Jadro to má nahnuté aj vo Švédsku
Podľa údajov Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu sa v minulom roku jadro podieľalo na výrobe elektriny vo Švédsku vo výške 42,72 %. V krajine je v prevádzke 10 reaktorov s výkonom takmer 9500 MWe. Najstarší dodáva elektrinu už od augusta 1971, dva najmladšie reaktory boli do prevádzky uvedené v marci 1985.
S nástupom novej vlády, ktorá sa funkcie ujala začiatkom októbra, sa však vyhliadky jadrovej energetiky vo Švédsku značne zmenili. Koaličné strany sa totiž dohodli, že krajina bude smerovať k energetickému mixu založenému výlučne na obnoviteľných zdrojoch.
Predovšetkým vďaka vodnej energii má Švédsko v rámci EÚ najvyšší podiel OZE v energetickom mixe. V roku 2012 dosiahli obnoviteľné zdroje úroveň 51 % na hrubej konečnej spotrebe energie v krajine.
Švédi poučení z rýchlych politických rozhodnutí o odstavení atómových elektrární v iných európskych krajinách, najmä v Nemecku či Belgicku, sa však rozhodli vyhnúť termínom odstavenia jednotlivých blokov. Postupne mienia zavádzať vyššie poplatky a sprísňovať bezpečnostné kritériá pre existujúce výrobné zariadenia.
Tým sa chcú vyhnúť aj prípadným žalobám a arbitrážam zo strany prevádzkovateľov atómových elektrární.
Švédsky energetický koncern Vattenfall napríklad v arbitráži požaduje od nemeckej vlády odškodné vo výške 4,7 miliardy eur za zmarenie investícií. Vattenfall prevádzkoval v Nemecku spolu so spoločnosťou E.ON jadrové elektrárne Brunsbüttel a Krümmel, ktoré boli v roku 2011 definitívne odstavené. Kvôli technickým problémom pritom elektrinu nevyrábali už od roku 2007, resp. 2009.
Vattenfall je 100 percentne vlastnený štátom, preto je zjavné, že voči novej domácej energetickej politike nebude namietať.
Od slov k činom
Švédski ministri pre životné prostredie a energetiku minulý týždeň oznámili, že vznikne komisia pre energetiku, v ktorej budú diskutovať zástupcovia politických strán o novej podobe dlhodobej energetickej politiky, pričom počiatočným bodom vlády v rokovaniach bude nahradenie jadra obnoviteľnými zdrojmi a opatreniami energetickej efektívnosti.
Už 9. októbra švédsky úrad pre rádioaktívnu ochranu SSM oznámil prvé sprísnenie bezpečnostných požiadaviek, o ktorých úrad s prevádzkovateľmi rokoval už niekoľko rokov. Týkajú sa zaistenia nezávislého chladenia aktívnej zóny reaktora v dvoch fázach do roku 2020. Predstavitelia SSM tiež uviedli, že ak k inštalácii potrebných zariadení nedôjde, priamym dôsledkom bude odstavenie individuálnych reaktorov.
Predpokladaný termín ukončenia prevádzky troch jadrových blokov je pritom v rozmedzí rokov 2022 – 2026, preto je otázne, či sa ich prevádzkovatelia pustia do nových investícií.
Dňa 13. októbra zase úrad predložil vláde návrh zvýšiť budúci rok poplatok do jadrového fondu, ktorý platia prevádzkovatelia elektrární, takmer dvojnásobne na približne 0,436 eurocentov za kWh.
© energia.sk
Tento text sa publikuje v spolupráci s Friedrich Ebert Stiftung.
K téme
