Názor protijadrových aktivistov si vážim
11. marca 2012 uplynul jeden rok od havárie v jadrovej elektrárni vo Fukušime. Čo podľa vás znamená táto udalosť pre tému bezpečnosti prevádzky jadrových zariadení?
Jedenásty marec minulého roku bol nielen pre jadrový priemysel veľkým medzníkom. Tsunami nevídaného rozsahu spôsobila najmä stratu ľudských životov a tragédiu mnohým obavyteľom Japonska. Pre jadrový priemysel je výkričníkom. Prinútila nás prehodnotiť súčasný prístup k bezpečnosti a prijať nové opatrenia pre jej zvýšenie.
Jednotlivé energetické firmy reagovali rôzne. U nás sa v nasledujúci týždeň po udalostich vo Fukušime zostavil tím odborníkov, ktorí analyzovali dostupné informácie a začali okamžite, na základe udalostí, preverovať, ako sme na tom v prevádzkach blokov na Slovensku v prípade neočakávaných extrémnych vplyvov. Bola to taká automatická reakcia na nepredvídanú situáciu. Slovenské elektrárne zostavili krátkodobý a dlhodobý plán činností, previerok a opatrení.
Svetová verejnosť bola znepokojená a očakávala tiež reakciu od medzinárodných organizácií. Asociácia prevádzkovateľov jadrových elektrární vo svete (WANO) vydala 18. marca 2011 prvé odporúčania, aby si všetci prevádzkovatelia na svete preverili svoje zariadenia, ich rezervy a hlavne možnosti dodávky elektriny a vody z náhradných zdrojov – predovšetkým z nezávislých a rôzne usporiadaných dieselgenerátorov. Celý jadrový priemysel začal opäť prehodnocovať bezpečnostnú úroveň jadrových zariadení a pripravenosť na nepredvídateľné prírodné javy. Slovenské elektrárne tiež prijali opatrenia, na jednej strane v rámci krátkodobého, ale i v rámci dlhodobého plánu. Tieto opatrenia sú popísané v správe o záťažových testoch a sú verejne prístupné na webovej stránke Úradu jadrového dozoru alebo prostredníctvom odkazu na stránke Slovenských elektrární.
Prejdime k záťažovým testom jadrových elektrární na Slovensku. Ako ich hodnotíte z pozície prevádzkovateľa? Aký pocit vo vás zanechali?
Mám pocit, že sme pre dobrú vec urobili maximum. K záťažovým testom sme sa prihlásili dobrovoľne a v porovnaní s inými prevádzkovateľmi sme dobre obstáli pri plnení očakávaní skupiny ENSREG a Európskej komisie (EK). Preverovali sme nepredvídateľné a nadprojektové udalosti, akými sú extrémne vonkajšie prírodné javy ako mráz, vietor, záplavy či zemetrasenia, s ktorými sa v pôvodnom projekte nepočítalo. Nepočítalo v zmysle tzv. nereálnej pravdepodobnosti výskytu. Skúmali sme, aké rezervy existujú na jednotlivých elektrárňach nad rámec projektu. Druhá dôležitá téma bola strata elektrického napájania, ktoré elektráreň pre svoju bezpečnú prevádzku potrebuje. Posledná oblasť boli nadprojektové havárie. Analyzovali sme, ako sme pripravení na nehodu, s akou sa v projekte neuvažovalo.
Taktiež sme sa zaoberali aj problematikou havarijného plánovania. Nielen z Fukušimy vieme, aká dôležitá je komunikácia a plánovanie, ak sa udeje neočakávaná nehoda – havária. Nehodnotili sme sa len samy, ale hodnotil nás predovšetkým Úrad jadrového dozoru (ÚJD). Záverečná správa zo záťažových testov bola prezentovaná expertom EK a vybraným pozorovateľom. Prezentácia a výsledky testov dopadli veľmi dobre. Teraz európski experti spracovávajú záverečnú správu a od 26. marca 2012 prídu preveriť, či to, čo je v správe popísané, zodpovedá realite a posúdia aj stav jadrových zariadení priamo na lokalite jadrovej elktrárne.
