Japonsko po prvý raz uznalo, že za rakovinu môže radiácia z Fukušimy
Muž, ktorému je teraz 41 rokov, pracoval vo Fukušime po nešťastí v marci 2011. Pri zemetrasení a tsunami vtedy zlyhalo v atómovej elektrárni chladenie a v dôsledku toho došlo k roztaveniu jadier troch reaktorov. Únik rádioaktivity si vynútil evakuáciu takmer 100-tisíc ľudí z okolia elektrárne, ktorí sa doteraz nemohli vrátiť do svojich domovov. Nešťastie bolo najväčšou nukleárnou katastrofou od havárie ukrajinskej jadrovej elektrárne v Černobyle v roku 1986.
„Tento človek išiel k lekárovi, pretože sa necítil dobre. Lekári u neho zistili leukémiu,“ uviedlo japonské ministerstva zdravotníctva s tým, že dotyčný pracoval vo Fukušime v poškodenej budove, kde sa nachádzal jeden z chybných reaktorov. „Prípad spĺňa podmienky“ uznania úniku radiácie z Fukušimy ako príčiny choroby, dodalo ministerstvo.
Zamestnanec pracoval vo Fukušime viac než rok a nosil pritom ochranný odev. Dostane odškodné, ktoré pokryje jeho náklady na liečbu a ušlú mzdu, tlmočilo ďalej ministerstvo zdravotníctva.
Podľa agentúry AFP existujú tri ďalšie podobné prípady ochorenia rakovinou, pri ktorých sa stále čaká na potvrdenie súvislosti s nešťastím vo Fukušime. Japonská televízia NHK uviedla, že od katastrofy pracovalo vo fukušimskom komplexe asi 45-tisíc ľudí, ktorí sa podieľali na ochladzovaní a následnej likvidácii reaktorov. Japonská tlač už predtým odhadla, že realizácia tohto zámeru potrvá tri desiatky rokov a bude stáť okolo 12 miliárd dolárov.
Oznámenie ministerstva zdravotníctva podľa AFP pravdepodobne ďalej posilní odpor japonskej verejnosti voči jadrovej energetike a skomplikuje snahy japonskej vlády, aby sa evakuovaní obyvatelia, ktorí žili v obciach v okolí Fukušimy, vrátili domov.
V minulých rokoch sa viedli diskusie o tom, či nehoda povedie k väčšiemu výskytu rakoviny medzi zamestnancami elektrárne a ľuďmi, ktorí žili v blízkosti Fukušimy.
„Toto je prelomové rozhodnutie z hľadiska práv zamestnancov a pravdepodobne je len špičkou ľadovca,“ vyhlásil lekársky expert Šinzó Kimura. „Tento muž bol vystavený relatívne nízkemu množstvu radiácie – menšiemu, než aké Tokio označilo za bezpečnú hladinu pre návrat obyvateľov oblasti v blízkosti Fukušimy do svojich domovov,“ dodal.
„Je to obrovská rana pre Medzinárodnú agentúru pre atómovú energetiku (IAEA), ktorá v septembri tohto roka uviedla, že sa neočakávajú žiadne zdravotné dôsledky v súvislosti s radiáciou, ktorá unikla z Fukušimy,“ konštatovalo ekologické hnutie Greenpeace.
Všetky reaktory japonských elektrární boli po katastrofe vo Fukušime odstavené kvôli bezpečnostnej kontrole. Dovtedy pokrývali atómky 30 % energetických potrieb krajiny.
V auguste 2015 bol napriek rozsiahlym protestom reštartovaný reaktor elektrárne Sendai a minulý týždeň sa uviedol do prevádzky aj druhý reaktor v tomto zariadení. Tokio oznámilo, že bude v obnovovaní činnosti jadrových elektrární aj naďalej pokračovať.
ČTK, energia.sk
K téme
