Irán bude diskutovať o svojom jadrovom programe

Obavy a podozrenie vyvoláva predovšetkým obohacovania uránu, o ktorom iránske vedenie tvrdí, že má mierové účely. Západ je ale presvedčený, že Irán chce dosiahnuť vlastnú výrobu jadrových zbraní. K tomu je potrebné mať k dispozícii urán obohatený na viac ako 90 %. Irán už dosiahol 20 % obohatenie a Západ sa obáva, že Teherán chce pokračovať. Preto od neho požaduje ukončenie obohacovania uránu.

Podľa Abbásího by Teherán mohol zastaviť 20 % obohacovanie, ktoré potrebuje pre svoj výskumný reaktor, a bude pokračovať len v obohacovaní uránu na nižšej úrovni – pre produkciu energie a využitie v zdravotníctve. K tomu by však krajina mohla pristúpiť až vtedy, keď bude mať dostatočné zásoby uránu obohateného na 20 %, avšak bežné reaktory potrebujú urán obohatený približne na 3,5 %.

Iránsky prezident Mahmúd Ahmadínežád však vyhlásil, že Irán bude vo vývoji jadrového programu pokračovať. „Jadrový priemysel je ako lokomotíva, ktorá môže ťahať dopredu ďalšie priemyselné odvetvia, ako je vesmírny priemysel, ktorý je napojený na desiatky ďalších. To je jasná cesta, po ktorej musíme kráčať,“ citovala Ahmadínežáda agentúra IRNA.

Irán trvá na tom, že sa nikdy nevzdá spôsobilosti obohacovať urán, ktorý umožňuje Teheránu vyrábať vlastné jadrové palivo. Vraj je to základ jeho vlasteneckého úsilia smerujúceho k technologickej sebestačnosti.

Podľa umiernených poslaneckých strán by mohli krajiny dôjsť k dohode o dočasné zastavenie obohacovania výmenou za zrušenie niektorých ekonomických sankcií.

Podľa iránskej centrálnej banky sa totiž inflácia v mestských oblastiach za uplynulý rok zdvojnásobila až na 21,5 %, čo je dôsledok práve medzinárodných sankcií. Niektorí analytici sú presvedčení, že súčasná inflácia je vyššia a rovnako tak je vyššia nezamestnanosť. Táto skutočnosť by mohla podľa AP poskytnúť Západu isté nástroje pri rokovaniach.

Zdroj: ČTK, energia

Ilustračná snímka: SITA/AP Photo

K téme