Po zverejnení finálnej správy o záťažových testoch sa objavili hlasy, podľa ktorých štúdia iba konštatuje, že na Slovensku je všetko v poriadku. Majú podľa vás tieto testy pridanú hodnotu?
Ja myslím, že áno. Bezpečnosť nemá hranice a nikdy nemôžeme povedať, že už sme dosť bezpeční. To je aj filozofia našej firmy, ktorá jadrové zariadenia prevádzkuje. Každá udalosť prinesie nové ponaučenia, ktoré nás nútia pozrieť sa na veci, na ktoré by sme sa možno za iných okolností nepozreli. Napríklad na naše rezervy v prípade vnútorných záplav a extrémnych vonkajších vplyvov.
Vážim si i názor mimovládnych zoskupení, rakúskych expertov, aktivistov a ostatných, ktorí prichádzajú s rôznymi „pochybovačnými” otázkami. Takýmto spôsobom, pokiaľ je konštruktívny, nás tiež nútia pozerať sa na rôzne aspekty bezpečnosti v našich jadrových zariadeniach z iného pohľadu. Niektoré ich otázky nie sú ale vždy, povedzme, relevantné, ale to neznamená, že sa na ne nesnažíme odpovedať. Všetky otázky akceptujeme, teda i tie, na ktoré sa napríklad dôsledkom nedostatku informácií na strane toho, kto sa pýta, odpovedá jednoducho. Dialóg vnímam veľmi pozitívne, ako prevádzkovateľ jadrových zariadení vždy potrebujeme aj oponenta, ktorý sa na jadrové elektrárne pozerá zvonka a nezávisle. Ide nám o bezpečnosť a to je priorita.
Je v našom záujme komunikovať tak, aby sme veci dokázali vysvetliť aj širokej verejnosti. Jadrová energetika je na druhej strane trošku komplikovanejšia a niekedy sa ťažko vysvetľuje, čo je napríklad 1 milisievert, čo môže spôsobiť poškodenie organizmu a čo nie. Európska komisia organizuje tiež diskusné fóra, na ktoré sú pozvané Global 2000 alebo Greenpeace. Je to aj o konfrontácii názorov, kde sa dajú vzájomne vysvetliť i veci, či už na odbornej alebo laickej úrovni.
V poriadku, ale napríklad organizácia Greenpeace finálnej správe vyčíta, že netestovala tie menej pravdepodobné situácie, aké sa vyskytli aj vo Fukušime a spôsobili katastrofu veľkých rozmerov. Podľa záťažových testov sú jadrové zdroje bezpečné a pripravené čeliť aj nepriaznivým podmienkam zvonka. Sú také naozaj?
Určite áno, inak by sme ich odstavili. Nezabudnime na fakt, že príčina havárie nebolo zemetrasenie, ale ním vyvolaná tsunami a taký scenár sme na Slovensku nehodnotili. Pokiaľ ide o jadrové zdroje na Slovensku, tieto boli projektované veľmi konzervatívne a konzervativizmus sa v oblasti jadrovej bezpečnosti postupne zvyšoval. Naše elektrárne napríklad každých 10 rokov absolvujú previerku bezpečnosti, ktorej výsledkom je implementácia najnovších poznatkov zo sveta do praxe. Napríklad to znamená, že elektráreň, ktorá má odolať zemetraseniu podľa seizmických výpočtov zo 70-tych rokov, bude viac seizmicky zodolnená v prípade, ak sa medzi časom objavila nová metodika pre prepočet dát o zemetraseniach. Takto sa správame v každej oblasti.
