Jozef Badida: Zlatý vek zemného plynu v Európe?

Tento predpoklad založila na nasledujúcich očakávaniach:

1. 1. Enormný ekonomický rast Číny spojený s významnou spotrebou zemného plynu
2. 2. Nižší podiel jadra na výrobe elektriny
3. 3. Nárast využívania zemného plynu v doprave
4. 4. Boom ťažby nekonvenčného plynu a jeho nízke ceny.1

Táto predpoveď začala v celosvetovom meradle naberať reálne kontúry, keď celková spotreba zemného plynu narástla v roku 2011 v porovnaní s predchádzajúcim rokom o 2,2 % (v Číne dokonca o 21,5%, Japonsku o 11,6% a Kanade o 10,3%).2 Takmer všetky svetadiely, až na ten  najstarší, zaznamenali agregovaný rast tohto ukazovateľa. Aká je však realita európskeho trhu so zemným plynom, predovšetkým z pohľadu Európskej únie? Čo tento stav prináša? Aké sú faktory majúce potenciál vplývať na využívanie tejto komodity v Európe? Aj tieto otázky budú formovať nasledujúce riadky.

Aktuálny stav a jeho konzekvencie

Rok 2011 predstavoval ešte výraznejší pokles dopytu po zemnom plyne v Európe ako rok 2009, v ktorom sa prvýkrát naplno prejavila ostatná svetová hospodárska kríza. Spotreba zemného plynu v EÚ v roku 2011 klesla približne o 10 % oproti roku 2010 (obr. 1). A rovnaký trend pokračuje aj naďalej, kedy za prvý polrok  2012 poklesla spotreba zemného plynu v EÚ ešte o 7% oproti rovnakému obdobiu „mizerného“ roka 2011, čo v konečnom dôsledku predstavuje najhorších 6 mesiacov za posledných 10 rokov!3  Výnimkou je iba Turecko, ktorého spotreba tejto komodity medziročne rástla o 17% oproti roku 2010. 4 

Obr.1: Spotreba zemného plynu v EÚ 27 (v Mtoe). Zdroj: Eurostat

Dôvodov tohto neutešeného stavu v EÚ je viacero:

• Pretrvávajúca ekonomická kríza – obmedzila výkonnosť európskeho hospodárstva a teda aj dopyt po elektrickej energii (vyrábanej, okrem iného aj paroplynovými elektrárňami)
• Nárast produkcie elektriny z obnoviteľných zdrojov (hlavne zo slnečnej a veternej energie) – spôsobený štedrou dotačnou politikou a prehodnocovaním využívania jadrovej energie (paradoxne, práve odklon od „jadra“ mal prispieť k zvýšeniu podielu zemného plynu na výrobe elektriny)
• Miernejšie zimy – vyššie priemerné vonkajšie teploty kládli nižšie nároky na teplárenstvo a teda aj spotrebu zemného plynu ako tradičného zdroja používaného na výrobu tepla
• Nahrádzanie zemného plynu uhlím pri výrobe elektrickej energie – zapríčinené hlavne dvoma faktormi: 

(i)    nárast európskych cien zemného plynu ťahaných celosvetovým dopytom po tejto komodite. Na rozdiel od ropy, je trh s plynom značne fragmentovaný a tak európske ceny kolíšu niekde medzi lacným americkým bridlicovým plynom a drahým ázijským skvapalneným plynom (obr. 2). Dokonca rok 2012 je prelomový, keďže cena na americkom Henry Hube klesla až na hranicu 2 USD/Mbtu, najnižšiu hodnotu za poslednú dekádu, zatiaľ čo európsky priemer spotových cien a cien indexovaných na ropu kolíše niekde medzi 8 – 10 USD/Mbtu. 5 (IEA: World Energy Outlook 2012)

Obr.2:Porovnanie cien zemného plynu, zdroj: BP Statistical Review of World Energy 2012

(ii)    pokles európskych cien uhlia vyvolaný dovozom prebytkových množstiev z USA a Kanady, kde je trend opačný a teda severoamerický elektroenergetický sektor preferuje lacný bridlicový plyn. 6 Navyše neočakávaným dôsledkom hospodárskej krízy je značný prebytok emisných kvót (955 mil. jednotiek)7 v systéme EÚ na obchodovanie s emisiami (EU emission trading system – EU ETS) a teda aj nízka cena povoleniek – približne 7 EUR/tCO2 v roku 2012 (obr. 3). Aktuálny stav spôsobuje, že spaľovanie uhlia, aj napriek dvojnásobne vyšším hodnotám emisií CO2 na jednotku energie v porovnaní so zemným plynom, je pre producentov elektriny finančne výhodnejšie.

