Investícia do zelenej budovy sa vráti
Pán Žlábek, na úvod „povinná“ otázka – od apríla 2012 ste vo funkcii generálneho riaditeľa Schneider Electric Slovensko. V rámci firmy však nie ste nováčikom. Skúste prosím stručne priblížiť svoje firemné zázemie
V Schneider Electric pracujem viac ako 16 rokov. Začínal som na pozícii technicko-obchodného inžiniera v Českej republike. Po ôsmich rokoch som dostal prvú ponuku presunúť sa do zahraničia. Odišiel som na pozíciu regionálneho riaditeľa pre oblasť priemyslu do Viedne a mal som na starosti strednú a východnú Európu. Potom som asi rok a pol pracoval v Paríži na vedení programu, ktorý zavádzal interné procesy. Posledné tri roky pred tým, než som začal pracovať opäť v Českej republike a na Slovensku, pretože momentálne som zodpovedný za obidve krajiny, som bol generálnym riaditeľom Schneider Electric v Poľsku.
Práca pre Schneider Electric vás teda zjavne baví. Akú víziu máte pre pobočku na Slovensku?
Pre mňa je Schneider Electric veľmi zaujímavá spoločnosť. Nepracoval by som v nej 16 rokov, keby som o tom nebol presvedčený. Myslím si, že máme veľký potenciál, čo potvrdzuje i to, že Schneider Electric za posledných približne 11 – 12 rokov zdvojnásobil svoj obrat. Vlani sme na celom svete dosiahli obrat 22,5 mld. eur. Rast nebol iba organický. Chcel by som úspešné akvizície, ktoré naša spoločnosť uskutočnila, využiť pre náš rast i na Slovensku a v Českej republike. Mojím cieľom je stavať na dobrých základoch a pokračovať v dynamickom raste firmy.
Manažérov sa tiež zvykneme pýtať, ako dlho budú viesť firmu. Viete to?
Moja funkcia je na neurčité obdobie. Predtým, v zahraničí, som mal obmedzené obdobie; na tomto princípe funguje vysielanie do zahraničia. Moja súčasná pozícia však nemá štandardne obmedzenú dobu, ale na druhej strane Schneider Electric vyznáva stratégiu nových ponúk, predpokladám preto, že na aktuálnej pozícii budem môcť pracovať takých päť, šesť alebo sedem rokov.
Spoločnosť, pre ktorú pracujete, sa profiluje ako jeden z lídrov v manažmente energií. Dokáže podľa vás Slovensko využívať a manažovať energiu a energetickú spotrebu rozumne?
Je to veľmi komplexná otázka, pretože sa na to musíme pozrieť z pohľadu skladby energetického mixu. Myslím si však, že situácia na Slovensku sa v ostatnom období, ak sa pozrieme späť o takých 10 – 15 rokov, výrazne zlepšila. Potvrdzujú to aj údaje Štatistického úradu. Stále si však myslím, že nie sme na úrovni, aká sa dosahuje v mnohých krajinách v zahraničí.
Z môjho pohľadu má Slovensko veľmi dobrý energetický mix, čo je dobrý základ. Mix dnes nie je postavený len na jednej časti energetických zdrojov. Teda nie sú to iba fosílne palivá, nie sú to len obnoviteľné zdroje energie a nie je to iba jadrová energia. Mix je relatívne dobre vyvážený.
Ak sa pozrieme na stránku spotreby energií, v ktorých oblastiach sa dá ušetriť najviac?
Energetické úspory sú oblasťou, kde existuje na Slovensku veľký priestor pre zlepšenie. Komerčná sféra je v tejto oblasti pomerne aktívna. Na druhej strane, čo by som ja odporučil, je osveta o úsporách energie medzi bežnými obyvateľmi. Z objektívneho hľadiska začínajú byť úspory zaujímavé pre výšku cien energií. Každý občan Slovenska by mal mať dostatok informácií a mal by byť bol motivovaný k tomu, aby šiel cestou úspor.
Mohol by pre to niečo viac spraviť napríklad štát a vláda?
Určite. Štát by mal byť súčasťou tohto procesu. Spotreba elektrickej energie a jej cena neustále stúpa. To je neodškriepiteľný fakt. Samozrejme, môžeme sa baviť o tom, či je alebo nie je väčšia ekonomická kríza, či sa spotrebuje viac alebo menej energie, ale celkovo spotreba energie stúpa. A najmä stúpajú náklady. Preto si myslím, že je aj úlohou štátu robiť osvetu v tejto oblasti.