Pokiaľ ide o Slovenské elektrárne, už pred Fukušimou sme sa v roku 2009 rozhodli a začali sme realizovať program implementácie hardvérových zmien pre bloky VVER v oblasti takzvaných ťažkých havárií. Rozhodli sme sa naše reaktory vybaviť technológiami, ktoré ostatné reaktory VVER v okolitých štátoch ako i mnohé reaktory v krajinách EÚ nemajú. V praxi to znemená, že ak príde k havárii a v dôsledku výpadku bezpečnostných systémov sa začne taviť aktívna zóna, čo sa stalo aj vo Fukušime, systém dokáže takúto situáciu zvládnuť.
Aby som sa vrátil k otázke: pokiaľ ide o málo pravdepodobné havárie, tak v určitej miere sa už v projekte jednotlivých elektrární na Slovensku uvažuje nad situáciami ako teroristický útok alebo pád lietadla. Tieto témy bude napokon v budúcnosti analyzovať a hodnotiť aj EK, nakoľko požiadavku po takých testoch navrhujú mimovládne organizácie, ale aj niektoré nejadrové krajiny. Chýba mi objektívny pohľad navrhovateľov týchto testov na bezpečnosť iných priemyselných podnikov, ktoré by v prípade teroritického útoku mohli spôsobiť mnohonásobne väčšie škody. Pokiaľ však ide o hodnotenie alebo testovanie, ktoré prebehlo v minulom roku a prebieha dodnes, to vychádza z deklarácie ENSREG-u, zoskupenia predstaviteľov dozorných orgánov členských štátov EÚ. Zadanie sa zameralo na extrémne prírodné javy a niektoré ďalšie neočakávané situácie, v texte deklarácie a ani v žiadnej národnej správe však nenájdete úvahy o odolnosti voči špecifickým násilným útokom teroristov, vojenským raketám, či pádom lietadiel.
Dokážete vy ako prevádzkovateľ kvalifikovane zhodnotiť a otestovať odolnosť jadrového zdroja voči vojenským alebo teroristickým hrozbám?
Slovenské elektrárne musia v tejto oblasti dodržiavať podmienky, ktoré pre ne vyplývajú z medzinárodných štandardov, medzi nimi najmä zo štandardov ochrany elektrární, ktoré vypracovala Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (MAAE). Tiež musíme spĺňať minimálne legislatívne požiadavky dozorných orgánov v tejto oblasti, teda aj požiadavky ÚJD SR. Môžem povedať, že naše elektrárne tieto štandardy spĺňajú a sú pravidelne preverované.
Štandardy ochrany sa delia na aktívne a pasívne. Aktívne sú aj v rukách štátu, ktorého úlohou je monitorovať teroristické aktivity a zabrániť násilným vniknutiam do strategických zariadení. Medzi pasívne opatrenia patrí samotná konštrukcia elektrárne, teda rozmiestnenie a ochrana jadrových materiálov. Pasívne štandardy tiež zahŕňajú bariéry, ktoré majú chrániť obyvateľstvo a životné prostredie napríklad aj v prípade pádu lietadla. Napríklad projekt Mochovce 3 a 4 sa stavia tak, aby odolal prípadnému pádu alebo úmyselnému útoku pomocou malého lietadla. Pokiaľ však ide o vojenskú bezpečnosť, v tejto oblasti sa dá ísť takpovediac donekonečna. Nechcel by som sa púšťať do diskusie, lebo nie som odborník na národnú bezpečnosť.
Vráťme sa ku kritike organizácie Greenpeace. Podľa analýzy finálnej správy ÚJD, ktorú si dali vypracovať, sa pri overovaní dôsledkov zemetrasenia uvažovalo, že postihnutý bude vždy iba jeden systém bezpečnosti jadrovej elektrárne a ostatné budú fungovať. Podľa nich je takýto predpoklad nesprávny. Čo vy na to?
