Hĺbková kontrola distribučiek bude veľké sústo

Od septembra sa domácnosti môžu tešiť na nižšie ceny plynu v priemere takmer o 4 %, keďže došlo k zníženiu cenového stropu pri jeho dodávke. Bude sa pre rok 2016 znižovať aj  cena elektriny? Úprava ktorých parametrov prichádza do úvahy?

Do vzorcov pre výpočet cenového stropu vstupujú viaceré premenné, ktoré ovplyvňujú koncovú cenu elektriny. Musíme zohľadniť vývoj ceny komodity na trhu, ktorá pomerne významným spôsobom klesla. Sú tu však aj ďalšie parametre, ktoré smerujú k otvoreniu cenového konania pri dodávke elektriny, ako je cena na straty či distribúcia. Distribučné spoločnosti totiž vybrali určitú masu peňazí za pripojovacie poplatky a za pokuty, čo je podľa vyhlášky položka, ktorá sa odpočítava z ich výnosov a znižuje hodnotu tarify. Rozhodnutie určite budeme meniť, avšak zatiaľ nechcem predikovať o koľko. Pracujeme s faktami – až keď budeme mať všetky údaje, až potom povieme, o akú sumu peňazí pôjde.

Bude sa meniť tarifa za prevádzkovanie systému (TPS)? Podľa nahlásených, resp. nenahlásených údajov výrobcami, to vyzerá, že doplatok za OZE a VÚ KVET bude tento rok nižší o 30 miliónov eur, mýlim sa?

Presné hodnoty ešte len budeme vidieť, napokon TPS sa stanovuje ako posledná. Jej výšku ovplyvňujú aj poveternostné podmienky. Teraz bolo napríklad mimoriadne teplo a veľmi sucho, čiže poklesne výroba elektriny z vody. Iný bude aj objem elektriny vyrobený z  fotovoltiky, keďže so stúpajúcou teplotou sa znižuje účinnosť fotovoltických panelov.

Nakoľko ale máme ešte iba koniec augusta, ide len o predpoklady. Tieto údaje zbierame koncom októbra, začiatkom novembra, až potom ich vieme vyhodnotiť. Je možné, že do konca roka sa situácia vyvinie inak. Sama ste spomenula fakt, že časť producentov nenahlásila plán výroby na rok 2015. To isté sa deje aj pre rok 2016 – niektorí si túto povinnosť splnili, niektorí nie. Kým dané informácie nemáme vyhodnotené, je predčasné hovoriť o úprave tejto tarify.

Rozvoj OZE – trh s kapacitami namiesto výkupných cien

Na jeseň by ste mali predstaviť návrh novej regulačnej politiky, ktorú ste už predbežne konzultovali s vybranými účastníkmi trhu. Čo nám o nej prezradíte? Kde ja zmena vysoko pravdepodobná?

Nechystáme sa veľmi meniť regulačnú politiku. Vychádzať bude z rámca a princípov, ktoré už sú v platnosti. Aj samotné regulované subjekty stále volajú po stabilite regulačného rámca, preto ho nechceme meniť veľmi výrazne.

Samozrejme, budeme reflektovať procesy prebiehajúce v EÚ, najmä vytvorenie energetickej únie, preto sa určité veci budú musieť optimalizovať. Týka sa to napríklad výstavby OZE a optimalizácie energetického mixu, do ktorých má z pohľadu kompetencií čo povedať aj ÚRSO. Ďalej treba zohľadniť vývoj v oblasti emisií, energetickú chudobu i implementáciu nariadenia EÚ známeho ako REMIT. Spôsob výkonu regulácie, s výnimkou obnoviteľných zdrojov, však výrazne meniť nebudeme.

Aké zmeny sa teda plánujú pri OZE?

Kým konečné znenie neschváli Regulačná rada, tak ide stále o pracovné návrhy. Pracujeme určite s alternatívou optimalizácie objemu, resp. výstavby OZE. Zvažujeme zavedenie trhu s kapacitami, to znamená, že sa zrejme budú vypisovať tendre na výstavbu OZE. Nemala by sa automaticky povoľovať výstavba tomu, kto si dá žiadosť. Budeme sa snažiť obmedziť absolútny vplyv na povolenia výstavby zo strany distribučných spoločností a stavebných úradov tak, aby to išlo aj cez verejné inštitúcie, teda ministerstvo hospodárstva a ÚRSO. Týmto spôsobom sa budeme snažiť ovplyvniť vývoj legislatívy.

Mnohí účastníci na trhu žiadajú komplexnú zmenu systému podpory OZE/VÚ KVET. Aké alternatívy a možnosti sa pripravujú?

S plnou vážnosťou môžem povedať, že sa budeme zasadzovať o to, aby skončili feed-in-tarify. To znamená, že už nebudú stanovené povinné výkupné ceny, rozvoj OZE by mal fungovať práve cez spomínaný trh s kapacitami. Zachováme ale podporu prednostným pripojením do sústavy a taktiež prevzatie zodpovednosti za odchýlku. Myslím, že je to dostatočná bonifikácia pre výrobcov.