Hovorí sa, že v krajinách EÚ spotrebujú budovy až 40 % všetkej energie. Ako je to s rozvojom energeticky úsporných budov na Slovensku? Uvedomujú si firmy výhody, ktoré vyplývajú zo „zelených“ budov?
Myslím si, že trošku pretrváva presvedčenie z minulosti, že energetická budova je finančne náročná a investícia sa nikdy nevráti. Taká predstava však nie je pravdivá. Príkladom je aj budova, v ktorej dnes sedíme (City business center v Bratislave – pozn. red.). Dnes sú už technológie na takej úrovni, že ich cena cenu budovy výrazne nezvyšuje. Ide rádovo o jednotky percent a tie náklady sa vrátia. Myslím si, že do budúcnosti je to určite správny trend.
V úvode ste spomenuli, že máte okrem Slovenska na starosti i Českú republiku. Ako by ste porovnali tieto dve krajiny z pohľadu manažmentu energií, čo majú spoločné a čo naopak odlišné?
V Českej republike je viac rozvinutý priemysel. Je to historicky dané, takže to nie je vývoj jednej alebo druhej krajiny. Slovensko má výhodu v tom, že je skutočne veľmi konsolidovanou krajinou. Slovensko prijalo euro, čo je pre krajinu veľká výhoda. Osobne som presvedčený, že to bol dobrý krok. Bohužiaľ, v Česku sa tak nestalo. Tiež si myslím, že Slovensko je ďalej z hľadiska rôznych reforiem. Z môjho pohľadu, pre zmeny, ktoré prebehli na Slovenku, má krajina lepší potenciál alebo rýchlejšiu cestu k zmene, ktorá je v energetike potrebná.
V ostatnom období sa prepojil český a slovenský denný trh s elektrinou. Čo prepájanie obchodných stratégií vašej spoločnosti v oboch krajinách? Deje sa niečo také?
Oba trhy sú prepojené historicky. Máme tímy, ktoré pracujú v oboch krajinách. Je to prirodzené aj pre „spoločný“ jazyk. Inými slovami, rozumieme si a to je veľká výhoda. Máme už oblasti, ktoré sme prepojili úplne. Týka sa to najmä špeciálnych technických oblastí ako úspory elektrickej energie, audity, elektromobilita a podobné témy.
Spomenuli ste elektromobilitu. Na tohtoročnom bratislavskom autosoláne sa uskutočnilo aj odborné podujatie E-mobility fórum 2012. Odznelo tam, že dnes po slovenských cestách jazdí 22 elektrických áut a počet nabíjacích staníc by sa dal spočítať na prstoch. Od čoho závisí rozvoj elektromobility a aká je vaša predpoveď?
Pozrel by som sa na to z viacerých hľadísk. Prvým je obraz firiem. Je síce pravda, že elektrické autá si kupujú aj jednotlivci, ale to hlavné gro je vždy u firiem. Existujú firmy, ktoré o tom dnes uvažujú – my sme o tom tiež hovorili s niektorými potenciálnymi investormi. To znamená, že spoločnosti, ktoré chcú mať „zelený image“, si zabezpečia elektrické automobily.
Druhá vec je tá, o ktorej sa momentálne diskutuje v Nemecku a možno to v budúcnosti príde aj na Slovensko. A síce, že ak nebudete mať ekologické auto, tak sa napríklad nedostanete do centra mesta a podobných ďalších zón. Ak sme hovorili o podpore alebo stratégii štátu, je potrebné, aby sa vo veľkých mestách, ktoré majú problém so smogom či so zápchami, prijala stratégia rozvoja elektromobility. Môj osobný názor je, že k tomu skôr či neskôr dôjde.
Tretím hľadiskom je vývoj samotných automobilov. Elektromobil je dnes schopný prejsť až 160 kilometrov bez nabíjania. Samozrejme, nezanedbateľné je aj správanie sa spotrebiteľov. Bežný človek nepoužíva auto na každodenné prekonávania dlhých vzdialeností. To sú podľa mňa faktory, ktoré povedú k tomu, že sa elektromobilita bude rozvíjať.
Odhad je, že okolo roku 2020 by na celom svete malo byť okolo 10 % elektrických áut. Na Slovensku môže byť tento proces o niečo pomalší, než napríklad v USA alebo v západnej Európe. Napriek tomu som presvedčený, že elektrických áut bude i na Slovensku čoraz viac. A rok 2020 je už veľmi blízko.
