Slovensko má pri Košiciach významné ložisko uránu
Slovensko má pri Košiciach jedno z najhodnotnejších ložísk uránu na svete. Naša krajina by tak mohla vďaka ťažbe uránu v lokalite Kurišková v budúcnosti čiastočne znížiť svoju závislosť na ruskom jadrovom palive. Slovensko by totiž mohlo po vzore Českej republiky dodávať vyťažený urán ruskej spoločnosti TVEL, ktorá by slovenským atómovým elektrárňam na oplátku dodávala jadrové palivo za znížené cenu. „Predbežná štúdia uskutočniteľnosti dokazuje obrovský ekonomický potenciál projektu Kurišková. Nachádzajú sa tam zásoby uránovej rudy s vysokým obsahom uránu a odhad prevádzkových nákladov je na relatívne nízkej úrovni. Z toho jasne vyplýva, že projekt Kurišková má potenciál sa zaradiť medzi producentov uránu s najnižšími nákladmi na prevádzku a výrobu,“ povedal prezident firmy European Uranium Resources Dorian Nicol.
„Po tom, čo boli 12. septembra 2012 oficiálne schválené geologické zásoby na ložisku Kurišková v objeme 5.427.000 ton, môžme už oficiálne hovoriť o tom, že Slovenská republika má jedno z najvýznamnejších ložísk uránovej rudy na svete v štádiu geologického prieskumu. Bolo tak povinnosťou MH SR vyvinúť maximálne úsilie na získanie nevyhnutnej kontroly nad strategickým ložiskom uránovej rudy,“ uviedol hovorca ministra Stanislav Jurikovič. „Podoba memoranda o porozumení je formou zábezpeky, že dôležité rozhodnutia týkajúce sa budúcnosti ložiska uránovej rudy nebudú urobené bez plného informovania a pravidelnej komunikácie s MH SR,“ dodal.
Decembrové memorandum podľa neho zaručí podrobné informácie v ktorejkoľvek fáze projektu Kurišková. Zároveň otvára možnosť, aby v prípade, že sa projekt ukáže ako ekonomicky a najmä ekologicky uskutočniteľný, mal štát prospech nielen z odvedených daní a úhrad za vyťažený nerast, ale participoval aj na ďalších benefitoch, ktoré budú spojené s celkovým výkonom projektu. „Súčasná legislatíva totiž nedáva štátu dostatočné možnosti na priame ovplyvňovanie diania na takomto type projektov,“ konštatoval Jurikovič.
Štúdie by mali dať odpovede na základné otázky, či je možné ložisko uránovej rudy Kurišková rozvíjať a využívať ako environmentálne a ekonomicky udržateľný úspešný projekt. Spoločnosť sa so štátom dohodla, že pokiaľ štúdie prinesú pozitívne ukazovatele, tak projekt Kurišková sa môže v súlade s Energetickou stratégiou SR realizovať. Pokiaľ sa bude projekt realizovať, mala by sa znížiť energetická závislosť Slovenska a vytvorilo by sa 880 nových pracovných miest. Počiatočná investícia do projektu sa pohybuje na úrovni 225 mil. USD. Prípadné využitie uránového projektu Kurišková by mohlo poskytnúť Slovenskej republike bezpečný zdroj uránu približne na 30 rokov pri úrovni spotreby, aká je v súčasnosti.
Predbežná štúdia uskutočniteľnosti vypracovaná spoločnosťou Tetra Tech, Inc. naznačuje, že projekt uránového ložiska Kurišková má potenciál, aby bol realizovaný ako podzemná banská prevádzka využívajúca najlepšie dostupné technológie s minimálnym vplyvom na životné prostredie a zároveň môže produkovať urán s vysokou efektivitou dosahujúcou svetové parametre. Podľa tejto štúdie sa urán pri Košiciach bude ťažiť v podzemnej bani s minimálnym prejavom na povrchu a urán môže byť extrahovaný pri použití zásaditého procesu, a nie kyselinového, ako sa obávajú „zelení“ aktivisti.
Greenpeace: Podpora ťažby uránu ministerstvom je nemiestna!
Organizácia Greenpeace je po preštudovaní memoranda presvedčená, že MH SR robí zbytočne nadprácu pre zahraničného investora a pomáha banskej spoločnosti vo vytváraní PR pre tento kontroverzný projekt. „Sme presvedčení, že kým neexistuje štúdia uskutočniteľnosti a nezávislé posúdenie vplyvu na životné prostredie v rámci procesu EIA, štátne inštitúcie by projektu nemali vyjadrovať svoju podporu a porozumenie,“ uviedol riaditeľ Greenpeace Slovensko Juraj Rizman.
Urán je strategická nerastná surovina, využívaná najmä v energetike. Mať urán však podľa Greenpeace automaticky neznamená mať palivo pre jadrové elektrárne. Slovenská republika totiž nedisponuje kapacitou na konverziu (chemickú transformáciu) a obohacovanie uránu či technológiami na výrobu jadrového paliva. Slovensko je 100-percentne závislé od dovozu jadrového paliva z Ruska, vzhľadom na dlhodobé kontrakty a špecifický typ paliva pre sovietske reaktory typu VVER využívané v našich atómových elektrárňach. Domáce zásoby uránu preto podľa environmentalistov momentálne nehrajú v otázke energetickej bezpečnosti SR takmer žiadnu úlohu.
„Sme presvedčení, že riziká ťažby uránovej rudy, ktoré by museli znášať občania Slovenska, naše regióny, životné prostredie a veľmi pravdepodobne aj verejné financie, výrazne prevyšujú prínosy prípadnej ťažby uránu pre štát. A už vôbec by sme nemali riskovať zdravie ľudí, kvalitné zdroje pitnej vody, poľnohospodársku pôdu či bohatstvo slovenskej prírody pre zisk zahraničných investorov,“ dodal Rizman.
Greenpeace v tejto súvislosti upozorňuje, že aj napriek silnému tlaku baníckych organizácií, ako aj nebývalému porozumeniu, ktoré zahraničný investor našiel na rezorte hospodárstva, stále platí legislatíva, ktorá dáva dotknutým samosprávam právo zastaviť projekty ťažby rádioaktívnych nerastov kontroverzné z pohľadu ochrany zdravia a životného prostredia.
Mesto Košice dnes reagovalo, že z hľadiska ťažby uránu v danej lokalite nemá informácie o nejakej zmene oproti minulému stavu. „Nemáme informácie ani o podpise uvádzaného memoranda, no vyžiadame si ho a o aktuálny stav v tejto veci sa budeme zaujímať. Pri svojich postojoch zohľadníme verejnú mienku obyvateľov Košíc,“ uviedla hovorkyňa mesta Martina Urik Viktorínová.
Podľa prezidenta spoločnosti EUU Doriana L.Nicola podpis memoranda o porozumení s rezortom hospodárstva predstavuje významný moment v ďalšom napredovaní projektu Kurišková. „Veríme, že štúdia uskutočniteľnosti a štúdia posudzovania vplyvov na životné prostredie ukážu, že projekt môže byť pripravený trvalo udržateľným spôsobom tak, aby z neho profitovala energetická bezpečnosť SR a ekonomika košického regiónu. Budeme pokračovať v rozvíjaní projektu spôsobom, ktorý zjednotí záujmy akcionárov EUU so záujmami Slovenskej republiky a východného Slovenska,“ konštatoval.
Zdroj: TASR, SITA
K téme