Zemetrasenie je špecifická oblasť. Seizmológia je veda s rôznymi metodikami na hodnotenie odolnosti zariadení, stavieb konštrukcií a pod. Na základe hodnotení a nových metodík sa elektráreňe prehodnocuje, aby odolala určitým otrasom, resp. maximálnym zrýchleniam na úrovni pôdy označovaným ako PGA. Keď sa postavili Bohunice, počítalo sa s PGA na úrovni 0,025g. Neskôr sa projekt prehodnotil a elektráreň sa zodolnila na na možné zrýchlenie 0,25g. Následne sa po peridockom prehodnotení seizmická odolnosť zvýšila na PGA = 0,344g. Môžeme teda laicky povedať, že odolnosť jadrovej elektrárne v Jaslovských Bohuniciach sa medzi časom zvýšila približne 16-násobne v porovnaní s pôvodným projektom. Seizmická odolnosť Mochoviec sa zvýšila 20-násobne. Vždy sa bavíme predovšetkým o odolnosti kľúčových komponentov elektrárne, teda o infraštruktúre jadrovej technológie. Vysvetliť to je zložitejšie, nakoľko niektoré komponenty je potrebné zodolniť na vyššiu úroveň ako iné. Rozhone sa však nehodnotil len scenár, že pri seizmickej udalosti z troch nezávislých bezpečnostných systémov zostanú dva neporušené. Hodnotila sa aj strata funkčnosti všetkých troch systémov.
Záťažové testy skúmali, či napríklad Bohunice vydržia zemetrasenie intenzívnejšie ako je súčasná projektová hodnota. Hodnotili sme, či silnejšie záchvevy zvládnu všetky komponenty a či budú fungovať systémy napájania elektrickou energiou a zásobovania vodou. Zistilo sa, že tu existujú isté rezervy seizmickej odolnosti nad úrovň projektovanej hodnoty. Ďalej sa analýza zamerala na to, ako konzervatívne pristupovať a oceniť tieto rezervy.
V rámci záťažových testov sme vypracovali taktiež novú metodiku, ktorá vychádza z usporiadania našich jadrových elektrární a znamená, že ak vypadne istý komponent napríklad na jednom bloku elektrárne, vieme, ako využiť záložný podobný komponent z druhého bloku. Túto metódu zvýšenia možností zvládnutia havárií sme založili na tzv. matrici komponentnov a vytvorili sme akési dvojice systémov a zariadení, ktoré sa vedia vzájomne nahradiť. Tento náš prístup a riešenia sme prezentovali aj na medzinárodnej úrovni a po nehode vo Fukušime sa takáto metóda prijala ako účinná a novátorská. Strategické komponenty seizmicky ďalej zodolňujeme a preto môžeme povedať, že aj v prípade silnejšieho ako projektovaného zemetrasenia budeme mať k dispozícii takto kategorizované systémy, ktoré vydržia. Toto preukázali aj záťažové testy.
Ďalšou výčitkou je kontajnment. V hodnotiacej správe sa zdôrazňuje, že funguje ako bariéra proti úniku rádioaktívnych látok do životného prostredia. Podľa Dalibora Stráského, spolupracovníka Greenpeace, sa ale opomína jeho druhá funkcia: ochranná obálka má chrániť zariadenie aj pred účinkami zvonka. Ako je to teda s kontajnmentom v elektrárňach na Slovenku?
O kontajnmente sa diskutovalo už veľa aj v minulosti. Osobne som bol pri tom, keď sme pozvali poradkyňu viedenského magistrátu do elektrárne Mochovce 3 a 4, aby si siahla na kontajnment a vošla do vnútra. Keďže elektráreň ešte nie je v prevádzke, mohli sme s pani poradkyňou prejsť celú elektráreň aj z vnútra. Takisto tam bola zástupkyňa Global 2000, pani Patricia Lorenz, a ďalší zástupcovia mimovládnych organizácií.
