C. Stambolis: Južný prúd, Turecký prúd a geografický triumf
Keďže Ukrajina sa v minulosti niekoľkokrát ukázala ako nespoľahlivý a nestabilný partner, 52 percentný tranzit zemného plynu cez tohto partnera by v najbližších rokoch znamenal hrozbu pre udržanie spoľahlivých a bohatých dodávok európskym partnerom. Spoločnosť Gazprom preto hľadala možnosti, ako eliminovať toto tranzitné riziko, a to najmä prostredníctvom plánovaného plynovodu Južný prúd. Ten mal prechádzať cez Čierne more a Balkán do Rakúska a Talianska. Brusel však zmaril plány na výstavbu tohto projektu z politických dôvodov. Najskôr nastavil prekážky, ktoré bránili licenčnému konaniu, pretože projekt nespĺňal ustanovenia Tretieho energetického balíčka (napr. požiadavku na oddelenie výroby a predaja od prenosových sietí). Neskôr vydieraním prinútil Bulharsko (pod hrozbou možného bankového embarga kvôli problémom likvidity, ktorému čelili bulharské banky od júna do septembra 2014), aby zastavilo výstavbu pozemnej časti potrubia.
Kurz nového potrubia
Politické prekážky, ale aj zvyšujúce sa náklady na konštrukciu Južného prúdu, ktorého rozpočet prekročil 35 miliárd amerických dolárov, a takisto zníženie cien ropy (60 percentný pokles za 8 mesiacov) spôsobili, že sa spoločnosť Gazprom rozhodla vytvoriť alternatívny projekt plynovodu. Ten by tiež viedol popod Čierne more, ale obchádzal by Bulharsko a vyhol sa územiu Európskej únie. Nový plynovod by mal dosiahnuť Turecko niekoľko kilometrov severne od Istanbulu, a potom by mal pokračovať na grécko-turecké hranice, kde je od roku 2007 vybudovaný grécko-turecký prepojovací bod. Výstupný bod plynovodu na turecko-gréckej hranici bude okolo mesta İpsala.
Generálny riaditeľ spoločnosti Gazprom Alexej Miller koncom januára potvrdil, že spoločnosť plánuje vytvoriť distribučné miesto plynu na grécko-tureckej hranici, odkiaľ môže plyn prúdiť ďalej do Európy. To znamená, že Bulharsko a ďalšie balkánske krajiny budú musieť dodávky plynu získavať cez Grécko, pričom grécko-bulharský prepojovací bod by mal byť postavený najneskôr do roku 2018.
Je potrebné poznamenať, že Turecko na pokrytie svojich vlastných potrieb spotrebuje aspoň 16-17 miliárd metrov kubických z celkového objemu potrubia Turecký prúd, ktorý predstavuje 63 miliárd metrov kubických ročne. Veľký podiel pomôže uspokojiť aj rastúce energetické potreby Istanbulu (počet obyvateľov 12 miliónov). Preto aj v prípade, že potrebná infraštruktúra na gréckej strane nebude do konca roka 2016 pripravená, prvá časť Tureckého prúdu bude v tomto čase pravdepodobne už v prevádzke a mala by dodávať dostatočné množstvo plynu na turecký trh.
Projekt tiež ponúka ekonomické výhody. V prvom rade budú niektoré už zrealizované investície do projektu Južný prúd plne využité pre stavbu plynovodu do Turecka. Čo sa týka nákladov na výstavbu Tureckého prúdu, po novom sa odhadujú na tretinu pôvodného rozpočtu Južného prúdu, a to približne na 10 miliárd amerických dolárov. Dôvodom výrazne nižších nákladov je to, že v rozpočte sa ráta iba s podvodnou časťou potrubia a asi 188 km potrubia na území Turecka. Navyše, podľa novej stratégie spoločnosti Gazprom budú za vybudovanie potrebnej infraštruktúry a tranzit plynu na európsky trh zodpovedné európske spoločnosti, a to na vlastné náklady. V dôsledku toho sa tento nový projekt javí nielen ako životaschopný, ale aj najbezpečnejší a finančne konkurencieschopný pre vstup na európsky trh.
Zlepšenie pre Grécko
Turecký prúd je aj šanca pre Grécko získať geopoliticky strategickú úlohu v tomto regióne, ak sa stane distribučným centrom plynu, najmä vďaka dvom hlavným potrubiam – TAP a Turecký prúd, ale tiež vďaka tzv. vertikálnemu koridoru a rôznym ďalším zariadeniam (prepojovacie vedenia, terminály skvapalneného zemného plynu, zásobníky plynu). Bulharsko, plne si vedomé výhod, ktoré takéto distribučné miesto plynu pre región ponúka, tiež hľadá rôzne príležitosti pre rozvoj vlastných plynových distribučných miest. Avšak tu sa naskytá otázka: odkiaľ by toto distribučné miesto plyn získavalo a kam by ho distribuovalo?
Grécko sa javí ako miesto, ktoré môže z projektu vyťažiť čo najviac, a to nielen preto, že turecko-grécka hranica má konkurenčnú výhodu, ale aj preto, že niektoré energetické infraštruktúry sú už vo fáze vývoja. Dúfajme, že sa novej gréckej vláde podarí adekvátne využiť túto situáciu v prospech ekonomiky a zlepšenia geopolitickej situácie krajiny.
Autor: Costis Stambolis je viceprezident a výkonný riaditeľ gréckeho Inštitútu pre energiu pre juhovýchodnú Európu (IENE).
K téme
