Irak mierni ambiciózny plán výrazného zvýšenia ťažby ropy
Novo stanovené ťažobné ciele však ukazujú, že napriek dlhoročným vojnám a medzinárodným sankciám chce Irak patriť k najvýznamnejším producentom ropy na svete. Nedávno sa mu podarilo z druhého miesta v rámci Organizácie krajín vyvážajúcich ropu (OPEC) zosadiť Irán a každé ďalšie zvýšenie objemu ťažby tak len upevní jeho pozíciu druhého najväčšieho producenta za prvou Saudskou Arábiou.
Podpredseda vlády pre energetiku Husajn Šahristání povedal, že krajina bude do roku 2015 ťažiť 5 – 6 mil. barelov ropy denne. Do roku 2020 sa ťažba podľa neho zvýši na 9 – 10 mil. barelov a na tejto úrovni by mohla vydržať asi 20 rokov.
Irak pôvodne plánoval, že do roku 2017 bude ťažiť asi 12 mil. barelov ropy denne. Rad expertov ale tento cieľ považuje za nereálny.
„Závery našej štúdie a štúdie nezávislých poradcov z ministerstva ropného priemyslu ukazujú, že pre Irak je realizovateľné a žiadúce, aby do roku 2020 zvýšil objem ťažby ropy na zhruba 9 – 10 mil. barelov denne,“ dodal Šahristání. Dôvody, ktoré Bagdad viedli k prehodnoteniu jeho pôvodných plánov, ale činiteľ neoznámil.
Agentúra IEA v utorok vydala strednodobý výhľad ťažby ropy, v ktorom uviedla, že Irak by mohol v roku 2020 denne ťažiť asi 6,1 mil. barelov ropy. Za ďalších 15 rokov, teda v roku 2035, by ťažba mohla byť okolo 8,3 mil. barelov.
Vďaka zlepšeniu bezpečnostnej situácie v krajine začal Irak v roku 2008 lákať zahraničných investorov. Sú to prevažne nadnárodné ťažobné firmy, ktoré sa snažia v Iraku rozvíjať ropné polia. Ťažba ropy a zemného plynu by mala Iraku zaistiť toľko potrebných príjmov do štátnej pokladnice, aby mohol pokročiť s obnovou krajiny zničenej vojnou.
Najviac sa v Iraku angažuje americká spoločnosť Exxon Mobil, ale aj britsko-holandský energetický obor Royal Dutch Shell. Významné zastúpenie tam tiež má britská spoločnosť BP, čínska CNPC a ruská spoločnosť Lukoil.
Záujem Ruska angažovať sa v irackom ropnom sektore na včerajšom stretnutí s irackým premiérom Núrím Málikím vyjadril prezident Vladimir Putin. Ten má záujem, aby obe krajiny spolupracovali v oblasti energetiky a obrany. Putin sa tak podľa agentúry AP snaží obnoviť vzťahy, ktoré narušil pád režimu Saddáma Husajna a následná invázia spojeneckých vojsk do Iraku pod vedením Spojených štátov.
„Rozvoj obchodu a ekonomických vzťahov, rovnako ako prehĺbenie politického dialógu vidíme ako náš prínos v procese urýchlenia návratu Iraku k mierovému životu,“ povedal Putin.
Za posledné štyri roky Irak so zahraničnými spoločnosťami uzavrel 12 kontraktov, vďaka ktorým môžu firmy rozvíjať asi 65 % zo 143,1 mld. barelov dokázaných rezerv ropy. Ďalšie tri kontrakty, ktoré Irak uzavrel, sú na ťažbu plynu. Vďaka tomu sa objem ťažby a vývozu dostal na hodnoty z čias 70. a 80. rokov minulého storočia.
Zdroj: ČTK, energia
K téme
