Jadrovému sobášu Rusov s Maďarmi stojí v ceste Brusel

Atómová elektráreň Paks sa nachádza zhruba 120 km južne od Budapešti. Foto: energia.sk

Minulý týždeň sa v Budapešti konalo európske fórum dodávateľov v oblasti jadrovej energetiky ATOMEX. Konferenciu otvoril prvý námestník generálneho riaditeľa Rosatomu Kiril Komarov. Odhliadnuc od Ruska, Rosatom sa v súčasnosti podieľa na 34 projektoch vo svete. V Európe kontroluje 34 % akcií v konzorciu pripravujúcom výstavbu jadrovej elektrárne Fennovoima. Najväčšej pozornosti médií sa ale dostáva rozšíreniu maďarskej atómovej elektrárne Paks.

Projekt má od začiatku silný politický rozmer. V roku 2014 sa Budapešť dohodla s Moskvou, že v lokalite súčasnej atómovej elektrárne postaví Rosatom dva nové bloky. Paks II bude tvoriť dvojica reaktorov dizajnu VVER-1200, každý s inštalovaným výkonom 1.200 MW, ktoré by podľa stále platného harmonogramu mali začať s výrobou elektriny v roku 2025 resp. 2026. Súčasťou medzivládnej dohody je aj projekt modernizácie tretieho a štvrtého bloku Paks I.

Reaktory VVER-1200 charakterizuje vyššia bezpečnosť. Elektráreň bude vďaka nim schopná lepšie reagovať na vonkajšie udalosti. Ak by napríklad došlo k odpojeniu od siete, automaticky sa spustí chladiaci systém, ktorý by odvádzal teplo z reaktoru do atmosféry cez niekoľko tepelných výmenníkov. V praxi sa tak zabráni poškodeniu reaktora k akému došlo vo Fukušime.

Brusel si posvieti na financovanie i tender

Vládny splnomocnenec pre rozšírenie Paksu Attila Aszódi na Atomexe zdôraznil, že rozšírenie Paksu považuje za projekt uskutočniteľný za trhových podmienok. Narážal tak na Európsku komisiu, ktorá otvorila vyšetrovanie plánu Maďarska pre financovanie nových reaktorov. Bude skúmať, či by investor financoval projekt za rovnakých podmienok alebo ide o štátnu pomoc.

Rozpočet projektu Paks II má dosiahnuť 12 miliárd eur. Pokiaľ ide o samotné financovanie, až 80 % nákladov pokryje Budapešť prostredníctvom úveru od Rosatomu, ktorý bude splácať 30 rokov od začiatku výroby s premenlivou úrokovou mierou. Zvyšných 20 % zafinancuje Maďarsko z vlastných zdrojov.

Okrem samotného financovania musia Maďari vysvetľovať aj transparentnosť zákazky. Rosatom získal projekt bez tendra, ďalšie vyšetrovanie Komisie sa preto bude zaoberať súladom s pravidlami EÚ v oblasti verejného obstarávania.

V oboch prípadoch bolo Maďarsku zaslané oficiálne oznámenie so žiadosťou o informácie. Budapešti beží dvojmesačná lehota na odpoveď. Konanie EÚ má viacero stupňov, v najhoršom prípade by sa mohlo skončiť na Súdnom dvore EÚ.

Maďari si však akýkoľvek zvrat v projekte nepripúšťajú. Vláda podľa Aszódiho plánuje pokračovať v otvorenom dialógu s Bruselom. Pripomenul, že Budapešť má právo uzatvárať zmluvy s tretími krajinami. V septembri dostal kabinet potvrdenie od Komisie, že rozšíreniu Paksu spĺňa článok 41 Zmluvy Euratome.

Paks je šanca pre domácich dodávateľov

Aszódi na jadrovom fóre upozornil, že Maďarsko podpísalo s Ruskom zmluvu na kľúč s pevnou cenou. Výber dodávateľov je tak v kompetencii Rosatomu a vyzval domáce firmy, aby využili konferenciu na nadväzovanie kontaktov s ruskými partnermi. Medzivládna zmluva zo roku 2014 má byť aj vzpruhou pre domácu ekonomiku. Podiel maďarských dodávateľov v projekte má dosiahnuť 40 %.

Zásobovacia agentúra Euratomu tiež v apríli schválila dohodu medzi Ruskom a Maďarskom o dodávkach jadrového paliva pre Paks II. Ruský TVEL vlastnený Rosatomom bude dodávať palivo pre elektráreň prvých 10 rokov od spustenia.

Ostrejšiu rétoriku zvolil pre maďarskú tlač János Lázár, vedúci úradu premiéra Viktora Orbána. Sériu vyšetrovaní Komisie označil za „útok“ na Maďarsko a ich načasovanie považuje za odvetu Bruselu za postoj Budapešti v utečeneckej kríze.

Na snímke výkonný riaditeľ jadrovej elektrárne Paks István Hamvas. Foto: energia.sk

Jadrová energetika je z pohľadu energetickej bezpečnosti Maďarska kľúčová. V roku 2014 sa až 36 % zo všetkej spotrebovanej elektriny v krajine vyrobilo v Paksi. Dnes elektráreň pozostáva zo štyroch blokov VVER-440 s inštalovaným výkonom 500 MW. Do prevádzky sa spúšťali postupne v rokoch 1982 až 1987.

V roku 2005 maďarský parlament výraznou väčšinou rozhodol o politickej podpore predĺženia životnosti existujúcich blokov o ďalších 20 rokov. Schváleniu predchádzala štúdia uskutočniteľnosti, ktorú vypracoval prevádzkovateľ MVM. (V poslednej dekáde došlo k navýšeniu výkonu z pôvodných 440 MW na 500 MW.)

Životnosť prvého bloku elektrárne Paks sa končí v roku 2032, druhý môže vyrábať elektrinu do roku 2034. Projektovaná životnosť tretieho bloku je platná  do roku 2018. Ako potvrdil výkonný riaditeľ István Hamvas, žiadosť regulátorovi o  predĺženie životnosti o ďalších 20 rokov podpísal minulý týždeň.

Silná podpora jadra u verejnosti

Podľa šéfa elektrárne sú občania stotožnení s atómovou energiou. V čase úvah o predĺžení životnosti Paksu sa urobil celonárodný prieskum. Vyšlo z neho, že energiu z jadra vníma pozitívne 70 % opýtaných. Ako doplnil, tento podiel sa neskôr znížil na 60 %. Hamvas to pripisuje tragédii vo Fukušime, ale predovšetkým spolitizovaniu plánovaného rozšírenia Paksu.

© energia.sk

K téme