Vplyv vývoja ceny ropy na cenu plynu ustupuje

Obchodovanie s plynom za trhové ceny (tzv. gas-on-gas, GOG) sa stáva najčastejšou metódou cenotvorby v rôznych regiónoch sveta, potvrdil nový prieskum cien plynu, ktorý pravidelne vydáva Medzinárodná plynárenská únia (IGU). Obsahuje analýzu dát o mechanizme cenotvorby zemného plynu z viac než 100 krajín sveta. Spomedzi rôznych foriem sa týmto spôsobom v minulom roku celosvetovo zobchodovalo až 45 % objemu spotrebovaného plynu, a to najmä v severnej Amerike a Európe, a čoraz viac aj v štátoch bývalého Sovietskeho zväzu a latinskej Amerike.

Predaj plynu za regulované ceny ale zatiaľ nevymizol – pokrýva asi 31 % objemu plynu, predovšetkým v Ázii, Afrike a na Blízkom východe. V jednotlivých krajinách má však odlišné charakteristiky – niekde regulované ceny reflektujú náklady za poskytované služby, inde sú stanovené pod úrovňou nákladov na produkciu a prepravu plynu a ide fakticky o formu subvencie, alebo majú podobu politického či sociálneho opatrenia.

Najvýraznejší ústup sa v priebehu predošlých desiatich rokov zaznamenal pri obchodoch, kde cena plynu popri základnej úrovni zohľadňuje aj eskaláciu úrovní cien iných palív, typicky ropy (oil price escalation, OPE). Zatiaľ čo sa podiel obchodovania čisto za trhové ceny v období 2005 – 2015 zvýšil z 31% na spomínaných 45 %, bolo to na úkor OPE, ktorý zaznamenal pokles z viac než 24 % na vlaňajších 19 %.

Vývoj svetovej cenotvorby v období 2005 – 2015 – celková spotreba plynu

Zdroj: IGU, 2016

Posun hlavne na severozápade a v strede Európy

V Európe sa vlani spotrebovalo spolu asi 492 miliárd m3 plynu, čo znamená 14 % celosvetovej spotreby tejto suroviny. Najviditeľnejšie sa posun v cenotvorbe prejavil práve v Európe, kde podiel tzv. metódy GOG za jednu dekádu stúpol z 15 % na 64 %, čo minulý rok predstavovalo asi 315 miliárd m3 plynu. Naopak podiel predaja formou OPE sa znížil zo 78 % na 30 %. Vlani sa teda takto v Európe predalo asi 146 miliárd m3 plynu.

Za trhové ceny sa plyn obchoduje najmä v severozápadnej časti kontinentu – ide až o 92 % objemu, pričom tento podiel by sa mohol ešte zvýšiť vzhľadom na prebiehajúcu renegociáciu kontraktov v Nemecku (E.On) a vo Francúzsku (Engie). Pritom ešte v roku 2005 sa mechanizmus OPE využíval až u 72 % zobchodovaného objemu plynu v severozápadnej Európe.

Gas-on-gas sa však už stal v priemere najbežnejším spôsobom cenotvorby aj v strednej Európe, kde plynárenská únia zaraďuje Rakúsko, Švajčiarsko, ČR, Maďarsko, Poľsko a Slovensko. V tomto regióne sa vlani prostredníctvom OPE predalo len asi 29 % objemu spotrebovaného plynu. Naopak podiel metódy GOG vzrástol z takmer nulovej hodnoty v roku 2005 na vlaňajších 56 %, čo primárne reflektuje väčší dovoz plynu založený na spotových cenách, najmä z Nemecka, a tiež renegociáciu kontraktov.

Tvorba cien v strednej Európe v rokoch 2005 – 2015

Zdroj: IGU, 2016

Dôvody a dopady zmien

Prebiehajúce zmeny podľa odborníkov odrážajú vplyv viacerých faktorov, ku ktorým došlo počas predošlej dekády. Najprv nastal pokles objemu plynu dovážaného podľa tradičných kontraktov indexovaných na cenu ropy a neskôr bol tento plyn nahradený spotovým plynom, pričom sa zvýšil objem plynu obchodovaný na huboch. Následne dochádzalo k ukončeniu kontraktov alebo opätovnému prerokovaniu podmienok tak, aby zohľadňovali aj indexáciu na spot/hub, prípadne došlo aj k 100% indexácii na ceny na plynárenských huboch a v niektorých prípadoch aj k redukcii úrovní tzv. tax-or-pay klauzúl.

Renegociácia minulých kontraktov tiež viedla k zavedeniu hybridných vzorcov, pri ktorých sa čiastočne zachová indexácia na ropu, ale v rámci cenového rozmedzia stanoveného cenami plynu na huboch. Hybridný model čoraz viac využíva aj najväčší dodávateľ plynu do Európy ruský Gazprom. Existencia indexácie na ropu môže vytvoriť hornú aj spodnú hranicu pre spotové trhy, čím zostávajú tieto dva mechanizmy aj tak úzko vzájomne prepojené.

Zmena v mechanizmoch však nie je univerzálna v celej Európe a v jednotlivých oblastiach i krajinách prebieha odlišne. V Pobaltí a Škandinávii sa za trhové ceny vlani predalo len asi 15 % plynu, v malej miere sa táto metóda využíva aj v Španielsku.

Bilaterálne i regulované ceny v Európe

Ďalšou identifikovanou metódou cenotvorby je systém bilaterálneho monopolu (BIM), ktorý sa minulý rok týkal asi 8 miliárd m3 plynu, pričom v praxi pokryl takmer všetok dovoz potrubiami do Turecka. Na tejto forme s fixnou cenou sa dohodli dominantný dodávateľ (štátny Gazprom) a dominantný odberateľ (štátny Botaş). Pokiaľ ide o regulované ceny, pri ktorých úroveň predaného objemu zostala počas obdobia 2005-2015 na približne rovnakých úrovniach, využívali sa najmä v prípade domácej produkcie zemného plynu v Rumunsku, Poľsku, Maďarsku a Chorvátsku.

Ukrajina je v špecifickom postavení – nákup plynu priamo z Ruska vlani značne obmedzila a od konca novembra 2015 ho úplne zastavila. Štátny Naftogaz, ktorý na tento účel získal 300-miliónovú pôžičku od EBRD, sa tak po novom spolieha na tendre so západoeurópskymi firmami.

Do budúcna je možné ďalšiu zmeny v mechanizmoch cenotvorby v Európe očakávať aj v súvislosti s exportom amerického skvapalneného plynu (LNG). Hoci v tomto roku zatiaľ nepôjde o veľké objemy, počítať treba s urýchlením procesov krátkodobých kontraktov a s menším počtom klauzúl o mieste určenia. Podľa IGU sú však otázne vyhliadky zmien v cenotvorbe obzvlášť v juhovýchodnej Európe, Španielsku, Portugalsku, Grécku či Turecku.

© energia.sk

K téme