Jadro vyvoláva spory na belgickej hranici
Vášne protijadrovo naladených Nemcov, ktorí sa rozhodli ukončiť výrobu elektriny vo svojich atómových elektrárňach, sa aktuálne sústreďujú na situáciu za hranicami s Belgickom, kde sa prevádzkuje spolu sedem atómových blokov v dvoch elektrárňach. Elektráreň Doel leží blízko mesta Antverpy, Tihange zase neďaleko mesta Liège a asi 70 km od nemeckých aj holandských hraníc.
Koncom minulého roka sa belgická federálna vláda dohodla s materskou firmou prevádzkovateľa jadrových elektrární francúzskou skupinou Engie na 10-ročnom predĺžení prevádzky reaktorov Doel 1 a 2 až do roku 2025. Dohodu ešte musí schváliť parlament. Tieto reaktory s výkonom 433 MW vyrábajú elektrinu už od polovice 70. rokov.
Do roku 2025 by sa pritom aj v Belgicku mala ukončiť prevádzka všetkých belgických atómových elektrární. O odklone od jadra rozhodli vlády oboch krajín v reakcii na haváriu v Fukušime.
Vodíkové praskliny
Bezprostredným jablkom sváru sú reaktory Tihange 2 a Doel 3, ktorých reštart nastal koncom minulého roka po dlhej ságe bezpečnostných hodnotení. Oba problematické reaktory boli do siete pripojené v roku 1982.
Ešte v roku 2012 boli v plášti tlakových nádob reaktorov objavené praskliny. Nasledoval zdĺhavý proces monitoringu a hodnotenia. Belgický jadrový regulátor v máji 2013 uviedol, že reštart oboch reaktorov je bezpečný, ak prevádzkovateľ dokončí sériu opatrení. Koncom marca 2014 ale boli opäť odstavené. Násobné testy potvrdili, že išlo o tzv. vodíkové praskliny, ktoré vznikli vo výrobnom procese nádoby reaktora. Ďalší súhlas s reštartom vydal regulátor 17. novembra 2015 s tým, že praskliny nepredstavujú neakceptovateľné bezpečnostné riziko. Bloky tak koncom minulého roka pomaly nabiehali do prevádzky. Pritom už počas Vianoc bol na Doel 3 zaznamenaný únik vody v nejadrovej časti bloku.
Politické rokovania
Belgickí predstavitelia sa bránia tým, že v prípade akýchkoľvek pochybností by ich jadrový dozor nepovolil opätovne spustiť. Bloky navyše prešli aj tzv. záťažovými testami, ktoré po Fukušime prebehli v celej Európe, a boli prijaté dodatočné bezpečnostné opatrenia.
Tento týždeň spolu o téme jadrovej bezpečnosti rokovala nemecká ministerka životného prostredia s belgickými kolegami. Výsledkom debát bola dohoda o zintenzívnení spolupráce a zmluvne ukotvenej pravidelnej výmene informácií, obdobne ako má Nemecko s Francúzskom.
„Podľa odborníkov na mojom ministerstve vodíkové praskliny objavené v tlakových nádobách reaktora oboch elektrární predstavujú značnú odchýlku od požadovanej kvality výroby. Je otázne, či je to v súlade so základnými požiadavkami pre jadrové elektrárne,“ uvádza sa v stanovisku nemeckej ministerky vydanom po stretnutí v Bruseli.
Belgická strana navyše podľa nej odmietla návrh, aby sa cezhraničné hodnotenia environmentálnych vplyvov robili povinne nielen pri projektoch výstavby nových jadroviek, ale aj pri rozhodnutiach o predĺžení prevádzky súčasných blokov.
Pre informáciu – aj slovenské úrady a mimovládne organizácie sa zatiaľ neúspešne snažia získať právo vyjadrovať sa k predlžovaniu prevádzky susedných ukrajinských reaktorov.
Žaloby od susedov
Zdá sa, že obyvateľom nemeckého prihraničného mesta Aachen politické ubezpečenia a stretnutia nestačia. Podanie súdnej žaloby proti prevádzkovateľovi elektrárne Tihange už schválilo mestské zastupiteľstvo, ktoré chce v tejto veci spolupracovať aj s environmentálnou organizáciou Greenpeace. Tá už skôr voči elektrárni podala vlastnú žalobu. V meste dokonca prebieha finančná zbierka na pokrytie nákladov na právnikov, v ktorej sa už vyzbieralo viac než 100 tisíc eur.
Právne kroky údajne zvažuje aj holandské mesto Maastricht, ktoré sa tiež nachádza asi 70 km od Tihange. V Holandsku je v prevádzke jeden jadrový reaktor Borssele s výkonom 482 MW. Elektrinu vyrába už od roku 1973 a je teda starší než všetky fungujúce belgické reaktory.
Krajina závislá na dovoze elektriny
Na základe posledných udalostí nemecká strana čoraz viac spochybňuje serióznosť plánov belgickej vlády o odstavení svojich atómových zdrojov. Tento rok by mal byť prvým po dlhej dobe, kedy Belgičania môžu počítať s výrobou elektriny vo všetkých blokoch – ak nedôjde k inej neplánovanej odstávke.
Problémom ich elektrizačnej sústavy je predovšetkým nedostatok alternatívnych domácich zdrojov na výrobu elektriny. Podľa údajov asociácie ENTSO-E vyrobili v roku 2011 belgické reaktory 45,9 TWh elektriny, domáca produkcia aj spotreba elektriny boli viac-menej vyrovnané.
V roku 2014 však už Belgičania z jadra získali len 32,1 TWh elektriny, čo predstavovalo podiel na celkovej domácej výrobe vo výške 47,5 %. Spotreba elektriny v krajine pritom dosahovala až 83,7 TWh. Krajina sa tak kvôli odstávkam atómových blokov stala silne závislá na dovoze elektriny najmä z Francúzska.
© energia.sk
K téme
