Je energetický trh v SR liberalizovaný?

Pri výbere dodávateľa zemného plynu a elektriny sú pre spotrebiteľa rozhodujúce predovšetkým cena, miera rizika (napr. tolerancia odchýlok voči dohodnutým odberným objemom), spoľahlivosť dodávok a dobré meno dodávateľa, resp. úroveň poskytovania služieb, vyhlásil včera (6.10.) v záverečnej panelovej diskusii na konferencii Energofutura 2010 v Košiciach Ladislav Jediný z Teplárenského združenia na Slovensku.

Pokiaľ ide o otázku, či je energetický trh na Slovensku liberalizovaný, Jedinák zdôraznil, že sa v súčasnosti v tejto súvislosti veľa hovorí o možnosti výberu dodávateľa, ale menej už o slobode podnikania na strane výroby. Podľa neho je dôležitá najmä sústava legislatívnych a regulačných pravidiel, ktoré nie sú diskriminačné, či už pozitívne alebo negatívne.

Zemný plyn: Problémom je prehnaná regulácia

Na slovenskom trhu stále dominuje zemný plyn z Ruska, čiastočne je dostupný plyn z Nórska. Takýto stav sa v dohľadnej budúcnosti pravdepodobne nezmení, konštatoval Jedinák.

Doplnil, že pokiaľ ide o dodávateľov, tí sa orientujú predovšetkým na veľkých firemných zákazníkov, preto slovenské domácnosti nebudú mať v blízkom období veľa možností výberu. Dôvodom je podľa neho o.i. najmä „prehnaná regulácia“ a to na jednej strane v segmente domácností, na druhej strane v segmente predaja plynu, ktorý je určený na výrobu tepla.

Elektrina: Pozitívne dôsledky hospodárskej krízy

Cena elektriny pre koncových zákazníkov sa dnes približuje k cenám na spotových trhoch. Je to jeden z mála pozitívnych dôsledkov hospodárskej krízy, pokračoval Jedinák. Tento prepad nadhodnotených cien na komoditných burzách a aukciách umožnil vstup alternatívnym dodávateľom na trh.

Alternatívni dodávatelia elektriny podľa neho dnes dokážu ponúkať domácnostiam, ale predovšetkým malým a stredným firmám cenovo konkurencieschopné produkty.

Teplo: Existuje trh s teplom?

Základnou otázkou je, či existuje trh s teplom ako taký. Podľa formálnej zákonnej definície existuje, v praxi má však charakter regionálnych entít. Regionálnosť je jeho hlavným rozdielom v porovnaní s trhom so zemným plynom a elektrinou.

Ak by sa mal trh s teplom úplne liberalizovať a teplárenské distribučné sústavy by sa mali otvoriť pre akýchkoľvek predajcov tepla, vyvolalo by to rad praktických problémov, upozornil Jedinák. V tomto smere doplnil, že pre ich riešenie a hľadania odpovedí sa nedajú použiť pravidlá a praktiky známe z riadenia distribučných, prenosových a prepravných sústav pre zemný plyn alebo elektrickú energiu.

Podpora OZE a KVET: Musí byť citlivá

Problémom v prípade slovenského energetického trhu zostáva najmä legislatívny a regulačný rámec, myslí si Jozef Mižák (Energy Gas). Pripomenul, že Ústavný súd vydal v ostatnom období niekoľko nálezov, v ktorých konštatoval, že ak by sa mali napĺňať ustanovenia obsiahnuté v dokumente „Energetická koncepcia SR“, bolo by to diskriminačné.

Problematická je podľa Ladislava Jediného podpora využívania obnoviteľných zdrojov energie (OZE) a kombinovanej výroby elektriny a tepla (KVET) v kogeneračných jednotkách. Podľa jeho slov, regulácia a podpora musia byť „citlivé“. Ako príklad uviedol rok 2009, kedy regulátor ÚRSO prijal niekoľko opatrení, ktoré sú podľa neho dodnes „problémom.“

Základom „citlivej“ podpory by mala byť predovšetkým garancia zohľadňovania oprávnených nákladov a primeraného zisku pri tvorbe ceny za energie v regulovaných odvetviach, uzavrel.

Legislatívny proces je málo kvalitný

Legislatívny proces na Slovensku je málo kvalitný. Vyplýva to zo skutočnosti, že zákony sa novelizujú príliš často (pre ilustráciu, Zákon o energetike sa novelizoval 13-krát) a často sa preferuje skrátené legislatívne konanie. Naviac prijaté zmeny väčšinou vyvolávajú požiadavku na novelizáciu ostatných právnych predpisov. Ako príklad Jozef Mižák uviedol zákon o podpore využívania obnoviteľných zdrojov, ktorý vyvolal potrebu novelizácie série zákonov – od banského zákona až po zákon o ochrane prírody. Podceňovanou oblasťou je i monitoring napĺňania ustanovení legislatívy.

Lívia Vašáková, analytička Európskej komisie, v tejto súvislosti doplnila, že Brusel sa snaží presadzovať systém dopadových štúdií aj na národnej úrovni, pričom jeho súčasťou by malo byť vždy i ponúknutie alternatívy k regulácii. V praxi sa však takýto prístup nedá zlúčiť so skráteným legislatívnym konaním typickým pre Slovensko, vyplynulo z panelovej diskusie.

Liberalizácia je postupný proces

Proces liberalizácie energetického trhu na Slovensku prebieha postupne, spravidla ide o implementovanie pravidiel, ktoré sa vytvoria na úrovni EÚ, vyhlásil Martin Rajňák z Protimonopolného úradu SR. Pokiaľ ide samostatne o trh s elektrinou a trh s plynom, tieto sa liberalizovali (liberalizujú) v troch etapách:

• koncom 90-tych rokov 20. storočia sa vykonal funkčný „unbundling“ a začal sa proces otvárania trhu,
• v roku 2003 sa prijal právny „unbundling“ a stanovil sa rok 2007 ako termín pre kompletné otvorenie trhu,
• od roku 2009 sa pracuje na vlastníckom „unbundlingu“, ktorý by sa mal vykonať v priebehu nasledujúceho roka v rámci tretieho liberalizačného balíka.

„Unbundling“ ako proces oddeľovania jednotlivých komerčných aktivít tradičných energetických koncernov, je dôležitý najmä pre umožnenie vstupu ďalším hráčom na trh a zabránenie tendencii zvýhodňovania dcérskych firiem zo strany dominantných hráčov, doplnil Rajňák.

Názory odzneli počas záverečnej panelovej diskusie na konferencii Energofutura 2010 v Košiciach.

K téme