Kontajnmenty sa líšia. Vo svete je vyše 440 jadrových elektrární, ktoré sa podľa technológie rozdeľujú na tzv. tlakovodné, ku ktorým patria aj bloky Slovenských elektrární, a potom tzv. varné, ktoré majú iný kontajnment. Tam patrí aj Fukušima. Vo varných reaktoroch voda vrie a vzniká para, ktorá ide priamo na turbínu. Kontajnmenty v tlakovodných elektrárňach sú iné a sú väčšie, ako je napríklad ten vo Fukušime. Vyplýva to z projektu, pričom dôležité je, aby kontajnment plnil svoju funkciu. Nie je dôležité, či je veľký alebo malý, hranatý alebo guľatý. To bola aj otázka poradkyne viedenského magistrátu – pýtala sa, prečo náš kontajnment nevyzerá navonok ako kontajnmenty v západnej Európe. Ale aj kontajnmenty v západnej Európe vyzerajú rôzne, len nie každý to vie.
Kontajnment nie je budova, je to systém, ktorý musí spĺňať požiadavky a medzinárodné štandardy MAAE. Tie hovoria, čo musí spĺňaťtakýto systém, aby plnil v plnom rozsahu svoje funkcie. V plnom rozsahu znamená, že v prípade havárie musí v prvom rade zabrániť úniku štiepnych produktov do životného prostredia a okolia. Ako konkrétne tomu zabráni, to závisí od projektu a typu použitého kontajnmentu. Napríklad náš typ má barbotážnu vežu, ktorá dokáže schladiť médium v tlakovej nádobe reaktora v prípade potreby. Niektoré typy VVER majú ľadový chladič, kontajnment vo Fukušime či varné reaktory vo Švédsku používajú na schladenie média odvetranie cez filtre do ovzdušia.
Môžem zodpovedne povedať, že bloky, ktoré sú prevádzkované v Slovenských elektrárňach, spĺňajú všetky požiadavky na systém kontajnmentu v plnom rozsahu. Preto hovoríme, že máme plnorozsahový kontajnment. Európska komisia vytvorila jadrové fórum, ktoré sa schádza striedavo v Bratislave a v Prahe. Pamätám si, že na to prvé v Bratislave prišiel pán Haaverkamp s transparentom „Mochovce Nie!“. Na druhý rok prišiel s transparentom „Mochovce bez kontajnmentu nie!“. Dnes už však vie, že Mochovce kontajnment majú, ale nejde o tzv. dvojitý kontajnment.
Čím sa odlišuje dvojitý kontajnment od toho „obyčajného“?
Autori niektorých projektov sa rozhodli, že obálku okolo reaktora, resp. primárneho prostredia, zdvoja. To má jednu veľkú výhodu: keď vám prenikne napríklad pri havárii rádionuklid cez prvú bariéru, máte možnosť zachytiť ho v medzistene a napríklad odfiltrovať cez komín. Dvojitý kontajnment to umožňuje. Jeho nevýhodou ale na druhej strane je, že ho zvonka nedochladíte, pretože odvodu tepla bráni medzipriestor medzi dvoma vrstvami.
Dvojitý kontajnment majú v súčasnosti len dva typy projektov: európsky EPR, ktorý vyvinula Areva, a nový ruský projekt VVER , ktorý vyhral tender v Bulharsku. Ostatné projekty riešia bezpečné zabránenie úniku iným spôsobom a počítajú s jednovrstvovým kontajnmentom. Napríklad najnovší americký projekt Westinghouse 1000 nemá dve obálky, iba jednu ako súčasť koncepcie pasívnej bezpečnosti. To znamená, že v prípade nepredvídateľnej havárie sa kontajnment dochladzuje pasívne zvonka, okolitým vzduchom z atmosféry. Najnovší kórejský projekt , ktorý sa vo svete ešte len uvádza, tiež nemá dvojitý kontajnment.
Čo sa týka pádu lietadla, viete, to je na diskusiu. Samozrejme, kontajnmnet možno postaviť spôsobom, aby zabránil väčšiemu lietadlu v prípade pádu alebo nárazu zničiť jadrové zariadenia. Zabrániť sa však tomu dá i inak, napríklad špecifickým umiestnením reaktora v reaktorovej sále tak, aby v prípade poškodenia lietadlom alebo spadnutým stropom nedošlo k úniku veľkého množstva rádioaktívnych látok do okolia alebo k deštrukcii primárnych komponentov.
