Ide nám o nižšiu cenu elektriny
V septembri 2016 podalo občianske združenie EICP podnet na Európsku komisiu ohľadom potenciálnej nelegálnej nepriamej štátnej pomoci pre HBP vo forme povinného spaľovania domáceho uhlia v Novákoch. Čo vás k tomu kroku viedlo?
Dlhodobo sa zaoberáme nezákonnosťou tarify za prevádzkovanie systému, ktorá slovenským spotrebiteľom extrémne navyšuje náklady na energie. Obrátili sme sa na okresný súd, podporujeme aj konanie pred ústavným súdom. Ale keďže žaloba leží na súde už takmer dva roky a dodnes sa nekonalo ani prvé pojednávanie, rozhodli sme sa posunúť kauzu na inštitúcie, na ktoré nemá slovenská politika žiaden vplyv. Preto Európska komisia. A okrem toho, je jedinou inštitúciou, ktorá sa posudzovaním nedovolenej štátnej pomoci zaoberá a môže prijať konkrétne rozhodnutia s reálnym dopadom na spotrebiteľov.
Čo sa odvtedy v tomto prípade udialo?
Absolvovali sme konzultácie so zástupcami Komisie, doplnili sme naše hlavné argumenty a čakáme na rozhodnutie vo veci. Komisia nás informovala, že v prešetrovaní pokračuje, a to nielen vo vzťahu k Slovenským elektrárňam, ale aj baniam. Pokiaľ vieme, len pred pár týždňami doručila Slovenská republika svoje písomné stanovisko, ktoré Komisia aktuálne vyhodnocuje. Prístup k nemu však žiaľ nemáme.
Môžete v stručnosti zosumarizovať hlavné argumenty EICP v tomto podnete?
Na nedovolenú štátnu pomoc sa možno v tomto prípade pozerať z dvoch hľadísk a zdá sa, že tak činí aj Komisia. Jednak z pohľadu formálneho a jednak faktického. Formálne požiadavky podľa nás nespĺňa hlavne podpora pre Slovenské elektrárne – štát sa totiž nevie ani rozhodnúť, či výrobu z domáceho uhlia podporuje kvôli udržaniu zamestnanosti v regióne, nedostatku podporných služieb alebo kvôli nutnosti vyrábať elektrinu na Hornej Nitre. Netreba zabúdať ani na to, že štátna pomoc nebola Komisii vopred oznámená, čo je jedna z najzákladnejších požiadaviek. Nás však trápili najmä otázky nákladov na nákup uhlia, z ktorého sa elektrina vyrába. Vieme, že predstavujú veľkú väčšinu nákladov zahrnutých v doplatku pre elektrárne, sú zámerne utajované a je zrejmé, že ich oprávnenosť nikto nevyhodnocuje. A to nie je v poriadku.
Hornonitrianske bane tvrdia, že cena uhlia je kontrolovaná Úradom pre reguláciu sieťových odvetví cez reguláciu doplatku za výrobu elektriny z domáceho uhlia…
To je nezmysel, účelová konštrukcia a potvrdil to aj samotný úrad. Aká cena sa medzi elektrárňami a baňami dohodne, taká sa zahrnie do doplatku. Pravidlá štátnej pomoci hovoria jasne – ak sa nerobí verejná súťaž, ktorá by vygenerovala konkurenčnú cenu, musí nasledovať test oprávnenosti ceny. Ten sa v slovenských podmienkach robí spravidla v rámci cenovej regulácie, ktorá sa však na uhlie neuplatňuje, hoci by mohla. Stručne povedané, cena musí zohľadňovať len oprávnené náklady a primeraný zisk a z nákladov len tie, ktoré bezprostredne súvisia s ťažbou a dopravou uhlia. Je tu skrátka priveľa tajností a tie vždy plodia pochybnosti.
Bane však nepoberajú doplatok priamo, ale predávajú uhlie Slovenským elektrárňam na základe zmluvy. Je vôbec Komisia oprávnená vyhlásiť takýto obchodný vzťah za nedovolenú štátnu pomoc?
Aj za účelom toho, aby sa zákaz štátnej pomoci takto neobchádzal, sa vytvoril koncept nepriamej štátnej pomoci. Pravidlá, ktoré v roku 2012 vydala Komisia, hovoria o takzvaných sekundárnych hospodárskych účinkoch. Prikazujú štátom dôsledne analyzovať, či v obchodnom reťazci nezíska nejaký iný podnikateľ neoprávnenú výhodu. To u nás nikto nerobil. Aj preto si myslíme, že to nepriama pomoc je.