Obr.3: Vývoj cien emisných povoleniek v EU ETS, zdroj: International Exchange, grafický zdroj: Správa EK COM(2012) 652: The state of the European carbon market in 2012

Takýto neutešený stav dopytu po zemnom plyne v EÚ, samozrejme, vytvára negatívne cenové signály. Ohrozené sú tak potrebné investície do plynárenskej infraštruktúry EÚ odhadnuté na obdobie do roku 2020  Európskou komisiou vo výške € 70 mld. 8, resp. € 90 mld. podľa  Európskej siete prevádzkovateľov prepravných sústav 9, ktoré by sa v prípade realizácie mohli ľahko premeniť na uviaznuté náklady (tzv. stranded costs). Z rovnakých príčin môžu neskôr chýbať aj investície do vysokoúčinných kogeneračných jednotiek s relatívne nízkymi kapitálovými výdavkami – zariadení kombinovanej výroby elektrickej energie a tepla, prispievajúcich k zvyšovaniu efektívnosti energií. 

Okrem iného má nízka spotreba zemného plynu na európskom trhu pravdepodobný nepriaznivý dopad aj na nutné zvyšovanie jej bezpečnosti dodávok. V súčasnosti je EÚ zásobovaná prevažne „potrubným plynom“ z Ruska, Nórska a v menšej miere z Alžírska a skvapalneným katarským či nigérijským plynom (obr. 4). Vzájomná závislosť pri existujúcich plynovodoch je zrejmá, horšie to už je so skvapalneným plynom dovezeným tankermi, ktorých cieľový LNG terminál je do značnej miery determinovaný aktuálnou cenou. V tomto duchu by  bezpečnosti dodávok do Európy zaiste pomohla predovšetkým diverzifikácia zdroja, konkrétne predĺženie kaspického plynovodu cez Turecko, čomu však spomínaný klesajúci dopyt EÚ nie veľmi pomáha.  Na druhej strane práve výnimočná spotreba krajiny polmesiaca a potenciálny rast dopytu po tejto komodite v štátoch západného Balkánu kreujú vhodné investičné stimuly na vybudovanie niektorého z lacnejších variant plynovodov v rámci Južného plynárenského koridoru obchádzajúceho Ruskú federáciu. Napokon raz ešte môže EÚ ďakovať Turecku za zvýšenie svojej energetickej bezpečnosti…  

Obr.4:Import zemného plynu do EU  27 podľa krajiny pôvodu. Zdroj: Eurostat  

Výhľad ďalšieho vývoja

Aj keď podľa Medzinárodnej Energetickej Agentúry by mal byť zemný plyn najrýchlejšie rastúcim fosílnym palivom a predpokladaný celosvetový nárast dopytu po ňom je konštantný, EÚ sa značne vymyká z očakávaného globálneho trendu – jej dopyt roku 2010 by mal byť prekonaný až v roku 2020! 10 (IEA: World Energy Outlook 2012) Hoci má táto predpoveď svoju relevanciu, jej správnosť overí až čas. Medzi faktory s vyšším či nižším potenciálom ovplyvniť spomenutý predpoklad, t.j. spotrebu zemného plynu v EÚ v nasledujúcich rokoch až desaťročiach, mimo prípadných geopolitických udalostí, určite patria:

1. 1. hospodársky rast, stimulujúci priemyselnú výrobu a s ňou aj produkciu silovej elektriny, vedúci k vyššej spotrebe
2. 2. európsky boom ťažby bridlicového plynu, ktorý by určite pomohol cenám zemného plynu v EÚ, však v blízkej dobe nie je veľmi pravdepodobný kvôli nízkej podpore politikov a verejnosti. V tomto smere Bulharsko a Francúzsko zakázali realizáciu výskumných vrtov kontroverznou technológiou hydraulického štiepenia. A podobne rozpačité informácie prichádzajú aj z Poľska – „priekopníka bridlicového plynu v Európe“ – kde energetický gigant ExxonMobil nedávno oznámil ukončenie výskumu pre nedostatočné zásoby tejto komodity na komerčné využitie. Keby sa však niekomu podarilo skutočne potvrdiť rozprávkové zásoby bridlicového plyn v Európe a bolo by možné ho ťažiť za finančne a ekologicky prijateľných podmienok, určite by nastala zmena kurzu aj iných krajín EÚ
3. 3. globalizácia cien zemného plynu, t.j. vytvorenie celosvetového trhu so zemným plynom ako pri rope, tej určite prospeje  plánované dobudovanie LNG exportných terminálov v Austrálii a USA v roku 2015. Tento stav by mal viesť k zvýšeniu bezpečnosti dodávok do Európy avšak jeho pozitívny efekt na európske ceny je otázny, keďže skvapalnený plyn je v zásade drahší ako ten potrubný, čo môže v konečnom dôsledku sťažiť nárast dopytu po zemnom plyne v čase ekonomického rastu Európy
4. 4. rozvoj obnoviteľných zdrojov energie najmä pre potreby elektroenergetiky, kde má zemný plyn potenciál stať sa chrbtovou kosťou celého systému. Evidentne totiž nestále veterné a slnečné zdroje kladú vyššie nároky na aktiváciu dodávok regulačnej elektriny, t.j. poskytnutie podporných služieb zabezpečujúcich  spoľahlivú a bezpečnú prevádzku elektrizačnej sústavy. Pre takéto prípady sa zemný plyn javí ako ideálna náhrada, samozrejme dovtedy, kým sa nenájdu technológie umožňujúce vysoko efektívne uskladňovanie elektrickej energie. Rovnako decentralizovaná výroba elektriny či tepla umožňuje kombináciu fotovoltaiky a zemného plynu
5. 5. navrhovaná modifikácia systému EÚ na obchodovanie s emisiami ako aj možné štrukturálne  opatrenia, ktoré však vyžadujú súhlasy Európskeho Parlamentu a predovšetkým všetkých členských štátov zastúpených v Rade EÚ. 11Následkom by mohla byť opäť preferencia paroplynových elektrárni pred tými tepelnými
6. 6. prechod na bezuhlíkový energetický systém EÚ okolo roku 2050 (napr. eletromobilita), kedy sa majú znížiť emisie skleníkových plynov o 80%   95% oproti hodnotám roku 1990. 12  Pri napĺňaní tohto ambiciózneho zámeru by zemný plyn asi len s ťažkosťami nachádzal svoje miesto bez vyvinutia technológie na zachytávanie a uskladnenie uhlíka (carbon capture storage – CCS). Takýto technologický pokrok by prirodzene pomohol všetkým fosílnym palivám
7. 7. vyššia energetická efektívnosť pravdepodobne negatívne zasiahne dopyt po zemnom plyne (i) v teplárenstve zásluhou plánovaných úsporných opatrení v sektore bývania či výstavby budov s takmer nulovou spotrebou energie, ale aj (ii) v elektroenergetike kvôli očakávanému zavedeniu inteligentných meracích prístrojov a technológií či produkcii úspornejších spotrebičov. 

Záver

Súčasný stav spotreby zemného plynu v EÚ vôbec nie je lichotivý a uznávaná Medzinárodná Energetická Agentúra mu dokonca predpovedá „stratenú“ dekádu.  Európsky vývoj sa odtrhol od svetového, a to z rôznych príčin, od ekonomickej stagnácie (možno recesie) až po preferenciu uhlia s vyššími emisiami uhlíka, čo pri deklarovanom boji EÚ proti klimatickým zmenám vyznieva prinajlepšom úsmevne. Avšak vzhľadom k tomu, že existuje mnoho potenciálnych činiteľov, je priam nemožné určiť ďalší vývoj plynárenstva v európskom priestore.  Môžeme iba veriť, že tak, ako po každej búrke vyjde slnko a po noci príde deň, aj zemný plyn si obháji svoje miesto v európskej energetike.  Práve očakávaný rozvoj využívania slnka či vetra poskytujú tomuto ekologicky najprijateľnejšiemu fosílnemu palivu kladnú perspektívu.

Autor: Jozef Badida

(Tento článok nevyjadruje oficiálne stanovisko eustream, a.s. ani žiadnej inej spoločnosti, keďže ide o osobný názor autora)  

K téme