Protijadroví aktivisti tiež hovoria o chýbajúcich plánoch na evakuáciu obyvateľstva v prípade havárie. Tvrdia, že ochranný okruh 21 km okolo elektrární v Mochovciach a Bohuniciach nie je dostatočný. Aký je váš názor?
Nechcem hovoriť za vládnu havarijnú komisiu ani iné kompetentné zložky civilnej ochrany, ale myslím si, že je dobré, ak sa mimovládne organizácie zaujímajú a pozerajú na bezpečnosť vrátane celého systému havarijného plánovania. Nielen Fukušima, ale v podstate akákoľvek vážnejšia nehoda v citlivom priemyselnom zariadení môže ukázať, ako dokážu komunikačné prostriedky zlyhať. Preto je potrebné podrobovať organizáciu havarijného plánovania pravidelne analýze.
Havarijné plánovanie sa rozdeľuje na vnútorné a vonkajšie. V oblasti vnútorného spravili SE obrovský krok vpred a v tejto oblasti sú v európskej špičke. Sú zvládnuté najrôznejšie scenáre, vrátane mobility a ukrytia personálu na lokalite, či komunikácia s lokálnymi organizáciami. Ďalšou vecou je previerka spôsobu, akým by sa evakuovalo obyvateľstvo. Toto riešia opatrenia na úrovni lokálnej samosprávy, krajov, ale i štátu. Verím, že tieto následné činnosti sa budú ešte ďalej analyzovať a preverovať.
Čo sa týka tých 21 kilometrov, myslím si, že toto nie je otázka na prehodnocovanie. Rádius vychádza z veľmi konzervatívnych výpočtov. Iné krajiny majú okruh menší, napríklad u našich susedov je tzv. ochranná zóna 14 kilometrov. Pokiaľ ide o rozhodnutie o evakuácii, toto nevydáva prevádzkovateľ jadrového zariadenia, ale je to politické rozhodnutie štátu a samosprávy.
Záťažové testy sú dnes akoby v polčase. Čo bude nasledovať teraz, keď už sú všetky národné správy na stole? Čo sa bude žiadať ďalej od prevádzkovateľov jadrových zdrojov?
Našou hlavnou povinnosťou, a to bez ohľadu na záťažové testy, je neustále zvyšovať bezpečnosť prevádzky jadrových zariadení. Na konci marca, ako som už uviedol, náš navštívia nezávislí európski experti a budú preverovať, čo deklaroval ÚJD. Potom vypracujú záverečnú správu. My im vytvoríme všetky podmienky pre prácu a poskytneme všetky informácie. Sprístupníme im všetko, o čo budú mať záujem. Som presvedčený, že ich utvrdíme, že naše analýzy a odbornosť sú na svetovej úrovni.
Paralelne k záťažovým testom vykonávame neustále previerky a hľadáme spôsoby, ako bezpečnosť zvyšovať. Pripravujeme sa na ďalšie periodické hodnotenie zariadení a analyzujeme, kde by sa mohli objaviť rezervy. Expertné misie MAAE alebo WANO pozývame vykonať nezávislé medzinárodné previerky každé tri roky. Žiadame od nich, aby nás upozornili na prípadné nedostatky. Téma bezpečnosti je pre nás aktuálna stále, teda nekončí letom 2012, kedy EK vydá záverečné vyhodnotenie záťažových testov.
