Je to krátkozraké zalepenie diery, ktorá sa aj tak vráti

Koncom roka približne 1200 výrobcov energie z OZE a KVET dostalo listy o strate podpory doplatkom a povinným výkupom na straty. Čo sa odvtedy udialo a aká je aktuálna situácia?

Ešte pred Vianocami sme zorganizovali hromadné podanie odvolania na všetky tri distribučné spoločnosti a snažili sa zmobilizovať všetkých výrobcov, aby reagovali na túto situáciu, ktorú považujeme za nelegálnu. Napísali sme tiež vzory odvolaní na všetky príslušné inštitúcie vrátane ÚRSO, ktoré boli voľne dostupné na našej webstránke.

Požiadali sme o stretnutie aj ministerstvo hospodárstva. To sa však, žiaľ, počas troch týždňov nevyjadrilo, napriek tomu, že sme to posielali cez elektronickú podateľňu čiže by to tam malo byť obrazne povedané o minútu. Absolvovali sme aj stretnutie s predsedom ÚRSO, pánom Jozefom Holjenčíkom, kde sme si vydiskutovali naše postoje. Stretli sme sa zo zástupcami dvoch distribučných spoločností, usporiadali verejné stretnutie s výrobcami a napokon sme pripravili aj určité právne kroky.

Ako dopadli spomínané stretnutia s regionálnymi distribučnými spoločnosťami?

Žiaľ, podľa očakávaní. Distribučné spoločnosti trvajú na tom, že ich krok je oprávnený, povinnosť v zákone bola a majú preto právo na odobratie podpory. My namietame tým, že ak k tomuto porušeniu došlo, jediným orgánom, ktorý môže takéto právo odňať, je ÚRSO. A teda toto rozhodnutie im neprináleží. Môžu nahlásiť priestupok, ale nie sú orgánom, ktorému prináleží o tom rozhodovať. Zjednodušene povedané – je to ako by som susedovi za to, že mi ukradol bicykel z pivnice dala pokutu 1000 eur bez toho, aby som išla na políciu. Uvidíme, ako rozhodne súd.

Očakávate teda súdne dohry?

Určite. Žaloby však musí riešiť každý výrobca za seba. Naša asociácia nie je medzi poškodenými, sme v podstate virtuálny tretí subjekt. Môžeme len koordinovať jednotný postup  vo všetkých možných smeroch.

SAPI má asi 50 členov. Koľkých z nich sa avizovaná strata podpory týka?

Drvivej väčšiny. Existujú totiž subjekty, ktoré si túto povinnosť splnili k 15. augustu, ale distribučná spoločnosť im napríklad neuznala dátum na podacom lístku. Alebo ak to aj odniesli do podateľne včas, oni to zaevidovali až o niekoľko dní neskôr. Ide o určitú formu krádeže a evidentný zámer.

Informovali ste svojich členov o  povinnosti nahlásiť predmetné údaje do polovice augusta?

Veľká časť výrobcov vedela o tejto povinnosti, ktorá je v zákone už niekoľko rokov, dosiaľ však nebola sankcionovaná. Podstatné je, že mnohí poškodení výrobcovia si ju splnili dodaním rôznych  dokumentov. Druhá nelegálna vec v tomto prípade je, že ročná strata podpory sa podľa novely zákona má aplikovať len na zariadenia, ktoré sa do prevádzky spustili od 1.1.2014. V prípade OZE a KVET ale opäť prepisujeme históriu a právny štát.

Asociácia vytvorila tzv. kalendár výrobcu, keďže legislatíva je neprehľadná. Samostatným emailom sme na toto neupozorňovali. Treba podotknúť, že SAPI ani nemá suplovať účtovnícku alebo administratívnu firmu, ktorá sa stará o chod elektrárne. Každý jeden výrobca sám dobrovoľne a so svojou vlastnou zodpovednosťou vstupuje do zmluvného vzťahu s distribučnou spoločnosťou. V prvom rade je teda jeho povinnosťou sledovať legislatívu a zmeny. V prípade pochybností sa môže s otázkou obrátiť na nás alebo príslušnú inštitúciu. Vieme byť nápomocní, ale nevieme vopred upozorniť na to, že niekto sa chystá porušiť zákon.

S akými ďalšími združenia pri tejto akcii spolupracujete?

Pozitívne na našej akcii s názvom 1508 je, že zjednotila sektor OZE a KVET. Ozvalo sa nám veľmi veľa výrobcov elektriny z biomasy, v kogeneračných jednotkách i malých vodných elektrárňach. Snažíme sa skoordinovať spoločné kroky naprieč celým spektrom odvetvia.

Často zaznieva kritika, že podpora OZE a KVET zaťažuje účty spotrebiteľov i štátny rozpočet. Distribučky upozorňujú na deficit, ktorý im pri povinnom výkupe vzniká. Vidíte za tým politickú objednávku alebo inú skrytú akciu?

Ťažko povedať, kde je pravda. Veľa sa hovorí o politickej objednávke a hľadaní možností ako znížiť cenu elektriny. Toto je však absolútne krátkozraké riešenie. Ak tento rok dôjde k odňatiu podpory, pre ďalší rok si výrobcovia túto povinnosť určite ustriehnu. Na toto nezabudne nikto. Je to patové, dočasné zalepenie diery, ktorá sa však o rok opäť objaví.

Tarifa za prevádzkovanie systému (TPS), cez ktorú sa táto podpora poskytuje, je vo výške necelých 22 eur za MWh. Podľa našich odhadov, na základe dostupných čísel, tvorí podpora všetkých OZE z toho len asi 8 eur za MWh. Spotrebiteľ by sa mal preto hlavne pýtať, kde je zvyšných 14 eur.

Poukázať treba aj na to, že systém podpory už dávno nefunguje. Spotrebiteľ peniaze vo svojich účtoch platí v reálnom čase, ale ÚRSO distribučným spoločnostiam skutočné náklady preplatí až za dva roky. Distribučky sú v tomto prípade oprávnene nahnevané, lebo to financujú zo svojho a štát im to spätne prepláca. Nemajú ale právo odoberať podporu týmto spôsobom.

Ten, kto systém nastavoval, mal počítať s finančným dopadom na najbližších 15 rokov. Je veľmi alibistické utešovať sa tým, že za to môžu tí druhí, keď zákon pred piatimi rokmi nastavovala aktuálna vládna zostava. Skôr by sme sa teda mali my pýtať ich: Ako to vypočítali?

Veronika Galeková je riaditeľkou Slovenskej asociácie fotovoltického priemyslu (SAPI).

© energia.sk

K téme