Vráťme sa opäť k podnikaniu. Čo ponúkate zákazníkom na Slovenku a čo podľa vás zákazníci očakávajú?
Pracujeme na rôznych projektoch. Jednou oblasťou sú zelené budovy. Máme širokú ponuku riešení, čo je myslím kľúčové aj pre našich zákazníkov. Snažíme sa ponúkať integrované riešenia. Príkladom nášho riešenia je i budova, v ktorej sídlime (City Business center v Bratislave – pozn.red.). Podieľali sme sa tiež na rôznych fotovoltických elektrárňach. Spolupracovali sme s investormi a dodávali sme riešenia aj pre stanice, ktoré energiu zo slnka prevádzajú do siete.
Ďalšou veľmi zaujímavou referenciou je Jadrová elektráreň Mochovce. V spolupráci s našimi partnermi tam dodávame určité riešenia v oblasti nízkeho napätia. Zdôraznil by som, že aj vo svetle tragédie vo Fukušime je pre nás kľúčová bezpečnosť. Naše zariadenia sú preto plne certifikované a testované pre takéto aplikácie.
Ak by som to mal zhrnúť, pre našich zákazníkov je dôležité, aby bola dodávka energie bezpečná, spoľahlivá a efektívna. Ak ešte bude v určitom percente zelená, je to určite len lepšie.
Povedali ste, že súčasný energetický mix Slovenska považujete za relatívne vyvážený. Po jadrovej havárii v Japonsku sa veľa hovorí o tom, akým smerom by sa mala ďalej uberať energetika a do akej miery treba podporovať obnoviteľné zdroje. Aký je váš názor na výrobu elektriny z jadra?
Myslím si, že jadrová energia je regulárnou súčasťou energetického mixu. Tiež by som však dodal, že najlacnejšia a najefektívnejšia energia je tá, ktorú netreba vyrobiť, lebo sa nespotrebuje. Súčasná energetika má veľké centrálne zdroje s istou účinnosťou, pričom elektrina sa prenáša a distribuuje po drôtoch, pričom istá časť sa pri rozvode stratí. Ak sa pozrieme na energetický potenciál základného paliva a porovnáme ho s tým, čo sa dostane reálne k spotrebiteľovi, zistíme, že až 2/3 potenciálu stratíme. Preto vravím, že najlacnejšia energia je tá, ktorú netreba vyrobiť, lebo ak ušetríte na strane odberateľa jednu jednotku, ušetríte súčasne ďalšie dve jednotky v rámci celého systému.
Slovensko sa tiež zapája do cieľa EÚ znížiť produkciu emisií CO2 a znížiť spotrebu energií. Takže opakujem, energetický mix máme vyvážený, ale ak sa bude v budúcnosti uvažovať o ďalších investíciách do energetiky, prednosť pred budovaním nových zdrojov by mala dostať téma úspor energie. Je to ďaleko lepšia a efektívnejšia cesta.
So znižovaním strát v sústave a integráciou malých decentralizovaných zdrojov súvisí i téma smart meteringu. Na Slovensku sa v poslednom období objavili dve názorovo protichodné analýzy – jedna hovorí v prospech jeho plošného zavedenia, druhá je skeptickejšia. Ako vnímate smart riešenia a ich ekonomickú efektívnosť vo vašej firme?
Je to veľmi komplexná otázka, do ktorej vstupuje mnoho faktorov. Prečo máme vôbec smart metering? Robíme ho z niekoľkých dôvodov. Prvým je ten, aby investor alebo spotrebiteľ mal vôbec informáciu o tom, koľko energie spotrebuje.
Ak je meranie elektrickej energie len na vstupe, tak je otázkou, či je z toho užívateľ schopný dostať nejakú analýzu. On vie, koľko spotrebuje, ale napríklad už nevie, kde a prečo. Preto treba ísť trošku ďalej – iba obyčajný smart meter často nestačí, preto zákazníkom ponúkame zariadenia, ktoré majú v sebe analyzátory. Zákazník sa vie pripojiť na zariadenie cez dátový kábel a vie si zanalyzovať svoju spotrebu.
Smart metering je tiež nevyhnutným predpokladom pre vybudovanie smart gridu v budúcnosti. Smart grid je online dátový prenos, ktorý nás informuje o aktuálnych pomeroch v sieti. Nie je to len meranie, ale monitoring výroby, prenosu a distribúcie elektriny, vrátane vyrovnávania sústavy. Ak to preženiem, smart grid je sieť, ktorá sa dokáže riadiť a regulovať sama.
