Jadrová energetika: Sú štátne garancie cestou?
Foto:energia.sk/Michal Jesenič
Zhruba pätina elektrickej energie v energetickom mixe Veľkej Británie pochádza z jadra. No väčšina britských atómových elektrární je pred koncom svojej životnosti a v priebehu nasledujúceho desaťročia sa bude musieť odstaviť. Britská vláda musí preto už teraz riešiť otázku energetickej bezpečnosti a v druhom slede aj spoločné klimatické ciele EÚ, ktoré kladú dôraz na nízkouhlíkové technológie. Dala si preto vypracovať analýzy, z ktorých vyplynulo, že jadrová energia predstavuje v porovnaní s obnoviteľnými zdrojmi konkurencieschopnejšiu a lacnejšiu technológiu.
Investor do nového zdroja na Britských ostrovoch sa už medzi časom našiel. Londýn v októbri podpísal zmluvu s francúzskou energetickou skupinou EDF, ktorá chce stavať dva jadrové reaktory tretej generácie. Elektráreň Hinkley Point C v Somersete je vôbec prvým jadrovým zdrojom v Európe, o ktorého postavení sa rozhodlo po havárii v japonskej Fukušime. Celková investícia sa odhaduje na 16 mld. libier. Ďalšie dva reaktory plánuje EDF v lokalite Sizewell.
Francúzsky energetický gigant však žiada od britskej vlády garancie. Tvrdí, že v dôsledku podmienok na trhu potrebuje istotu, že sa mu obrovská investícia vráti. Britská vláda preto vytvorila špeciálny mechanizmus s cieľom prilákať investície. „Contract for difference“, alebo systém garantovaných výkupných cien, je z hľadiska svojej komplexnosti zatiaľ bezprecedentným. „Bez ohľadu na to, či to nazývame dotácia alebo nie, cieľom je vytvoriť právnu istotu pre vytvorenie takejto investície,” myslí si Hergen Haye z britského Ministerstva pre energetiku a klimatické zmeny.
Hergen Haye Foto:energia.sk/Michal Jesenič
V zdeformovanom trhovom prostredí v Európe, kde súčasná veľkoobchodná cena elektriny nie je objektívnou cenou, sa podľa šéfky slovenskej pobočky Rosatom-u Denisy Volekovej len ťažko nájde investor, ktorý bude ochotný pustiť sa do výstavby investične tak náročného projektu. Kľúč k výstavbe jadrovej elektrárne je podľa nej práve v štátnej podpore: „Jednak z dôvodu, aby sa dodržala vysoká miera jadrovej bezpečnosti, ale tiež kvôli tomu, aby investori boli schopní pracovať s predpovedateľnými parametrami a boli ochotní vôbec investovať do tak veľkého projektu,“ uviedla na nedávnej Stredoeurópskej konferencii o energetike (CEEC) v Bratislave.
Relevantnosť veľkoobchodných cien spochybnil aj Václav Bartuška, špeciálny vyslanec českej vlády pre energetickú bezpečnosť. Napriek tomu, že sa hovorí o trhovej cene, realita tomu nenasvedčujem, myslí si. Ako príklad zdeformovaného prostredia uviedol obchodovanie elektriny za záporné ceny: „Ako sa môže niečo, čo má hodnotu, pohybovať v záporných číslach?
No garancie nežiada len investor, ale aj Londýn. Podmienkou štátu je napríklad lokalizácia subdodávok pre elekráreň s cieľom podporiť domácu ekonomiku a zvýšiť zamestnanosť. Zo zmluvy bude zároveň vyplývať povinnosť pre výrobcu, aby založil špeciálny fond, do ktorého bude platiť príspevok na proces vyraďovania jadrového bloku a nakladania s vyhoretým palivom. O výške príspevku sa ešte nerozhodlo, ale ako naznačil Haye, hovorí sa o 2 librách za megawatthodinu.
Václav Bartuška Foto:energia.sk/Michal Jesenič
Ako funguje garantovaná cena?
„Contract for difference“ znamená, že jedna zo strán, v prípade výstavby jadrového zdroja štát, garantuje investorovi stabilné príjmy na vopred dohodnutej úrovni. Takýto mechanizmus v praxi znamená, že vláda bude v prípade nižšej ceny silovej elektriny na burze dorovnávať rozdiel do garantovanej ceny, na ktorej sa dohodla s výrobcom. Naopak pri vysokých cenách na burze sa rozdiel medzi trhovou a garantovanou cenou vyplatí štátu ako zisk.
V súčasnosti sa garantovaná cena pre projekt Hinkley Point C stanovila na úroveň 89,5 libier za megawatthodinu za predpokladu, že EDF postaví i jadrovú elektráreň v lokalite Sizewell. Ak by sa elektráreň Sizewell nestavala, pre Hinkley Point C sa bude uplatňovať cena 92,5 libier za megawatthodinu (nižšia cena v prípade postavenia oboch zdrojov vychádza z predpokladu, že isté náklady pre prípravu oboch projektov budú spoločné). Garantované ceny chce britská vláda ustanoviť s platnosťou na 35 rokov od spustenia prevádzky každého bloku, čo je viac než polovica ich predpokladaného životného cyklu.
