Hrozí nám túto zimu „plynová kríza“?
Reverzný tok z Rakúska aj Českej republiky, zásobníky plné zemného plynu, či európsky systém včasného varovania – to všetko by malo pripraviť Slovensko na prípadné výpadky dodávok zemného plynu počas nasledujúcej zimy. Ministerstvo hospodárstva a plynárenské firmy uisťujú, že nedôjde k opakovaniu situácie z januára 2009.
Spomínané preventívne opatrenia sú potrebné a v krátkodobom horizonte majú veľký význam, aj keď sú len náplasťou na skutočný problém, ktorého príčiny i riešenia treba hľadať u hlavných aktérov sporu na východných hraniciach EÚ. Dobrou správou je, že na menej diskutovanú otázku o pravdepodobnosti opakovania rusko-ukrajinského sporu máme za súčasných okolností prevažne pozitívne odpovede.
Ukrajinská infraštruktúra je pre Gazprom kľúčová
Napriek snahám Gazpromu o diverzifikáciu trasy na európsky trh faktom zostáva, že ukrajinskou plynovodnou sústavou do EÚ putuje až 80 percent ruského plynu. Kooperácia medzi dodávateľom a tranzitnou krajinou je teda nevyhnutná. Práve od poslednej plynovej krízy došlo na oboch stranách k vývoju, ktorý dodávateľa aj tranzitnú krajinu motivuje skôr k spolupráci než k politicky aj ekonomicky nevýhodnému handrkovaniu.
Pretrvávajúca ekonomická kríza a úsilie európskych krajín znižovať svoju závislosť na ruskom plyne stavajú Gazprom do pozície, z ktorej si nemôže dovoliť ďalší prešľap voči svojím odberateľom. Na druhej strane, tohtoročná výmena politického vedenia na čele Ukrajiny vytvorila priestor pre pragmatický dialóg medzi prezidentom Viktorom Janukovičom a na prozápadné inklinácie alergickým Kremľom.
Ruské verejné financie závisia na vývoze plynu
Akúkoľvek otvorenú aj maskovanú hrozbu zo strany Ruska je treba interpretovať aj s ohľadom na fakt, že Gazprom je zdrojom štvrtiny daňových príjmov do ruskej štátnej pokladnice. Je teda len ťažko predstaviteľné, že by bolo v záujme Kremľa vydierať európsku „zlatú baňu“ neodôvodnenými zastávkami dodávok plynu. Gazprom sa od začiatku poslednej plynovej krízy staval do pozície obete gangsterského správania ukrajinského Naftogazu, ktoré ruskú plynárenskú spoločnosť, okrem reputácie spoľahlivého dodávateľa, stálo výpadok príjmov vo výške približne 1,1 miliardy dolárov za dvadsať dní.
Takáto rana pre ekonomickú pozíciu Gazpromu sa vnímala obzvlášť citlivo v čase, keď dôsledkom pretrvávajúcej ekonomickej krízy a nestrategických rozhodnutí v Strednej Ázii utrpel ruský monopol 56 %-né zníženie vyvážaného objemu plynu a jeho celková trhová kapitalizácia poklesla o viac než dve tretiny. Neistotu Gazpromu doteraz znásobujú obavy z európskych snáh diverzifikovať zdroje energie a znižovať tak nežiaducu, v niektorých prípadoch až 100 %-nú, závislosť na ruskom plyne. V tomto kontexte je vysoko nepravdepodobné opakovanie situácie z roku 2008.
Politická situácia na Ukrajine sa medzi časom zmenila
K zabráneniu ďalšej plynovej kríze nepochybne prispeje aj politická zmena, ktorá tento rok priniesla do čela Ukrajiny prezidenta a vládu bez ambície vyhrocovať vzťahy s Ruskom snahou o vstup do NATO. Jedným z okamžitých znakov normalizácie vzťahov bola kontroverzná povolebná dohoda z apríla 2010 o zotrvaní ruskej čiernomorskej flotily v ukrajinských vodách výmenou za výhodnejšie podmienky dodávok zemného plynu.
V uplynulom týždni padlo aj rozhodnutie štokholmského arbitrážneho súdu, podľa ktorého strany musia vyrovnať vzájomné pohľadávky vyplývajúce z plynovej krízy na prelome rokov 2008 a 2009. Vyrovnanie by malo zaceliť pomyselné štrbiny vo vzájomných vzťahoch a vydláždiť cestu k intenzívnejšej spolupráci, napríklad na renovácii schátralej tranzitnej infraštruktúry na Ukrajine.
Zopakuje sa kríza?
Napriek relatívne stabilnému status quo a početným ústretovým krokom zo strany Gazpromu voči zadlženému a dotovanému ukrajinskému partnerovi, systémová príčina nezhôd v podobe komplikovaných a politicky korenených zmlúv, diskriminačných cien a netransparentných obchodných praktík ostáva neriešená.
Pre slovenské domácnosti a firemných odberateľov plynu je však prehlbujúca sa rusko-ukrajinská spolupráca pred zimou zatiaľ dobrým signálom.
K téme
