Ján Klepáč: Plynárenstvo potrebuje SWOT analýzu

Zastavenie dodávok ruského plynu do EÚ považuje za „hlavný problém súčasnosti“ aj Ján Klepáč, výkonný riaditeľ SPNZ. Doplnil však, že úplné zastavenie dodávok z Ruska všetkými dostupnými trasami nepredpokladá: „Ani Rusko nemá náhradu za peniaze EÚ, pričom viac ako 50 % príjmov do rozpočtu ide z predaja plynu a ropy.“

Klepáč zdôraznil, že v dnešnej situácii si plynárenský sektor potrebuje vypracovať istú SWOT analýzu. Za silné stránky označil najmä rozvinutú plynárenskú infraštruktúru (preprava, distribúcia, podzemné zásobníky) a politickú stabilitu v Poľsku a na Slovensku, ktoré sú dnes významnými tranzitnými krajinami pre ruský plyn.

Naopak za slabé stránky možno považovať dominanciu ruského plynu na európskom trhu prostredníctvom nákupu cez dlhodobé kontrakty, limitované cezhraničné prepojenia medzi jednotlivými krajinami EÚ, absenciu efektívneho prepojenia sever-juh, nízku mieru likvidity európskeho trhu, významné zásahy vlád do energetiky a v neposlednom rade aj vysokú mieru vnímania korupcie (index vypracovaný organizáciou Transparency International).

Príležitosti pre plynárenský sektor na Slovensku vyplývajú najmä z členstva Slovenska v EÚ. Poukázal na formujúcu sa európsku legislatívu, ekonomickú silu EÚ ako celku, vytváranie spoločného trhu s plynom, vzájomnú solidaritu členských krajín EÚ v energetických otázkach či možnosť podpory plynárenských projektov cez tzv. projekty spoločného záujmu (PCIs).

Podľa Klepáča ohrozenia vyplývajú najmä zo skutočnosti, že zemný plyn sa stáva geopolitickým nástrojom. V tomto smere je komplikovanou situácia, v ktorej je ruský Gazprom monopolným dodávateľom pre významnú skupinu krajín EÚ, pričom Európa voči Rusku nedokáže hovoriť jedným hlasom. Inými slovami, „európska energetika ustupuje národným energetikám“.

Riešenia: diverzifikácia, zásobníky, ťažba

Možnými riešeniami sú podľa riaditeľa SPNZ diverzifikácia trás a zdrojov (vrátane LNG, bridlicového plynu či perspektívy kaspického plynu), využívanie možností, ktoré ponúkajú podzemné zásobníky plynu, využitie potenciálu na strane samotnej Ukrajiny pri ťažbe jej vlastných zdrojov, ale tiež hľadanie alternatív voči zemnému plynu.

Európa má v súčasnosti postavených 21 terminálov pre dovoz skvapalneného LNG, ich celková ročná kapacita je 190 mld. kubických metrov. Rozostavaných je ďalších 7, so súhrnnou kapacitou 35 mld., a do budúcna sa plánuje ešte s ďalšími 32 projektmi (160 mld. m3). Ako však zdôraznil Klepáč, existujú dva problémy s LNG terminálmi – v súčasnosti sa ich kapacity nevyužívajú dostatočne a sú navyše lokalizované najmä na juhu a západe Európy. Z pohľadu slovenského plynárenstva majú potenciál budúce terminály v Poľsku a Chorvátsku, pričom druhý spomenutý bude ale tzv. „floating“ LNG terminál. Poľský projekt bude mať po dokončení ročnú kapacitu 5 mld. m3, s možnosťou budúceho zvýšenia na 10 mld. kubických metrov.

Ak vznikne v plynárenstve krízová situácia, podzemný zásobník plynu je prvým nástrojom jej riešenia, hoci i ten má svoje obmedzenia. Tým je predovšetkým skutočnosť, že komerčné zásobníky nie sú určené primárne na riešenie krízy, ale plnia ten účel, pre ktorý v nich nakupujú skladovaciu kapacitu jednotliví obchodníci. Krajiny strednej a východnej Európy disponujú významnými skladovacími kapacitami: Rakúsko 4,6 mld., Česko 3,3 mld., Maďarsko 6,2 mld., Poľsko 2,5 mld. a Slovensko takmer 3 mld. metrov kubických.

Nafta: Zásobníky plynu plnia viacero funkcií

„Zásobník neplní iba úlohu spojenú so štandardom bezpečnosti dodávok a vyrovnávaním sústavy, ale je i podporným nástrojom pre obchodovanie na trhu s plynom,“ vyhlásil Peter Kučera zo spoločnosti Nafta.

„Trh so skladovacími kapacitami už nie je iba trhom so skladovaním, ale dnes ide aj o trh s flexibilitou,“ vysvetlil. Podľa Kučeru prevádzkovateľom zásobníkov dnes z pohľadu poskytovania tejto flexibility pre obchodníkov konkurujú aj prevádzkovatelia prepravných sietí, likvidnejšie obchodné huby, dovozcovia LNG a vôbec možnosť obchodovania na spotových trhoch. Napriek tomu sa náš región radí medzi regióny s veľmi obmedzenou flexibilitou a zásobník je jej hlavným zdrojom.

Okrem rolí zásobníka na trhu s plynom sa mení i postavenie regiónu strednej a východnej Európy, vrátane Slovenska, na plynárenskej mape Európy. S budovaným severojužným prepojením a obojsmernými tokmi plynu sa môže Slovensko stať prirodzenou križovatkou pre obchodovanie s plynom.

V tejto súvislosti je pre spoločnosť Nafta perspektívny projekt vybudovania malého zásobníka plynu „Veľké Kapušany“ (pracovný objem 340 mil. m3). V prípade realizácie by prispel k vyvažovaniu sústavy a posilneniu likvidity. Otvorenou otázkou je však v tomto čase aj jeho financovanie. Nafta má záujem opätovne sa uchádzať o podporu EÚ, a to zaradením na zoznam projektov spoločného záujmu (PCIs), uzavrel Kučera.

Ukrajina bez ruského plynu? Odvážne tvrdenie

Z pohľadu hľadania riešení na strane samotnej Ukrajiny, Európska investičná banka (EIB) prišla s tézou o možnosti zvýšenia objemu ťažby z viacerých tamojších domácich ložísk. Ak by sa táto myšlienka realizovala, v kombinácii so zásobovaním plynu zo západu cez reverzné toky by Ukrajina teoreticky mohla prísť do stavu, kedy by ruský zemný plyn nevyužívala. „Nateraz je to ale odvážne tvrdenie,“ zhodnotil Klepáč.

Spomedzi nových zdrojov sa ako sľubný javí plyn z bridlíc, avšak do roku 2020 existuje potenciál spustenia ťažby len v Poľsku a vo Veľkej Británii.

Do budúcnosti existuje potenciál nákupu plynu z Kurdistanu. Významné zásoby má tiež Irak, hoci tamojšia situácia znemožňuje ťažbu a vývoz.

Spomedzi domácich slovenských zdrojov existuje technický potenciál pre ročnú produkciu 760 mil. m3 bioplynu, z ktorých možno získať do 456 mil. m3 biometánu upraveného na kvalitu zemného plynu. „Ide o približne 7 % spotreby Slovenskej republiky, ale za predpokladu využitia maxima celkového potenciálu,“ pripomenul výkonný riaditeľ SPNZ.

Názory odzneli na Jesennej konferencii SPNZ, ktorá sa konala v dňoch 9. a 10. októbra 2014 v Hornom Smokovci.

(c) energia.sk

K téme