So systémom výkupných cien však Británia nepočíta dlhodobo. Haye hovorí o dočasnom riešení, ktoré bude mať presne zadefinované pravidlá. „V dôsledku bezpečnosti dodávok a klimatických cieľov EÚ potrebujeme istý stupeň štátneho zásahu,“ vysvetlil. Londýn počíta, že od roku 2020 by sa mohla opäť rozbehnúť konkurencia medzi nízkouhlíkovými technológiami a takéto stimuly nebudú už potrebné.
Štátne garancie chce i Rosatom na Slovensku
Štátne garancie sa spomínajú aj v súvislosti s novou jadrovou elektrárňou v lokalite Jaslovské Bohunice na Slovensku. Budúcnosť tohto projektu zostáva nateraz neistá. V spoločnosti JESS vlastní väčšinový podiel štátna spoločnosť JAVYS, zvyšných 49 % je zatiaľ v rukách českého koncernu ČEZ, ktorý ale podľa dostupných informácií nemá záujem v tomto projekte pokračovať.
O výstavbu nového jadrového zdroja s inštalovaným výkonom 1.200 MW v Jaslovských Bohuniciach prejavil záujem ruský Rosatom. Od Slovenskej republiky však požaduje garancie. Viceprezident Rusatom Overseas Leoš Tomíček na začiatku leta pre portál energia.sk uviedol, že výkupná cena by sa mohla pohybovať rádovo medzi 60 – 70 eur za megawatthodinu.
Ak by došlo k dohode, Rosatom by mohol začať stavať v roku 2021, s predpokladaným ukončením stavebných prác v roku 2028.
Slovenské elektrárne: Garancie zvýšia účet za elektrinu
Podľa spoločnosti Slovenské elektrárne, garantované výkupné ceny pre elektrinu z jadrového zdroja nie sú pre Slovensko správnym riešením. Ronald Blaško, zástupca najväčšieho domáceho výrobcu elektriny, je presvedčený, že ak by sa výkupné ceny nastavili tak ako vo Veľkej Británii, koncová cena elektriny by mohla pre odberateľov na Slovensku narásť až o 30 %. Energeticky náročný priemysel by tak stratil svoju konkurencieschopnosť. Viaceré firmy, napríklad oceliarne U.S. Steel alebo hlinikárne Slovalco, by pre vyššie náklady na nákup elektriny mohli podľa neho opäť uvažovať o odchode z tunajšieho trhu.
Ronald Blaško Foto:energia.sk/Michal Jesenič
Systém garantovaných cien sa nedá univerzálne uplatniť ani podľa Václava Bartušku. Napríklad v prípade dostavby jadrovej elektrárne v Temelíne ide o odlišný prípad v odlišných podmienkach, ako sú britské projekty. Napriek tomu však pripustil potrebu vytvorenia stabilizačného prvku pre investorov, bez ktorého by „iba idiot v súčasnosti investoval do európskej energetiky“.
Denisa Voleková Foto:energia.sk/Michal Jesenič
Európsky kontext
Z hľadiska investícií je dôležitým kritériom aj politické prostredie. Pre jadrový priemysel bola nevídaným precedensom reakcia Nemecka na nehodu japonskej jadrovej elektrárne vo Fukušime. V tomto smere, zásadnou prekážkou pre rozvoj energetiky, ktorá je dlhodobým biznisom, je podľa Hayea relatívne krátka životnosť politikov. Britský „contract for difference“ musí preto pamätať aj na prípady zmien politických rozhodnutí. Inými slovami, investor sa chce v danej zmluve právne ubezpečiť, že ak by tamojšia vláda prijala rozhodnutie podobné tomu nemeckému, budú mu vyplatené kompenzácie.
Či sa bude navrhovaný britský mechanizmus uplatňovať v praxi, bude závisieť aj od rozhodnutia Európskej komisie. Tá v súčasnosti skúma, či navrhovaný „contract for difference“ nebude porušením pravidiel hospodárskej súťaže, ktoré sa v EÚ uplatňujú. Bruselu tiež skúma dôsledky takejto formy štátnej pomoci na energetický trh ako taký.
Hergen Haye však pripomína, že pri posudzovaní nízkouhlíkových technológií platí dvojaký meter. Obnoviteľné zdroje sú predmetom štátnej podpory a z hľadiska legislatívy je to v poriadku. Na druhej strane, prípadná pomoc pre konvenčné technológie vyvoláva otázky. Podľa neho by bolo preto potrebné vytvoriť jeden spoločný nástroj, ktorý by sa za rovnakých podmienok mohol aplikovať na akékoľvek energetické zdroje.
Konečný verdikt Komisie sa očakáva na budúci rok v lete. Predpokladá sa, že rozhodnutie nebude mať iba bezprostredný vplyv na výstavbu nových jadrových zdrojov vo Veľkej Británii, ale dotkne sa i ostatných európskych krajín, ktoré o nových zdrojoch uvažujú. Vrátane Slovenska.
© energia.sk
K téme
