Jahnátek: Distribučky samy sebe vytvorili dlh
Stámiliónový dlh súvisiaci s vyplácaním podpory na výrobu elektriny z obnoviteľných zdrojov a kogeneráciou (KVET) je realitou. Kto za tento stav nesie zodpovednosť? Podľa bývalého predsedu ÚRSO to boli politici, podľa súčasného predsedu to bolo bývalé vedenie ÚRSO. Svoju rolu ale zohrali aj distribučné spoločnosti, obzvlášť SSE.
V prvé roky vyplácania podpory boli výkupné ceny za elektrinu z OZE a KVET nastavené naozaj veľmi štedro. Fotovoltické zariadenia vyrábajúce elektrinu zo slnka, ktoré boli do sústavy pripojené v roku 2010, majú napríklad počas 15 rokov garantovaný nárok na výkupnú cenu vo výške viac než 425 €/MWh. Postupne sa sumy na podporu znižovali a dnes pripojené fotovoltické zdroje s výkonom do 30 kW by mali nárok len na 88,89 €/MWh.
Keďže ale od decembra 2013 regionálne distribučky výrobné zdroje nad 10 kW nepripájajú, počet nových zariadení sa nemení. K prípadným zmenám vo výkonoch a podpore dochádza len u rekonštruovaných zariadení.
Márne hľadanie hlavného vinníka
Dlhoročný ex-šéf ÚRSO Jozef Holjenčík obvinenia o chybe úradu odmietal. „Úrad nemá v rukách zákonodárnu iniciatívu, tú má v rukách ministerstvo hospodárstva a iné inštitúcie. Úrad má v rukách výpočty. Spočíta to, o čom rozhodnú politici,“ tvrdil Holjenčík ešte pred rokom na septembrovom zasadnutí Výboru NR SR pre hospodárske záležitosti s tým, že vládu opakovane upozorňoval na neudržateľnosť schváleného systému podpory.
Od júla 2006 do júla 2010 bol ministrom hospodárstva súčasný predseda ÚRSO Ľubomír Jahnátek. Na nedávnom rokovaní hospodárskeho výboru poprel, že by sa spolupodieľal na schvaľovaní vysokých výkupných cien. „Viem, že to bolo za mojej éry, ale proti môjmu želaniu. Vôbec som si nepredstavoval takú vysokú podporu,“ uviedol Jahnátek minulý týždeň. „Ja som s touto cenou nesúhlasil, veľmi škaredo sme sa pohádali. Ak by som mal možnosť ho [Holjenčíka] ovplyvniť alebo zrušiť jeho rozhodnutie, určite by som to bol spravil. Ale, bohužiaľ, už vtedy platil zákon o nezávislosti ÚRSO a ja som sa mohol maximálne tak jedovať,“ dodal.
Dnes je Jahnátek na čele nezávislého regulačného úradu a má teda plnú moc zrušiť či zmeniť nesprávne rozhodnutia ÚRSO vydané v minulosti.
Jahnátek: Solárny boom umožnili distribučky
Súčasný predseda ÚRSO ale zdôraznil, že k rozmachu pripájaných zdrojov prispeli samotné distribučné spoločnosti. Ich väčšinovým akcionárom je štát prostredníctvom ministerstva hospodárstva, menšinovým akcionárom zahraničné spoločnosti E.On, EPH a Innogy. „Vtedy sa hovorilo o inštalovanej kapacite soláru 120 MW. Dneska máme 560 MW. Ušlo nám to cez distribučky,“ uviedol Ľubomír Jahnátek.
„Kompetencia za prístup sa preniesla a distribučky to vo veľkom začali využívať, hlavne aj v prospech majiteľov distribučiek. Lebo to je prípad Stredoslovenskej energetiky, ktorá má najväčší historický dlh, ale má aj najväčšie kapacity soláru. Čiže sami sebe vytvorili ten dlh a z toho sa teraz treba nejako dostať,“ podčiarkol šéf regulačného úradu.
Zavedený stop-stav sa síce odôvodňuje nutnosťou zaistiť bezpečnú a spoľahlivú prevádzku sústavy, ktorá by viac volatilných výrobných zdrojov nezvládla, vo svetle niekdajšieho ústretového prístupu distribútorov elektriny ju však možno vnímať aj ako snahu o nápravu vlastného prešľapu.
OZE-tári zo SSE
To, že Stredoslovenská energetika nevystupuje vo veci pripájania obnoviteľných zdrojov len ako „poškodená“ distribučná spoločnosť, ktorej má ÚRSO doplatiť vzniknutý deficit na základe korekcii spred dvoch rokov, potvrdzuje jej aktívna rola v sektore výroby zelenej elektriny. Podľa údajov regulátora zarobila dcérska spoločnosť SSE-Solar v minulom roku na doplatku za prevádzku šiestich solárnych elektrární takmer 4,45 milióna eur. Jej fotovoltické elektrárne stoja na prenajatých pozemkoch s rozlohou cez 74 tisíc m2 v okolí Lučenca, v lokalitách Kalinovo, Ľadovo a Mikušovce, čiže na území SSE-Distribúcia.
Všetky boli uvedené do prevádzky v decembri 2010 a počas doby 15-tich rokov tak majú nárok na pevnú výkupnú cenu vo výške 425,12 eur za megawatthodinu elektriny vyrobenej zo slnka. Väčšinou majú inštalovaný výkon pod 1 MW, najväčšia elektráreň v Mikušovciach však disponuje inštalovaným výkonom až 3280 kW.
Stredoslovenská energetika si tiež nechala zrekonštruovať štyri malé vodné elektrárne z 20. rokov minulého storočia v lokalitách Staré Hory a Zvolen a prináleží jej tak podpora vo výške 95 až 107 eur za MWh za ich prevádzku do roku 2021, resp. do roku 2031.
Do portfólia Energetického a průmyslového holdingu, ktorý je spolumajiteľom SSE, ale patria aj dve veľké solárne elektrárne spoločností Triskata a Arisun. Tie sa nachádzajú na východe Slovenska pri meste Strážske a vlani si vďaka doplatku prilepšili spolu o takmer 837 tisíc eur.
Bioplynka pri Bošanoch, ktorú prevádzkuje ďalšia spoločnosť EPH – Alternative Energy, vlani vyprodukovala necelých 11,7 GWh elektriny a na doplatku zarobila takmer 956 tisíc eur. Podľa údajov nahlásených na ÚRSO plánovala v tomto roku výrobu ešte zvýšiť, pričom doplatok by mal prekročiť sumu 1,22 milióna eur.
© energia.sk
K téme
