Jadro je jednou z ciest posilnenia energetickej bezpečnosti
„Posolstvá českej a slovenskej vlády sú prakticky totožné. Výrobu elektrickej energie z jadra považujeme za nenahraditeľnú,“ uviedol v pondelok (16.6.) predseda vlády Robert Fico počas 9. zasadnutia Európskeho jadrového fóra (ENEF 2014) v Bratislave, pričom poukázal na obavy súvisiace s politizáciou témy jadra v Európe.
Slovensko chce podľa jeho slov primeraným spôsobom prispievať k európskej energetickej bezpečnosti. Premiér zopakoval, že každý členský štát by mal mať právo vybrať si svoj energetický mix. Snahy o budovanie spoločnej európskej energetickej bezpečnosti a tiež nový pripravovaný energetický rámec pre rok 2030 by mal byť založený na vyváženom prístupe, ktorý zachová konkurencieschopnosť EÚ a zabezpečí spoľahlivé a efektívne dodávky energie s prihliadnutím na cenu pre spotrebiteľa aj na trvalo udržateľný rozvoj.
„Súhlasím s eurokomisárom Oettingerom, že v Európe musíme nájsť určitú zhodu a povedať, aký spoločný mix dokážeme nastaviť v rámci celej EÚ, pretože každá krajina má svoje individuálne predstavy a podmienky,“ poznamenal Robert Fico.
„Potrebujeme všetky technológie,“ uviedol komisár pre energetiku Günther Oettinger. „V Rakúsku stavili na vodnú energiu, v Dánsku na veternú, Poľsko má jadro, Slovensko a ČR sa rozhodli pre jadro. Potrebujeme preto rešpekt pre ostatné technológie, aby sme videli, ako sa spolu integrujú v rámci jednotného európskeho trhu. Nejde o buď – alebo, ale o aj – aj.“
Výhľad: Z jadra budeme mať v EÚ asi štvrtinu elektriny
Komisár Oettinger poukázal na to, že podľa prognóz Európskej komisie a v súlade s cieľmi EÚ pre znižovanie emisií skleníkových plynov sa do roku 2050 bude jadro na spotrebe elektriny v EÚ podieľať približne na úrovni jednej štvrtiny.
Oettigner vysvetlil, že spomedzi dnes prevádzkovaných 135 jadrových blokov sa v budúcnosti niektoré odstavia, pri iných sa naopak predĺži prevádzková životnosť a v niektorých členských štátoch, ako Maďarsko, Česká republika, Slovensko, Poľsko, Fínsko, Francúzsko či Veľká Británia, sa plánujú postaviť alebo už budujú nové atómové elektrárne.
Robert Fico a komisár EÚ pre energetiku Günther Oettinger. Foto: energia.sk
Premiér Fico potvrdil, že Slovensko v blízkej budúcnosti počíta s rozvojom jadrovej energetiky a snahou je do roku 2030 dosiahnuť v SR 80-percentný podiel nízkouhlíkových technológií na celkovej výrobe energií.
Zároveň vyjadril nespokojnosť s tempom výstavby nových blokov v Mochovciach. „Verím, že príchodom nového generálneho riaditeľa z talianskej spoločnosti Enel, dôjde k dynamizácii tohto procesu,“ uviedol.
Sobotka: Jadro podporujeme, ale nie za každú cenu
„Jadrovú energetiku považujem v kontexte boja proti klimatickým zmenám za legitímnu súčasť energetického mixu,“ potvrdil vo svojom prejave český premiér Bohuslav Sobotka, podľa ktorého ČR ani iné štáty zrejme nedokážu naplniť svoje záväzky v oblasti znižovania emisií skleníkových plynov, ak chcú zároveň rozvíjať priemysel.
„Určite je dobré, ak Európa má ambiciózne ciele z pohľadu znižovania emisií CO2, ale je tiež dôležité, aby sme trvali na tom, že aj ďalší významní globálni hráči, ktorí produkujú skleníkové plyny, sa na týchto dohodách a znižovaní produkcie skleníkových plynov budú tiež symetricky podieľať,“ uviedol na tlačovej konferencii.
Sobotka dodal, že nedávne rozhodnutie českej vlády neposkytnúť štátnej záruky na elektrinu pochádzajúcu z nových jadrových zdrojov, nebolo prejavom nedôvery voči tejto technológii. Jej rozvoj však nie je možný za každú cenu a na úkor spotrebiteľov. Česká vláda podľa neho podporí výstavbu nových blokov, ak to bude pre krajinu ekonomicky výhodné.
© energia.sk
K téme
