Koľko energeticky chudobných je na Slovensku?
Energetická chudoba sa dostáva do centra záujmu európskych politikov. Podľa prieskumu EÚ o príjme a životných podmienkach asi 10,2 % Európanov má problém s udržaním dostatočnej teploty v domovoch. Najmä v krajinách strednej, východnej a južnej Európy však môžu byť tieto čísla vyššie. Každá z krajín má navyše vlastné špecifiká.
Pre pochopenie rozmerov a hĺbky problému cenovej dostupnosti energií je však treba mať najprv k dispozícii vhodné indikátory. Európska komisia si preto nechala vypracovať odbornú štúdiu, ktorá reaguje na túto základnú bariéru. Výsledkom sú odporúčania pre štyri základné ukazovatele na meranie energetickej chudoby domácností. Dobrou správou je, že medzi štyrmi krajinami, ktoré sa analyzovali hlbšie, je aj Slovensko.
Prípravu riešenia na Slovensku má na starosti medzirezortná pracovná skupina zložená z ministerstiev a regulačného úradu. Predstavitelia vlády aj šéf ÚRSO opakovane zdôrazňovali, že najväčším problémom, ktorý koncepcia spred dvoch rokov nastolila, je spôsob ako definovať energetickú chudobu a ako ju merať.
Slovenské ukazovatele stále nejasné
Hovorca ministerstva hospodárstva Maroš Stano nám začiatkom mája potvrdil, že „členovia pracovnej skupiny sa dohodli, že nultú verziu legislatívneho návrhu pripraví ÚRSO“. Úradu sme sa preto pýtali, kedy by mohol byť návrh predložený.
„Je vypracovaná prvá pracovná verzia návrhu zákona v paragrafovom znení,“ zopakoval tento týždeň hovorca ÚRSO Radoslav Igaz slová predsedu úradu zo začiatku marca. Jozef Holjenčík vtedy uviedol, že cieľom je, aby predmetný zákon bol právoplatným a účinným do konca tohto roka.
Igaz však argumentuje tým, že ÚRSO nemá zákonodarnú iniciatívu „a preto ani nie je zodpovedný za tvorbu tohto zákona“. Navyše úrad podľa neho „nie je kompetentný podávať informácie o práci pracovnej skupiny“. Hovorca sa tak vyhol odpovedi na našu otázku, aké parametre sa majú využiť pri meraní úrovne energetickej chudoby a začlenení ohrozených odberateľov.
Odhadovať ich je možné len z dva roky starej koncepcie, kde sa v prípade metodológie písalo o určení minimálnej energetickej potreby formou vyhlášky a určení hranice minimálneho disponibilného mesačného príjmu domácnosti. V prípade podmienok pre zaradenie do kategórie energeticky chudobných sa zase predpokladala osobitná písomná žiadosť zo strany odberateľa, preukázanie príjmu resp. sociálnej dávky a potvrdenie od obce.
Odporúčania zvonku
ÚRSO nedávno zverejnil dokument k téme energetickej chudoby, ktorý je však z veľkej časti prekladom staršej medzinárodnej štúdie. Len zopár riadkov v nej bolo venovaných situácii na Slovensku. Zodpovedné inštitúcie sa tak opäť môžu inšpirovať prácou odborníkov z konzultačnej spoločnosti Trinomics, ktorí vypracovali konceptuálnu mapu identifikujúcej ukazovatele užitočné pre pochopenie, monitorovanie a modelovanie tohto problému.
Zahraniční analytici vyhodnocovali pritom až 178 dostupných indikátorov, z ktorých vyselektovali niektoré pre hlbšiu analýzu. Rozdeľujú sa na tie, ktoré sú založené na výdavkoch a na doplňujúce, ktoré súvisia s vnímaním vlastnej chudoby. Ďalšie ukazovatele majú slúžiť na podporu definovania a kvantifikácie energetickej chudoby. Autori ich testovali na príklade Španielska, Talianska, Holandska a Slovenska.
Krajiny si zvolili aj preto, že každá má odlišné regulačné prostredie – Slovensko sa vyznačuje prísnou reguláciou koncových cien elektriny pre domácnosti a malé podniky.
Výsledkom sú viaceré metódy a odporúčania pre stanovenie úrovne energetickej chudoby. Domácnosť do tejto kategórie môže patriť:
- ak viac než dvojnásobok národného mediánu svojich príjmov vynakladá na energie (metrika 2M);
- ak jej príjem po odpočítaní nákladov na energie je pod hranicou chudoby a podiel príjmu vynaloženého na energie je nad národným mediánom (metrika LIHC);
- ak jej výdavky na energie sú nižšie než polovica národného mediánu výdavkov na energie (metrika HEP);
- ak domácnosť deklaruje, že nie je počas chladných dní schopná udržať v domove teplo (konsenzus – teplo).
Metódy modelovali na piatich skupinách obyvateľstva, ktoré rozdelili v závislosti od príjmu (1 –najnižší príjem približne 20 % populácie, 5 – skupina obyvateľstva s najvyšším príjmom) a poukázali na silné i slabé stránky jednotlivých prístupov. Viditeľné sú aj zmeny v čase pokiaľ ide o dostupný príjem, najmä v závislosti od rastu nákladov na energie a/alebo vplyv recesie.
Čo o úrovni energetickej chudoby výsledky naznačili v prípade Slovenska, znázorňujú nasledujúce grafy.
Zdroj: EK/Trinomics, 2016
Pri použití metriky LIHC by teda napríklad v roku 2012 viac než 70 % skupiny obyvateľstva z najnižšími príjmami spadalo do kategórie energeticky chudobných. Pri metrike 2M by to v roku 2012 bolo okolo 35 % obyvateľov s najnižšími príjmami.
Vraj by to mohlo byť asi 12 %
Svoje modelové závery, vhodnosť metrík či anomálie vo výsledkoch si navyše autori európskej analýzy nechali vyhodnotiť aj odborníkmi z jednotlivých členských štátov. Ján Magyar z oddelenia medzinárodnej spolupráce SIEA agentúry tak napríklad pripomenul, že energetická chudoba nie je na u nás jasne a presne definovaná a verifikácia indikátorov preto nie je úplne možná.
Podľa dostupných informácií od zodpovedných štátnych inštitúcií, asi 7 % populácie, ktorí sú poberateľmi pomoci v hmotnej núdzi a ďalších približne 5 % obyvateľstva, ktorí majú disponibilný príjem pod 500 eur mesačne, sú dve hlavné skupiny, ktoré by mali patriť do skupiny energeticky chudobných.
„Najvhodnejšími indikátormi pre monitorovanie energetickej chudoby podľa distribúcie a podielu energeticky chudobných obyvateľov, ktoré reflektujú (aspoň čiastočne) predpokladanú skutočnú situáciu v lokálnych podmienkach, sú tie v grafoch 2M Slovakia a LIHC Slovakia,“ uvádza sa v odpovedi Jána Magyara v prílohe k danej správe.
Všetky skúmané ukazovatele by podľa neho bolo vhodné otestovať v rámci prebiehajúcej tvorby predpisov v oblasti energetickej chudoby na Slovensku.
© energia.sk