Irán bude mať ďalšie atómové elektrárne
Generálny riaditeľ Rosatomu Sergej Kirijenko a viceprezident Islamskej republiky Irán Ali-Akbar Salechi podpísali tento týždeň dokumenty, ktoré rozširujú spoluprácu Ruska a Iránu v oblasti civilného využitia jadrovej energie. Ide o protokol k medzivládnej dohode medzi Ruskom a Iránom o spolupráci pri vybudovaní jadrovej elektrárne z augusta 1992 a memorandum o vzájomnom porozumení a rozšírení spolupráce v oblasti využitia jadrovej energie pre mierové účely.
Šéfovia ruského Atomstrojexportu, dcérskej spoločnosti Rosatomu, a iránskej jadrovej spoločnosti NPPD zároveň podpísali kontrakt na výstavbu jadrovej elektrárne Búšehr-2, ktorý počíta s vybudovaním dvoch blokov elektrárne s možnosťou rozšírenia celkovo na štyri.
Rosatom v súčasnosti stavia 30 blokov jadrových elektrární, z toho 22 je mimo Ruska.
4 bloky v Búšehri, 4 inde
Obe strany budú spolupracovať pri výstavbe ôsmich blokov s reaktormi VVER, dodaných „na kľúč“ na území Iránu – pričom 4 bloky budú na parcele JE Búšehr a ďalšie štyri na inom mieste.
Hoci nebol oznámený oficiálny harmonogram výstavby, objavili sa informácie, že výstavba nových blokov v Búšehri by sa mala začať ešte do marca 2015.
Zaistiť sa má maximálna možná účasť iránskych podnikov a spoločností na všetkých činnostiach súvisiacich s výstavbou nových blokov, ich prevádzkovaním a následným vyraďovaním z prevádzky.
Jadrové palivo bude počas celého ich životného cyklu vyrábať a dodávať ruská strana, avšak memorandum hovorí aj o výrobe paliva alebo jeho elementov priamo na území Iránu.
Vyhorené jadrové palivo sa bude transportovať späť do Ruska k ďalšiemu spracovaniu a uloženiu.
Celý projekt výstavby nových blokov, vrátane dodávok zariadení a jadrového paliva, sa má zrealizovať s garanciou Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (IAEA).
20 GW z jadra
Irán v minulosti deklaroval, že s cieľom zmierniť svoju závislosť na rope a plyne, chce z jadra vyrábať 20 GW elektriny, čo znamená výstavbu takmer 20 atómových reaktorov. V súčasnosti vyrába elektrinu predovšetkým z fosílnych palív a vody a tiež v jedinom bloku atómovej elektrárne Búšehr, ktorý tiež dobudoval Rosatom.
Výstavba elektrárne začala ešte v 70. rokoch nemecká firma Siemens, ktorá sa však na pozadí iránskej revolúcie z projektu stiahla. V 90. rokoch sa novým partnerom Teheránu stala Moskva. Elektráreň bola do siete slávnostne pripojená v septembri 2011, komerčná prevádzka s plným výkonom 1000 MWe začala v septembri 2013.
Medzinárodné rokovania bez výsledku
Podpis novej rusko-iránskej dohody sa uskutočnil v čase intenzívnych rokovaní o kontroverznom iránskom jadrovom programe. V pondelok sa v Ománe skončilo ďalšie kolo rokovaní, medzi Iránom a šesticou svetových veľmocí, ktoré neprinieslo žiadne výsledky.
Západ podozrieva Irán z tajného vývoja prostriedkov na výrobu jadrových zbraní, čo však islamská republika popiera s tým, že jej jadrový program má výlučne mierové účely. V súvislosti s Búšehrom má tiež Západ obavy o bezpečnosť elektrárne, ktorá sa nachádza v oblasti s častými zemetraseniami. Zároveň spochybňuje schopnosť prevádzkovateľa zaistiť bezpečnosť zariadení s nemecký, ruským i domácim pôvodom.
Iránsky prezident Hasan Ruhání sa k moci dostal minulý rok. Pred voľbami sľúbil, že dosiahne jadrovú dohodu so Západom a následne odstránenie zavedených sankcií, ktoré krajine znemožňujú predaj ropy, jeho základného vývozného artiklu.
V novembri 2013 sa podarilo dosiahnuť predbežnú dohodu, odvtedy strany intenzívne rokujú o konečnej jej podobe, pričom si stanovili deadline 24. novembra 2014.
© energia.sk
K téme
