Hornonitrianske bane odmietajú tvrdenia Kúpeľov Bojnice
„Rovnako ako vo všetkých ostatných oblastiach, aj v prípade pravidiel ochrany hospodárskej súťaže Hornonitrianske bane Prievidza konajú a postupujú v súlade so súťažnými predpismi a tieto pri svojej obchodnej činnosti plne rešpektujú,“ vyhlásila Siváková.
To, že domáce hnedé uhlie a lignit má na slovenskom trhu s fosílnymi palivami monopol, respektíve dominantné postavenie je podľa jej tvrdenia vymyslená dezinformácia. „Trh s uhlím, podiely výroby, dovozu a vývozu uhlia vyhodnocuje Štatistický úrad SR. Z oficiálnych údajov vyplýva, že v roku 2016 sa na Slovensko doviezlo 4.136.000 ton uhlia, z toho bolo 3.483.000 ton čierneho uhlia, 513.000 ton hnedého uhlia a 140.000 ton koksu. Vyrobilo sa 1.847.000 ton hnedého uhlia a 1.635.000 ton koksu z dovezeného čierneho uhlia,“ ozrejmila.
Siváková ďalej konkretizovala, že z hnedého uhlia sa v Elektrárni Nováky (ENO) za rok 2016 vyrobilo sedem percent elektrickej energie Slovenska, čo je cca 1,3 Twh, pričom za rovnaké obdobie sa zo zahraničia (Poľska, Česka) doviezlo 1,7 TWh elektriny. „Z čierneho uhlia sa v Elektrárni Vojany, Martinskej, Žilinskej, Zvolenskej, Košickej, Žiarskej a ďalších elektrárňach/teplárňach vyrobilo ďalších 14 až 16 percent elektrickej energie spotrebovanej na Slovensku. Tieto elektrárne a teplárne nespaľujú domáce hnedé uhlie, ale importované uhlie z Česka, Poľska a Ruska. Zo štatistiky jasne vyplýva, že v oblasti priemernej ročnej spotreby tuhých fosílnych palív Slovenska je podiel domáceho uhlia pod 50 percent spotrebovaného objemu,“ doplnila.
„Hornonitrianske bane Prievidza všetky pravidlá platné pre ochranu prírodných liečivých zdrojov v Bojniciach dodržiavajú a v mnohých prípadoch vykonávajú činnosti nad rámec určených zákonných povinností,“ zdôraznila ďalej Siváková. Ťažba uhlia v 12. poli ťažobného úseku Nováky, ako tvrdí, nemôže a nebude mať vplyv na bojnické liečivé vody.
Podľa baní to má dokazovať vzdialenosť uhoľného sloja od zdrojov termálnych vôd, ktorá bude tri až päť kilometrov, tiež to, že Novácku kotlinu, v ktorej sa ťaží uhlie, oddeľuje od liečivých prameňov na kopci tzv. Bojnickej kryhy Malomagurský zlom. „Ťažbu uhlia 12. poľa dobývacieho priestoru Nováky I. plánujeme asi 250 metrov pod povrchom, v tzv. v nováckom súvrství, ale zdroje liečivých vôd sa nachádzajú hlboko, viac ako 1200 metrov pod uhoľným slojom, od uhoľného sloja ich oddeľuje a chráni dostatočný hydrogeologický izolátor ílovitých hornín v hrúbke 800 až 1000 metrov. Nemôže teda dôjsť k miešaniu a vzájomnému ovplyvňovaniu podzemných vôd,“ dodala Siváková, čo podľa nej potvrdili v minulosti i viaceré stanoviská odborníkov. Obdobne sa vyjadrilo pred časom i Ministerstvo životného prostredia SR. Reagovalo tak na rozklady voči jeho rozhodnutiu o povolení ťažby, ktorý podali i bojnické kúpele.
V podnete, ktorý Kúpele Bojnice v pondelok podali na PMÚ SR, upozornili na podozrenia, že HBP zneužívajú svoju pozíciu na trhu a „málo výhrevné uhlie predávajú za premrštené ceny“, pričom elektrinu z tohto uhlia preplácajú všetci slovenskí občania. Rozširovanie ťažby môže podľa nich navyše vážne existenciu samotných kúpeľov aj turistického ruchu v regióne. „Ak bane rozšíria svoju ťažbu, skončili sme. Do šácht, ktoré sa nanovo vyrúbu, sa prepadnú naše horúce žriedla a prídeme o vodu, ako sa to stalo kúpeľom v Poľsku. Dopady na životné prostredie môžu byť devastačné,“ povedal predseda predstavenstva a generálny riaditeľ bojnických kúpeľov Slavomír Eliaš. V podaní na PMÚ SR kúpele ďalej okrem iného skonštatovali, že HBP má dominantný podiel na trhu domáceho uhlia, viac ako 94 %, čo potvrdzuje aj ich výročná správa. V porovnaní s ôsmimi európskymi krajinami cena predávaného uhlia HBP tiež podľa nich výrazne prevyšuje priemery v okolitých krajinách.
© TASR
K téme
