Holjenčík a spol. až do roku 2018?
Za všetky stačí spomenúť katastrofálnu implementáciu systému podpory obnoviteľných zdrojov a domáceho uhlia, ktorá čoraz viac zaťažuje peňaženky slovenských domácností a bráni rozvoju moderného priemyslu. Ak sa preukážu zistenia Európskej komisie o praktikách pri regulácii ceny prepravy plynu u spoločnosti eustream, a.s., pôjde o lapsus kolosálnych rozmerov s vážnym dopadom na koncové ceny plynu pre všetkých odberateľov. S dopadom, ktorý bude nutné zosobniť.
Žalostná bola za ostatné roky aj úroveň komunikácie úradu s verejnosťou, najmä tou odbornou. Vyhýbanie sa verejnej diskusii, ktoré verne poznáme z domácich fór dokresľujú početné absencie na rokovaniach Agentúry pre spoluprácu energetických regulátorov EÚ. Opakované konfrontácie s komisiou (najmä na tému transparentnosti) sú aj preto pochopiteľné. Nie však ospravedlniteľné. Úradu chýba prirodzená autorita, ktorá sa nedá vynútiť zavádzaním ďalších povinností a prísnym trestaním (ako za normalizácie), ale len účasťou na verejnej debate spojenej s dôsledným vysvetľovaním dôvodov regulácie a odborným hodnotením jej dopadov. Potreba zmeny sa preto javí ako logická.
Aké metódy rekonštrukcie úradu možno však zvoliť? Do úvahy prichádzajú tri, s rôznymi rizikami právneho charakteru, a to výmena súčasného vedenia, rekonštrukcia samotného úradu alebo jeho zlúčenie s inými regulačnými orgánmi podobného typu.
Výmena súčasného vedenia úradu
Predseda úradu a ostatní členovia regulačnej rady sú v zmysle zákona odvolateľní len po predchádzajúcom právoplatnom odsúdení za trestný čin, pre vznik konfliktu záujmov s podnikateľskými subjektmi v sieťových odvetviach, nevykonávaní funkcie po dobu dlhšiu ako dva mesiace a v prípade, ak sa preukáže, že nekonali nezávisle od pokynov štátnych orgánov alebo iných osôb. Podozrivá koordinácia úradu a predsedu vlády pri znižovaní cien elektriny a cien plynu môžu síce vyvolávať dojem závislosti úradu od politickej moci, nedávna aktivita opozičných poslancov u prezidenta republiky však ukázala, že dojmy nestačia.
Rekonštrukcia úradu
Po nástupe prvej Ficovej vlády sa na základe vládneho návrhu prvýkrát zásadne zmenil zákon o regulácii, výsledkom ktorého bolo nahradenie vtedajšej regulačnej rady „nezávislou“ radou pre reguláciu a samozrejme výmena všetkých jej členov. Funkcia predsedu úradu mala byť oddelená od členstva v rade, vláda však v rozpore so zákonom túto funkciu nikdy neobsadila. Namiesto toho poverila nového predsedu rady pre reguláciu (Jozefa Holjenčíka) vedením samotného úradu. Konala tak napriek tomu, že v zmysle zákona bolo členstvo v rade nezlučiteľné s funkciou predsedu úradu. Tento stav pretrval až do prijatia nového zákona o regulácii v septembri 2012, kedy sa opätovne zriadila regulačná rada ako orgán úradu (namiesto rady pre reguláciu) a funkcia predsedu úradu spojila s funkciou predsedu regulačnej rady.
Na rozdiel od rekonštrukcie regulačného úradu v roku 2007, dnes by použitiu tejto metódy nahrávali aj iné ako politické dôvody. Zdá sa totiž, že pri prijatí nového zákona o regulácii nebolo správne implementované európske právo, o čom svedčia aj nedávno zverejnené výhrady Európskej komisie.
V zmysle smerníc o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou a plynom má byť totiž garantovaná nezávislosť odvolacieho orgánu, ktorý rozhoduje o odvolaniach proti prvostupňovým rozhodnutiam úradu. Tým je na Slovensku regulačná rada, či dokonca sám pán predseda, v konaniach o uložení pokút. Pán predseda je navyše členom regulačnej rady. Smernice však vyžadujú, aby odvolací orgán disponoval nezávislosťou takej kvality, ktorá je príznačná súdnym orgánom, a to nielen voči politickej moci a podnikateľskému sektoru, ale aj voči samotnému regulačnému úradu (o kvalifikácie členov odvolacieho orgánu nehovoriac). Smernice tiež ukladajú povinnosť rotácie vedenia úradu, pričom na Slovensku je skutočné vedenie už takmer desaťročie v rukách jediného človeka (napriek rotácii členov regulačnej rady).
Z minimalistického pohľadu preto dáva zmysel rekonštrukcia orgánov úradu, ktorá regulačnú radu v súčasnej podobe zruší a nahradí skutočne nezávislým a od úradu oddeleným orgánom. A keďže doterajšia legislatíva spájala funkcie predsedu úradu a predsedu rady, bude potrebné nanovo definovať aj právomoci vedenia úradu. V súlade so zásadou rotácie bude musieť ísť o orgán kolektívny, no rotovať by malo nielen členstvo ale aj skutočné vedenie. Regulačná rada v súčasnej podobe skrátka nemôže byť súčasne orgánom vedenia úradu (hoci formálnym) aj nezávislou odvolacou inštanciou.
Zlúčenie úradu s podobnými regulačnými orgánmi
V rámci reformy ESO, zlúčila druhá Ficova vláda Telekomunikačný úrad Slovenskej republiky a Poštový regulačný úrad do Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb. Rovnako postupovala v prípade Dopravného úradu, ktorý je právnym nástupcom Úradu pre reguláciu železničnej prepravy, Leteckého úradu Slovenskej republiky a Štátnej plavebnej správy. Otázkou ostáva, prečo tak nečinila aj v súvislosti s Úradom pre reguláciu sieťových odvetví, u ktorého sa priam ponúka integrácia s inými sieťovými regulátormi. Vo všetkých prípadoch ide o relatívne prísne regulované odvetvia s európskym rozmerom, vo vzťahu ku ktorým platia obdobné pravidlá a garancie nezávislosti. Aj prípadné zlúčenie viacerých regulačných orgánov do jedného super-regulátora by však malo zohľadňovať vyššie uvedené zásady kolektívneho vedenia úradu (na rotačnej báze) a kreáciu skutočne nezávislého orgánu prieskumu prvostupňových rozhodnutí.
Z uvedeného teda vyplýva, že existuje dostatok metód nápravy súčasného neželaného stavu. Netreba však zabúdať na to, že aj keď sa systém samotný bude javiť ako dokonalý, reálnu zmenu môžu priniesť vždy len iní, lepší ľudia.
K téme