Bavili sme sa o obnoviteľných zdrojoch energie, o zelenej energii. Ak svieti slnko, energia sa produkuje, keď však nesvieti, dá sa na to reagovať. Bavili sme sa tiež o elektromobiloch. Všetko je možné skombinovať a vytvoriť koncept – že ak svieti slnko, máme dosť energie pre uspokojenie dopytu a súčasne nabíjame elektrické vozidlá, ktoré neskôr fungujú ako decentralizovaná sieť malých úložísk energie. Smart grid vie „povedať“ autu, aby sa nabíjalo v čase, kedy je energie dosť, kedy je energia lacnejšia a podobne. A to je veľmi zaujímavé.
V tejto veci by som tiež rád zdôraznil, že budúci smart grid nemôže byť iba záležitosť Slovenska, ale musí to byť celoeurópsky koncept. Už existujú určité aktivity v prepájaní jednotlivých oblastí sietí, smart grid však bude oveľa viac presahovať štátny rámec z hľadiska legislatívy. Nielen kvôli tokom energie, ale tiež pre tok financií.
Ako si predstavujete vytváranie smart gridu naprieč Európou?
Určite by tam mal byť nejaký paneurópsky rozmer. V súčasnej dobe nie sme schopní toky energie oddeliť a vieme, že Slovensko je tranzitnou krajinou. Do budúcna to predstavuje riziko. Špeciálne preto, lebo v Nemecku sa rozhodli odstaviť jadrové elektrárne. Ich fotovoltické a najmä veterné elektrárne v severnej časti krajiny sú problémom a prietok energií cez Európu pokračuje. Práve preto som podporovateľom paneurópskeho riešenia, ktoré to zastreší nielen z hľadiska techniky a fyzikálneho toku energie, ale tiež reguláciou financií a ostatných tém, ktoré s tým súvisia.
Na záver z iného súdka: Nadnárodné spoločnosti, ktoré podnikajú na Slovensku sú často terčom kritiky, že nepodporujú vedu a výskum v našej krajine, prípadne nepodporujú ani vzdelávanie na stredných a vysokých školách. Vaša firma sa nedávno spolupodieľala na otvorení školiaceho strediska pre budovy KNX na Baťovej univerzite v Zlíne. Máte aj iné aktivity okrem tejto v oblasti vzdelávania, prípadne výskumu a vývoja?
Spolupracujeme približne s 10 strednými priemyselnými a odbornými školami, pričom forma spolupráce najčastejšie obsahuje poskytovanie vzoriek a vybavenia učební, odborné prednášky pre študentov a podobne. Okrem toho spolupracujeme s univerzitami, taktiež formou zabezpečovania učební. Obľúbenou je tiež súťaž o najlepšiu diplomovú prácu na Technickej univerzite v Košiciach. So Slovenskou technickou univerzitou v Bratislave máme spoločné školiace stredisko pre študentov a našich obchodných partnerov, ktorých školia docenti a odborní asistenti.
Spolupráca so školami je aktivita, ktorá je pre nás absolútne kľúčová. Momentálne plánujeme zobrať vybraných študentov do nášho logistického centra v Bratislave, aby sme im ukázali technické riešenia a praktickú časť. Tým sa dostávam k tomu, čo je kľúčové – úlohou firiem ako je tá naša, je previazať teóriu s praxou. Vysokým školám by sme mali pomôcť, aby ich absolventi mali už určité praktické skúsenosti. Veľkým problémom súčasnosti totiž je, že absolventi prichádzajú síce na vysokej úrovni, ale trošku tam chýba praktický rozmer. Trvá určitú dobu, kým sa absolvent dostane do praktického života. Záleží to samozrejme aj na individualite každého z nich.
Úloha našej firmy je však aj v tom, aby sme na akademickú pôdu dostali praktický rozmer, lebo ten je kľúčový pre rozvoj. Praktická skúsenosť je tiež dôležitá pre študentov; je ich výhodou pri získavaní zamestnania. Firmy, medzi nimi i tá naša, dávajú prednosť ľudom, ktorí nemusia byť „hotoví na 100 %“, ale sú schopní už od začiatku svojho pôsobenia prinášať určité hodnoty.
S Jaroslavom Žlábkom (Schneider Electric Slovensko) sa rozprával Michal Jesenič. Jaroslav Žlábek prepis rozhovoru autorizoval.
Nadpis a perex: energia.sk. Ilustračné snímky: Archív Miroslava Žlábka
(c) energia.sk
K téme