Podľa našich informácií sa EK o dotovanie slovenského uhlia zaujíma minimálne už od februára 2014. Prípady poskytnutia štátnej pomoci začaté v rovnakom období, týkajúce sa firiem Apple, Starbucks či Fiat, pritom už boli ukončené. Samotná Komisia poukazuje na ekologickú i fiškálnu škodlivosť dotovania uhlia, o to väčší záujem by mala mať na tomto riešení. V čom vidíte ťažkosti so slovenským prípadom?
Je to nesmierne náročný prípad, najmä pre nedostatok spolupráce a možno aj odvahy zo strany odborných kruhov na Slovensku. Komisia sa len veľmi ťažko dostáva ku konkrétnym informáciám. Napríklad, naposledy štát prišiel s argumentom, že elektráreň v Novákoch musí byť v prevádzke, inak by hrozil nedostatok výkonu v uzle Bystričany, do ktorého je elektráreň pripojená. Ide o argument, pre ktorý nenájdete oporu v žiadnom relevantnom dokumente, ani v rozhodnutí ministerstva hospodárstva, ktorým sa podpora zavádza. Neodôvodňuje sa ním dokonca ani obria investícia do rekonštrukcie uzla, ktorú platí Európska banka pre obnovu a rozvoj.
Na druhej strane, keď sa nedávno uskutočnila v Novákoch odstávka, nikto žiaden problém nehlásil a dokonca aj SEPS výslovne potvrdila, že všetko bez problémov zvládla „prenastavením“ sústavy. Za prinajmenšom smutné považujeme aj to, že štát namiesto toho, aby na prípravu stanoviska pre Komisiu zostavil tím odborníkov, spolupracuje s vyšetrovanými baňami.
To vážne? Ako?
Ak ma pamäť neklame, na tlačovej besede pred letom to potvrdil predseda dozornej rady baní. Že sa osobne zúčastňoval prípravy stanoviska Slovenskej republiky, ktoré išlo na Európsku komisiu. Ako inak si vyhodnotiť túto informáciu než tak, že je to prinajmenšom konflikt záujmov.
Na spomínanej tlačovke predseda dozornej rady baní Rastislav Januščák tiež uviedol, že keď vás chceli osloviť na diskusiu, zistili, že ste človek, ktorý býva v nejakom činžiaku v Bratislave
Áno a naše podanie na Komisiu označil za anonym alebo také niečo. Som človek z činžiaka rovnako ako ďalších 3,5 milióna Slovákov. Nám sa nikto na živobytie neskladá vo faktúrach za elektrinu.
Vláda podporu baníkom odôvodňuje negatívnymi dôsledkami na tradične banský región pri ukončení dotácií a ťažby. Nebojíte sa, že okolie Handlovej a Novák ekonomicky a sociálne upadne, ak sa dotovaná ťažba a spaľovanie uhlia v elektrárni Nováky skončí?
Hm, síce nie som v tejto oblasti odborník, ale z útlmu baníctva sa hravo vyhrabala Británia aj iné štáty, a to aj bez eurofondov. Nás trápi vysoká cena elektriny. Neodôvodnene a zbytočne vysoká.
Čo očakávate od tohto prípadu? Mohlo by dôjsť k spätnému vráteniu poplatkov do rozpočtu, resp. spotrebiteľom, ak by Komisia rozhodla, že ide o nelegálnu nepriamu štátnu pomoc? Alebo by šlo len o konštatovanie o poskytnutí pomoci a jej pozastavení, bez dôsledkov do minulosti?
Sme spotrebiteľské združenie, ktoré sa ujalo ochrany kolektívnych práv spotrebiteľov. Nás zaujíma hlavne to, aby bola cenotvorba pri dodávkach energií férová a v súlade so zákonmi. Ak nevieme nič spraviť s monopolmi, ktoré tu jednoducho sú, musíme ich prísne regulovať, aby si neúčtovali viac ako je nevyhnutné. Rovnakú úlohu plní občianska kontrola. Ak Komisia povie, že doplatok pre elektrárne je vysoký alebo že bane si za uhlie účtujú priveľa, vždy to povedie k nižšej cene elektriny. To budeme považovať za úspech.
Peter Ďuriš je predsedom občianskeho združenia Európsky inštitút pre ochranu spotrebiteľa a právny štát (EICP), ktoré sa angažuje v otázkach kolektívnej ochrany spotrebiteľov. Združenie vzniklo v roku 2015.
© energia.sk
K téme
