Keď dodávateľ ťahá za kratší koniec
V snahe zosúladiť slovenskú legislatívu s európskou, sa u nás zachádza až nad rámec ochrany spotrebiteľa a zvýhodňuje ho. Inak povedané, znevýhodňuje dodávateľa energií.
Čo možno vyčítať novelám zameraným na ochranu spotrebiteľa? Po procesnej stránke ide o neštandardné schvaľovanie formou poslaneckých návrhov, z čoho vyplýva aj krátka doba na ich pripomienkovanie vo výboroch, a tým aj znemožnenie širšej odbornej diskusie. Zároveň sa dodávateľom neposkytuje primeraná doba na ich implementáciu.
V prípade pranierovaného podomového predaja chránil spotrebiteľa zákon č. 108/2000 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri podomovom predaji a zásielkovom predaji. Od 13.6.2014 ho nahrádza zákon č. 102/2014 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho. Ten sa síce na zmluvy o združenej dodávke elektriny a plynu nevzťahuje, ale vyplývajú z neho viaceré zmeny, ktoré sa dodávateľov energií dotýkajú. Podobne aj novely Občianskeho zákonníka (zákon č. 106/2014 Z. z.), Zákona o ochrane spotrebiteľa a Zákona o energetike.
V kľúčovom novelizovanom zákone o energetike č. 251/2012 Z. z. bol s účinnosťou od 13.6.2014 upravený § 17 Ochrana odberateľa elektriny, odberateľa plynu a univerzálna služba a vložený úplne nový § 17a Ochrana odberateľa elektriny v domácnosti alebo odberateľa plynu v domácnosti pri zmluvách uzatváraných na diaľku a pri zmluvách uzatváraných mimo prevádzkových priestorov dodávateľa elektriny alebo dodávateľa plynu, čiže rieši tzv. „podomový predaj“.
Viac informácií
Dodávateľ je po novom povinný písomne informovať odberateľa o obsahu zmluvy o združenej dodávke elektriny alebo plynu, a to v primeranom čase pred uzavretím zmluvy. Na jednej strane je pozitívne, že zákazník dostáva priestor pre pochopenie zmluvy, ale už ťažšie sa chápe, ako mu v tom pomôže ďalší papier. Ak si prečíta len informáciu o obsahu zmluvy, určite to nie je postačujúce a ani to nijako nenahrádza pozorné preštudovanie samotnej zmluvy. Dodávateľ ale písomnú informáciu musí pripraviť a hneď sa núka aj otázka, čo má vlastne obsahovať? Interpretácia je široká a riešenie sa očakáva znova od dodávateľa.
Zákazník má právo písomne odstúpiť od zmluvy do 14 dní od jej uzavretia, o čom musí byť náležite písomne poučený. Pokiaľ sa tak nestane, lehota sa posúva a počíta sa až od dňa splnenia tejto povinnosti do maximálne 12 mesiacov a 14 dní. Odberateľovi pritom stačí podať oznámenie o odstúpení od zmluvy až v posledný deň lehoty, čiže pre dodávateľa sa tak môže automaticky predĺžiť.
Ďalším nepríjemným následkom pre dodávateľa, ktorý si nesplnil svoju informačnú povinnosť, je, že zákazník mu nemusí zaplatiť za elektrinu odobranú počas výpovednej lehoty, ak od zmluvy odstúpil, alebo neudelil výslovný súhlas so začatím dodávky pred uplynutím výpovednej lehoty. Aj podľa § 4 ods. 11 Zákona o ochrane spotrebiteľa: „Nečinnosť spotrebiteľa po prijatí nevyžiadanej dodávky podľa prvej vety nemá za následok vznik akýchkoľvek nákladov ani iných povinností pre spotrebiteľa“. Ak si naopak dodávateľ svoju povinnosť bude plniť, vzniknú nielen nové tlačivá, ale aj nové procesy automaticky požadujúce úpravy informačného systému, prípadne nasadenie vyššieho počtu ľudských zdrojov a, samozrejme, zvýšenie nákladov. Paradoxne tak aj vzorný dodávateľ na dodržiavanie zákonov doplatí.
Pri zmluvách uzatváraných na diaľku a pri zmluvách uzatváraných mimo prevádzkových priestorov dodávateľa elektriny alebo dodávateľa plynu musí dodávateľ poskytnúť aj informácie nad rámec štandardných informácií pri klasickej forme predaja. Príkladom je informácia o cene za použitie prostriedkov diaľkovej komunikácie, ktoré možno využiť na účely uzavretia zmluvy, ak ide o číslo služby so zvýšenou tarifou.
Zákazy i penále
Ďalšou skupinou noviniek sú zákazy, a to zákaz prijatia alebo požadovania finančnej zábezpeky na splnenie alebo zabezpečenie záväzkov odberateľa v domácnosti a zákaz odchylných dojednaní v zmluve (vrátane dodatkov) oproti informáciám o jej obsahu poskytnutým odberateľovi pred uzavretím zmluvy, s výnimkou prípadu, že odchýlky boli odsúhlasené oboma zmluvnými stranami.
Dodávateľovi sa zavádza osobitná povinnosť identifikovať sa odberateľovi spolu s oznámením svojho obchodného zámeru v prípade, ak dodávateľ telefonicky oslovuje odberateľa s ponukou na uzavretie alebo zmenu zmluvy. Identifikácia by mala byť samozrejmosťou, ale oznamovanie obchodného zámeru je tak trochu zbytočné.