Rozdielne sú i názory na nezaujatosť jadrového dozoru. Experti z ÚJD sú v podstate vašimi bývalými kolegami z elektrární, čo je dôvod, pre ktorý aktivisti tvrdia, že môžu mať problém s otvorenou kritikou a poukazovaním na nedostatky. Ako príklad nezaujatého dozoru uvádzajú ten francúzsky
Viete, diskusia o nezaujatosti sa podobá diskusii o kontajnmente. Ja pod slovom nezávislosť, resp. nezaujatosť rozumiem niečo veľmi komplexné. Nezávislý a nezaujatý človek je nielen ten, kto má dosť peňazí, ale je aj dostatočne vzdelaný, vie sa sám o seba postarať, je kompetentný, dostatočne skúsený a má aj dostatok informácií. Pre mňa je najdôležitejšie poznanie, že na ÚJD pracujú odborníci a fakt, že jadrový dozor na Slovensku od svojho vzniku je tiež akoby chránený pred politickými tlakmi a žiadna vláda nerozhodovala o personálnom obsadení na základe politickej objednávky. Poznám i české prostredie a nepamätám si, že by niekedy aj u našich susedov prevážila politika nad odbornosťou. Činnosť a nezávislosť jadrových dozorov v EÚ hodnotí Asociácia dozorov západoeurópskych krajín (WENRA) a samozrejme MAAE. Podľa ich správ viem, a nie je to len môj subjektívny názor, že slovenský dozor vykonáva svoju prácu kompetentne, na vysokej odbornej úrovni.
To, že sme malá krajina s obmedzenými prostriedkami, znemožňuje fungovanie modelu, aký sa vyvinul napríklad vo Francúzsku. Francúzska vláda financuje fungovanie nezávislého výskumného ústavu, ktorý funguje pod jadrovým dozorom. Ústav má vlastné kapacity a rozpočet, preto si môže dovoliť vyvíjať vlastné štandardy. Slovenský dozor, podobne ako český alebo maďarský, takúto možnosť nemá. Ako malé krajiny pristupujeme k efektívnemu dozoru inak a preberáme medzinárodné štandardy. To ale neznamená, že ÚJD vyžaduje len minimum podľa požiadaviek MAAE alebo smerníc EÚ; vo viacerých oblastiach ide nad rámec medzinárodných požiadaviek a odporúčaní a žiada od nás plnenie prísnejších národných kritérií.
Konštatovanie niektorých aktivistov, že jadrový sektor na Slovensku je malý, v rámci neho sa všetci poznajú a preto nemôže dozor konať nezaujato, nie je správne. Ak by bol ÚJD zaujatý a nerobil by si svoju prácu dobre, určite by si to všimli obyvatelia, najmä tí v okolí elektrární, ale aj misie zahraničných expertov, ktorí chodia na inšpekcie do jadrových zariadení na Slovensku pravidelne. Každý jeden jadrový dozor v EÚ si v súčasnosti musí nechať preverovať svoju nezávislosť a činnosť. Je to povinnosť, ktorá vyplýva z európskej smernice v tejto oblasti. Najbližšia medzinárodná misia MAAE, ktorá bude takto preverovať činnosť a nezávislosť jadrového dozoru, príde na Slovensko na prelome mája a júna. Na Slovensku máme tiež rôzne médiá, medzi nimi najmä to vaše, ktoré môže slobodne a verejne informovať a ak zistí pochybenia alebo zaujatosť jadrového dozoru, verím, že bude o tom informovať verejnosť. Nad médiami je tiež obyvateľstvo, ktoré môže formou verejných protestov veľmi jasne povedať, či pracuje ktorýkoľvek štátny úrad zaujato alebo nezaujato.
S Jozefom Zlatňanským sa rozprával Michal Jesenič. Zlatňanský prepis rozhovoru autorizoval.
Jozef Zlatňanský pôsobí ako vedúci nezávislého útvaru hodnotenia jadrovej bezpečnosti spoločnosti Slovenské elektrárne, a.s. (člen skupiny Enel) a je členom Riadiaceho výboru europskej iniciatívy pre bezpečnosť jadrových zariadení ENISS.
Nadpis a perex: energia.sk
Ilustračné foto:Archív Jozefa Zlatňanského
(c) energia.sk
K téme
