Používate zastaralý prehliadač, stránka sa nemusí zobraziť správne, môže sa zobrazovať pomaly, alebo môžu nastať iné problémy pri prehliadaní stránky. Odporúčame Vám stiahnuť si nový prehliadač tu.
6. júna 2013 Jadrová energia od Energia.skSITA

Nové reaktory? Pri najväčšej investícii sú i české firmy

Vôbec prvou jadrovou elektrárňou v niekdajšom Československu bola elektráreň A1, ktorej výstavba začala v roku 1958 v lokalite Jaslovské Bohunice. Zámer sa opieral o vtedajšie kapacity československého hutníctva a strojárenstva. Dôležitú úlohu zohrali aj domáce ložiská uránovej rudy a schopnosť jej spracovania. A1 bola po technických skúškach prifázovaná k elektrizačnej sústave v roku 1972.

Tamojší reaktor KS-150 využíval ako palivo prírodný urán, ktorý bolo možné dopĺňať aj počas prevádzky. Bol chladený oxidom uhličitým a moderovaný ťažkou vodou. I keď sa A1 v tom čase zaraďovala technologickej špičke, na zariadení došlo v rokoch 1976 a 1977 k vážnym nehodám. Pre vysoké náklady na opravu a pre fakt, že v Jaslovských Bohuniciach sa už medzi časom stavali nové reaktory VVER, A1 bola uzatvorená a určená na vyraďovanie. V prevádzke bola celkovo iba viac ako 19.000 hodín, dosiahla maximálny výkon 127 MW a do siete dodala 916 GWh.

Výstavba jadrovej elektrárne V1 s dvoma reaktormi VVER 440 typu V 230 v Jaslovských Bohuniciach začala v apríli 1972. Prvý blok bol do skúšobnej prevádzky uvedený v roku 1978, druhý v marci 1980. V priebehu výstavby V1 sa pre očakávaný deficit v kapacitách na výrobu elektriny rozhodlo aj o výstavbe V2, s ktorou sa začalo v roku 1976. Projekt vychádzal z ďalších dvoch reaktorov VVER 440 so zdokonaleným tlakovodným typom V 213.

Prvý z blokov V1 v Jaslovských Bohuniciach ukončil prevádzku v roku 2006, druhý o dva roky neskôr. Odstavenie V1 však nebolo technickým, ale politickým rozhodnutím. Šlo o splnenie záväzku, ku ktorému sa Slovensko zaviazalo v súvislosti so vstupom do EÚ. Vyraďovanie V1 by sa podľa plánu malo ukončiť v roku 2025, pričom celkové náklady by mali dosiahnuť 1,1 mld. eur.

Elektráreň V2 v Jaslovských Bohuniciach, ktorá je vo vlastníctve Slovenských elektrární, a.s., je v prevádzke dodnes. Okrem elektriny dodáva i teplo. Od roku 2002 sa realizoval program modernizácie v celkovej hodnote 500 mil. EUR, ktorý bol v roku 2010 ukončený zvýšením inštalovaného elektrického výkonu každého z blokov na 505 MW.

Jadrová elektráreň Mochovce. Foto: TASR/Henrich Mišovič

Mochovce čakali na štart desať rokov

Ďalšou jadrovou elektrárňou v prevádzke je elektráreň Mochovce. Tvoria ju dva bloky (EMO 1 a 2), ktoré pokrývajú približne 11 % (3 TWh) z celkovej spotreby elektriny v SR. S výstavbou sa začalo v roku 1982, pričom do prevádzky mala byť elektráreň uvedená koncom 80. rokov. Prvé problémy nastali s dodávkou systému kontroly a riadenia technologických procesov (napokon systém dodal Siemens). Zmena politického režimu v roku 1989 znamenala zastavenie financovania. Vláda schválila model dofinancovania napokon až v roku 1995, pričom prvý blok bol uvedený do prevádzky v roku 1998, druhý o rok neskôr. Po vstupe talianskeho Enelu do Slovenských elektrární sa začalo s projektom zvýšenia výkonu, ktorý bol ukončený v roku 2008, pričom inštalovaný elektrický výkon oboch blokov bol zvýšený z pôvodných 440 na 470 MW.

Dostavba takmer za tri miliardy eur

Výstavba 3. a 4. bloku v Mochovciach začala v roku 1986, ale zastavená bola v roku 1991. Projekt dostavby vypracovali Slovenské elektrárne, a.s. po vstupe Enelu do firmy. Po príprave projektu sa s dostavbou začalo v roku 2008, pričom spustenie elektrárne sa očakáva v horizonte dvoch rokov. Projekt sa zakladá na dvoch tlakovodných reaktoroch typu VVER 440.

Dostavba EMO 3 a 4 je najväčšou súkromnou investíciou od vzniku samostatnej SR, s odhadovanou hodnotou 3 mld. eur. Z nich je približne 1,6 mld. eur viazaných priamo na Slovensku. Okrem slovenských firiem na dostavbe participujú tiež firmy z Ruska, Talianska, Nemecka či Francúzska. Významnú časť dodávajú aj firmy z Českej republiky. Celkovo projekt dostavby vytvára približne 3,5 tis. priamych pracovných miest a ďalšie tisíce pracovných miest sú na projekt naviazané nepriamo.

Kľúčovou udalosťou bol prevoz a osadenie tlakových nádob reaktora. Nádoba 3. bloku sa osadila v roku 2010, nádoba 4. bloku v decembri 2011. Ide o kľúčový technologický komponent jadrovej elektrárne, v ktorom je umiestnená aktívna zóna. Pre ilustráciu, nádoba je vysoká 11,8 metra a váži viac ako 215 ton.

Dostavba 3. bloku pokračovala začiatkom roku 2012 dokončením inštalácie prvej turbíny (TG31), montážou systému kontroly a riadenia a budovaním nového plnorozsahového simulátora na výcvik operátorov. Vo februári 2013 prebiehala montáž rozvádzačov pre riadenie a kontrolu vybraných technologických celkov potrebných pre prvú etapu spúšťania elektrárne. Druhá fáza, montáž rozvádzačov prevádzkových riadiacich systémov a bezpečnostných riadiacich systémov, ešte prebieha.

K istému oneskoreniu dostavby EMO 3 a 4 prispeli záťažové testy. Tie preukázali bezpečnostné rezervy v oblasti zvládania záplav, zvládania extrémnych stavov zariadenia a riadenia ťažkých havárií. Na druhej strane preukázali dodatočnú 30 %-nú rezervu nad rámec projektovanej seizmickej odolnosti.

Text je súčasťou odbornej prílohy „Slovensko – obchodný partner ČR“, ktorá vyšla v pondelok 27. mája 2013 ako príloha v českom ekonomickom denníku Mladá fronta E15. Elektronická príloha je dostupná na stiahnutie ako súbor PDF.

(c) energia.sk/li

K téme

Bezplatné novinky z Energia.sk raz týždenne:
podmienkami používania a potvrdzujem, že som sa oboznámil s ochranou osobných údajov
Copyright © iSicommerce s.r.o. Všetky práva vyhradené. Vyhradzujeme si právo udeľovať súhlas na rozmnožovanie, šírenie a na verejný prenos obsahu.