Hodina Zeme: Svet sa ponoril do tmy, zhasli aj svetové metropoly
Milióny ľudí a tisíce miest sa po celom svete v sobotu (23. marca 2013) na hodinu zahalili do tmy. Tradičné celosvetové podujatie Hodina Zeme je symbolickým gestom ako poukázať na to, že úsporou elektriny sa dá chrániť klíma našej planéty.
Do akcie sa už tradične každoročne zapájajú celosvetové metropoly ako je New York či Toronto a množstvo svetoznámych pamiatok, akými sú napríklad parížska Eiffelova veža, socha Krista Spasiteľa v Brazílii či pyramídy v Gíze. V sobotu sa k nim pridali aj mestá a obce na Slovensku – Poprad, Michalovce, Handlová, či už tradične Bánovce nad Bebravou a množstvo ďalších. Pripojil sa i Bojnický zámok, Spišský hrad alebo Hrad Stará Ľubovňa. Zapájajú aj rôzne organizácie a firmy.
Osvetlenie sa v rámci Hodiny Zeme nevypína po celom svete naraz, ale podľa rytmu časových pásiem. Okrem zhasnutia osvetlenia sa k akcii pripájajú aj jednotlivci, ktorí zotrvajú v tme od pol deviatej večer miestneho času do pol desiatej večer.
Svetové metropoly zhasli
V sobotu (23. marca 2013) sa uskutočnil už siedmy ročník ekologickej kampane Hodina Zeme. Do celosvetovej akcie sa zapojili milióny ľudí, ktorí počas hodiny zhasli svetlo vo svojich domácnostiach, firmách i mestách.
Newyorská Empire State Building, parížska Eiffelova veža aj moskovský Kremeľ sa k celosvetovej kampani prihlásili vypnutím všetkých svetiel. Európske a americké pamätihodnosti prevzali štafetu od austrálskeho Sydney, ktoré v sobotu večer ako prvá metropola zhasnutím svetiel upozornilo na neblahý vplyv vysokej spotreby elektriny na stav svetovej klímy.
Do kampane, ktorá začala práve v Austrálii pred šiestimi rokmi, sa tento rok zapojilo okolo 150 krajín. V stovkách miest vypli o 20:30 hod. miestneho času osvetlenie, často za potlesku početných davov prizerajúcich sa ľudí.
V tme sa na hodinu ocitla berlínska Brandenburská brána, Niagarské vodopády na americko-kanadských hraniciach, pamätihodnosti chorvátskeho Dubrovníku či Stará citadela v irackom Irbile.
Prvýkrát sa do akcie zapojila Malá morská víla v Kodani, Michelangelov David vo Florencii a celý moskovský Kremeľ vrátane chrámu Vasila Blaženého na Červenom námestí.
Podľa organizátorov sa počet ľudí sledujúcich a podporujúcich Hodinu Zeme každoročne zvyšuje. Vlani napríklad zaznamenali v porovnaní s rokom 2011 o tretinu vyšší záujem.
Hodinu Zeme sledovali z Medzinárodnej vesmírnej stanice (ISS) kozmonauti Roman Romanenko, Thomas Marshburn a Chris Hadfield. „Z vesmíru je jasne vidieť, koľko potrebuje Zem starostlivosti, aby na nej zostal zachovaný život,“ komentoval akciu Romanenko.
Zapojilo sa aj Slovensko
Na Slovensku sa do Hodiny Zeme každoročne zapájajú mestá ako Bratislava, Košice, Prešov, Banská Bystrica, Trnava či Trenčín. Nezaostávajú ani slovenské národné kultúrne pamiatky.
Minulý rok sa 23. marca do tmy zahalili hrady a zámky zo siete Slovenského národného múzea. Bojnický zámok, hrad Červený Kameň, hrad Modrý Kameň, Spišský hrad a ďalšie sídla múzeí patriacich pod národné múzeum zhasli symbolicky na hodinu svetlá, čím podporili jednu z najväčších celosvetových akcií.
Tma zahalila aj Farský kostol a martinské Divadelné námestie.“Týmto symbolickým gestom by aj naše mesto chcelo deklarovať svoje environmentálne a ekologické cítenie. Neustále vyvíjame snahu, aby naša činnosť, nech sa týka ktorejkoľvek oblasti, mala minimálne negatívne dôsledky na životné prostredie,“ povedal žilinský primátor Igor Choma.
Do celosvetovej akcie sa zapojilo i mesto Snina. Na hodinu vypli osvetlenie. Do tmy sa zahalilo námestie, mestský areál rekreačnej oblasti Sninské rybníky a vypli aj osvetlenie budovy kaštieľa, informovala hovorkyňa sninskej radnice Zuzana Krupa. Zdôraznila, že mesto Snina ako podporovateľ vyhlásenia Parku tmavej oblohy Poloniny, chce týmto krokom zamerať pozornosť verejnosti na problémy dnešnej doby, ktorými je globálne otepľovanie a svetelné znečistenie. Radnica stojí na strane tých, ktorí chcú poukázať na zbytočné míňanie financií na nepotrebné svietenie.
Mesto Košice sa do projektu zapojilo vypnutím 150 svietidiel verejného osvetlenia na Alejovej ulici a 147 pouličných svietidiel na Južnej triede. Hodinovým vypnutím osvetlenia na Kolonádovom moste po prvýkrát podporili celosvetovú akou aj Piešťany. Svetlá zhasli v Martine, Žilina a Poprade.
Hodinu Zeme si symbolicky pripomenulo aj ministerstvo životného prostredia. V úrade vypli od piatka do nedele kúrenie, informoval hovorca rezortu životného prostredia Maroš Stano. Minister Peter Žiga zároveň vyzval Obvodné úrady životného prostredia, ako aj všetky organizácie, aby sa zapojili do environmentálnych aktivít pre ochranu klímy a životného prostredia. „Túto dobrovoľnú akciu, do ktorej sa každoročne zapájajú tisícky miest z celého sveta, podporíme aj u nás doma,“ uviedol Žiga s tým, že v sobotu 23. marca o 20:30 vypli na hodinu aj svetlá.
Čo je Hodina Zeme?
Kampaň sa zrodila v roku 2007 v Austrálii, kde bola len iniciatívou jedného mesta. Vďaka aktivite ekológov sa však akcie prostredníctvom sociálnych sietí rozšírila do celého sveta. Organizátorom Hodiny Zeme je celosvetová ochranárska organizácia World Wildlife Fund (WWF), ktorej poslaním je zastavenie ničenia prirodzeného prostredia a vybudovanie budúcnosti, kde ľudia budú môcť žiť v harmónii s prírodou. Podľa WWF je Hodina Zeme najväčším prejavom svetovej podpory boja proti znečisteniu planéty plynmi so skleníkovým efektom. Cieľom vypnutia svetiel je ukázať solidaritu s 20 percentami svetovej populácie, ktorá k elektrickému prúdu prístup nemá a podujatie má upozorniť na problémy dnešnej doby – globálne otepľovanie a klimatické zmeny a pomôcť ľudom uvedomiť si ich zodpovednosť za budúcnosť planéty.
V roku 2011 WWF na Slovensku spolupracuje s členmi Sekcie ochrany pred svetelným znečistením Slovenskej astronomickej spoločnosti pri SAV a Slovenský zväz astronómov amatérov.
(c) energia.sk/li, TASR, SITA, ČTK
K téme
