Janiš: Plynová diverzifikácia zníži príjmy štátu
Diverzifikácia dodávok plynu na Slovensko môže so sebou priniesť pre štát aj nevýhody. „Každá konkurenčná rúra, ktorá obchádza tranzit cez Slovensko, v konečnom dôsledku síce zvyšuje bezpečnosť, ale na druhej strane znižuje príjmy štátu,“ vysvetľuje šéf hospodárskeho výboru NR SR Stanislav Janiš (SDKÚ-DS).
Slovensko si musí vybudovať „hlavne dobré vzťahy“ na trase Rusko, Ukrajina a Slovenskom, zdôraznil Janiš. „Z tohto tranzitu máme obrovský príjem,“ konštatuje. Janiš tiež uvádza aj výhody. Budovaním viacerých trás, akým je aj plán severojužného prepojenia Poľsko, Česko, Slovensko, Maďarsko a Chorvátsko, sa totiž zabezpečí neohrozenosť hospodárstva v prípade výpadku.
Jahnátek: Severojužné prepojenie neznamená konkurenciu pre plynovod Bratstvo
Podľa bývalého šéfa rezortu hospodárstva Ľubomíra Jahnátka (Smer-SD) však severojužné prepojenie nemá šancu ohroziť plynovod z Ruska, teda plynovod Bratstvo. Severojužné prepojenie má kapacitu iba 15 miliárd kubických metrov (m3), pričom tradičný plynovod má inštalovanú kapacitu 90 miliárd m3, s tým, že sa využíva 80 miliárd m3. „Nejde o konkurenčnú kapacitu, ktorá by ho zlikvidovala,“ vysvetlil.
V prípade severojužného prepojenia vidí Jahnátek výhodu nielen v diverzifikácii trás. Rovnako dôležitá je aj diverzifikácia zdrojov. „Pozitívum je, že vieme Poľsko a Chorvátsko prepojiť, a tým pádom získame terminály na skvapalnený plyn a vieme diverzifikovať zdroje, nielen trasy,“ zdôrazňuje.
Skvapalnený plyn (LNG) sa tak môže dovážať z celého sveta, z Líbye, Maroka či Venezuely. „Nebudeme odkázaní iba na Rusko,“ dodáva. Najpodstatnejším prínosom celého projektu je podľa neho možnosť napojiť toto prepojenie na južný plynovod Nabucco, ktorý má kapacitu približne 30 miliárd m3.
TASR, energia
K téme