Pokiaľ dodávateľ nové zákazy a povinnosti nerešpektuje, okrem neplatnosti zmluvy riskuje aj pokutu od ÚRSO od 300 do 300 000 EUR.
Lepšia čitateľnosť
Tým sa však nové povinnosti nekončia. Zákonodarcovia sa v záujme dobrej čitateľnosti a neprehliadania dôležitých upozornení zamerali aj na veľkosť písma v zmluvách a od 1. januára 2015 nadobudne účinnosť novela nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. Tá explicitne zavádza, že ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy, všeobecné obchodné podmienku aj ostatné súvisiace zmluvné dokumenty sa musia uvádzať písmom, ktorého výška je najmenej 1,9 mm. Oproti pôvodnému návrhu stanovujúcemu aj typ písma (Times New Roman) a veľkosť 12 bodov, ide o pozitívny posun. Zaujímavé však je, že takúto informáciu rieši novela nariadenia a nie napr. metodické usmernenie.
Občiansky zákonník k tejto téme stanovuje (§ 53c, účinnosť od 1.6.2014): „Ak je spotrebiteľská zmluva vyhotovená písomne, predmet a cena nesmú byť uvedené menším písmom ako iná časť takejto zmluvy s výnimkou názvu zmluvy a označení jej častí. Ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy, ako aj ustanovenia obsiahnuté vo všeobecných obchodných podmienkach alebo v akýchkoľvek iných zmluvných dokumentoch, ktoré so spotrebiteľskou zmluvou súvisia, nesmú byť uvedené pre spotrebiteľa nečitateľným a menším písmom, ako ustanoví vykonávací predpis. Zmluva uzatvorená v rozpore s týmto ustanovením je neplatná.“ Podmienky sú z hľadiska zákazníka férové, no v praxi sa z už i tak rozsiahlych dokumentov, odrádzajúcich od čítania, stanú ešte dlhšie. Taktiež sa bude míňať viac papiera, vzniknú problémy s príliš malou kapacitou obálky, čo si vyžiada ďalšie prostriedky dodávateľa a väčšie zahltenie zákazníka poštou.
Ďalšie zákazy a pokuty
Od 13.6.2014 Občiansky zákonník v spotrebiteľských zmluvách zakazuje požadovanie plnenia za službu, ktorej poskytnutie dodávateľom v prevažnej miere nesleduje záujmy spotrebiteľa, uzavieranie /predlžovanie zmlúv na čas, ktorý je neprimerane dlhý, hoci predmet zmluvy bolo možné dosiahnuť v podstatne kratšom čase a požadovanie úhrady plnení, o ktorých spotrebiteľ nebol pred uzavretím zmluvy preukázateľne informovaný, ktorých úhrada nebola upravená v zmluve alebo za ktoré spotrebiteľ nedostáva dohodnuté protiplnenie. Problematické by mohli byť hlavne doplnkové služby dodávateľa mimo samotnej dodávky.
So zákazmi pre dodávateľov sa stretávame aj v Zákone o ochrane spotrebiteľa (zmeny účinné od 1.5.2014/13.6.2014). Dodávateľ nesmie žiadať alebo prijať od spotrebiteľa úhradu za plnenie, ktoré si spotrebiteľ neobjednal. Platí aj zákaz ponúkania predvolených možností, zákaz zabezpečovania záväzkov zo spotrebiteľských zmlúv zmenkou, šekom a dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov (dohoda iba ak je vo forme osobitnej listiny a spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia s možnosťou jej odmietnutia), zákaz výberu alebo určenia osoby, ktorá by v mene spotrebiteľa konala pri uzavieraní spotrebiteľskej zmluvy, jej plnení alebo zabezpečení, zákaz požadovať od spotrebiteľa v súvislosti s vymáhaním jeho pohľadávky úhradu súm, ktoré prevyšujú skutočné náklady vymáhania pohľadávky, zákaz navštevovať spotrebiteľa v súvislosti s uplatňovaním alebo vymáhaním pohľadávok osobne v jeho domácnosti alebo na pracovisku a zákaz ho akýmkoľvek spôsobom kontaktovať alebo obťažovať počas sviatkov, dní pracovného pokoja alebo počas pracovných dní v čase po 18,00 hod.
V prípade nedodržania zákazov môže byť uložená pokuta až do výšky 66 387 EUR, pri opakovanom správnom delikte počas 12 mesiacov až do výšky 165 969 EUR. Slovenská obchodná inšpekcia má dokonca právo pri opakovanom porušení zákona uložiť sankciu v podobe zákazu činnosti, a to až na dobu 5 rokov, teda prakticky odňať povolenie na podnikanie v energetike, čo bola doteraz doména ÚRSO a ide o pomerne prísne opatrenie.
Dodávatelia by si mali dávať pozor aj pri dodatkovaní už existujúcich zmlúv, pretože podľa Občianskeho zákonníka sa nové pravidlá vzťahujú aj na nové dodatky, aj keď vykonávací predpis ich vyníma.
Zuzana Lukáčová
Autorka je analytičkou spoločnosti energy analytics.
K téme
