu naďalej ostane v platnosti, že síce s Ruskom ťažko, ale bez neho ešte ťažšie. EÚ by sa preto mala držať cieľov energetickej únie, diverzifikovať zdroje dodávok zemného plynu, a nezvyšovať pri napätých vzťahoch energetickú závislosť od Ruska ešte viac.

EÚ po ruskej okupácii Krymu presne z týchto dôvodov potopila obštrukciami projekt South Stream, ktorý mal transportovať plyn z Ruska cez Čierne more do EÚ. Výstavba plynovodu Nord Stream 2 je preto fackou energetickej únii, ktorej budovanie po plynovej kríze bolo silným záujmom stredoeurópskych štátov vrátane Slovenska. Energetická bezpečnosť Európy nesmie ustupovať záujmom veľkých energetických firiem.

Karol Galek – v eurovoľbách 25. mája 2019 kandiduje na 10. mieste.

Vizitka kandidáta

Kandidát do europarlamentu Karol Galek kandiduje v eurovoľbach 2019 z desiateho miesta na kandidátke strany SaS. Karol Galek je poslanec Národnej rady a tímlíder strany SaS pre energetiku. Okrem spôsobov znižovania cien za energie sa venuje aj využívaniu obnoviteľných zdrojov. Jeho zásadou je práca s rozumom v prospech Slovenska a Slovákov. Hlavnou agendou Karola Galeka je ukončenie dotácií na výrobu elektriny z domáceho uhlia, transparentnosť v regulácii, eliminácia politických rozhodnutí z cien energií a trhové prostredie v energetike. Ako poslanec národnej rady za tri roky predložil sériu zákonov, ktoré by priemernej domácnosti znížili účty za elektrinu o 80 eur.

K téme