Budeme sa snažiť o to, aby sme vytvárali tzv. distribuovanú výrobu a aby sa zdroje stavali tam, kde je to naozaj potrebné. Chceme, aby sa vybudoval rozmanitý mix obnoviteľných zdrojov, čiže v rámci akýchsi ostrovov by mala fungovať fotovoltika, bioplynka, možno nejaký paroplyn, s cieľom vytvoriť na danom lokálnom území dostatok pracovných príležitostí a dosiahnuť aj určitú sebestačnosť v zásobovaní elektrinou. Tieto lokality by tiež mali byť schopné sebaregulácie v oblasti frekvencie napätia. Nechceme túto úlohu brať SEPS-ke, ale obnoviteľné zdroje budú musieť do istej miery pomáhať sústave. Je to dosť náročný proces, ale máme v tom jasno.

Napokon nie je to len naša myšlienka. Na spomínanom postupe a spoločnej koordinácii sme sa zhodli na nedávnom stretnutí regulačných úradov V4 v Bratislave. Na najbližšom spoločnom rokovaní 16. septembra v Ostrave chceme túto myšlienku posunúť o krôčik ďalej.

Zverejňovanie analýz a dátové centrum

Pri poslednom rozhovore sme sa na jar rozprávali o zverejňovaní analýz. Spomínali ste vtedy prípravu akejsi „ligovej tabuľky“ vybraných subjektov – ako si ekonomicky stoja vo vzťahu k  regulačným rozhodnutiam. Zatiaľ nebola zverejnená…

Tieto analýzy robíme už od roku 2009, zatiaľ sú však len v internej podobe. ÚRSO uvedenú tabuľku plánuje zverejniť, zatiaľ ale nie je v takej forme, aby bola „vyčistená“ a pre všetky dotknuté subjekty prijateľná. Najväčším problémom pre nás je zákon, ktorý nám bráni zverejňovať citlivé údaje. V novej regulačnej politike preto chceme navrhnúť aj zmenu predmetného zákona.

Podporujeme to, aby všetky údaje, ktoré prídu na úrad a označia sa ako verejne dostupné, teda nie ako obchodné tajomstvo, boli aj zverejnené. Jediné, čo nás brzdí, sú citlivé obchodné dáta, ktoré si takto firmy sami označujú a ktorých zverejnenie by bolo porušením zákona. Máme pripravené analýzy o plnení štandardov kvality, ekonomickej výkonnosti jednotlivých firiem. Podstatné pre nás je, aké majú naše rozhodnutia vplyv na ukazovateľ EBITDA, na výnosy firmy – a to nikto nechce ukázať.

O tejto téme sme diskutovali aj na pôde Európskej komisie s vedúcimi predstaviteľmi DG Energy. Priamo pána Klaus-Dietera Borchardta som sa opýtal, či bude Komisia vyvíjať nejakú iniciatívu v tom, aby prinútila členské štáty zverejňovať tieto údaje a aby firmy nemohli označovať tieto údaje za obchodné tajomstvo. Na túto otázku som odpoveď nedostal.

V aktuálnom akčnom pláne k Národnému programu reforiem 2015 sa uvádzajú dve úlohy pre ÚRSO, ktoré sa majú naplniť do 30.9.2015 – zverejňovanie analýz ku všetkým zásadnejším zmenám politík regulačného obdobia a vybudovanie dátového centra. Pracuje Úrad na týchto opatreniach?

Tieto úlohy sú plnené priebežne. Naša webová stránka sa postupne „upratuje“ – nikto nie je dokonalý, ani náš úrad nie je. Stránku upravujeme tak, aby bola viac zrozumiteľná. Určite však nedokážeme vyhovieť všetkým. Každý vrátane regulovaných subjektov má iné očakávania o usporiadaní údajov, štúdiách, analýzach. Aj o tejto veci sme sa bavili v Bruseli, pričom pán Borchhardt nám prisľúbil, že EK vydá niečo ako najlepšie praktiky vo zverejňovaní, aby sme sa týmto usmerneniami vedeli prispôsobiť.

Pokiaľ ide o tzv. dátové centrum, už teraz zverejňujeme veľmi veľa údajov. Treba si ich ale vedieť aj prečítať. Vo zverejnených dokumentoch nájdete množstvo údajov ohľadom plnenia štandardov kvality či spotrebe. Ako dátové centrum totiž berieme celú našu webstránku.

Nedávno sme veľmi vážne narazili pri uplatňovaní novej kompetencie, ktorú nám prisúdila smernica EÚ, a síce zverejňovanie informácií o koncovej spotrebe. Sami dodávatelia a obchodníci nám odmietali dať určité údaje, ktoré sme požadovali, s odôvodnením, že tieto údaje nie sú potrebné pre činnosť ÚRSO. Na jednej strane teda máme zriadiť dátové centrum, avšak ani EK ani ministerstvo financií, ktoré národnú správu pripravovalo, nepovedali, aké údaje sa v ňom máme zverejňovať.

Spomenuli ste potrebu zohľadniť pri novej regulačnej politike energetickú chudobu. Ohľadom nej je v poslednej dobe ticho…

Práve naopak, veľmi intenzívne sa na tom pracuje. Na Úrade aktuálne pripravujeme koncept legislatívnej úpravy pre riešenie problematiky energetickej chudoby. Predpokladáme, že do konca roka bude k dispozícii prvý návrh o tom, ktoré legislatívne normy by sa mali upraviť. Podstatou je jasne zadefinovať kritériá, ktorými budeme energetickú chudobu merať.

Hĺbkové kontroly majetku distribučiek po 10 rokoch

Predsedu vlády ste nedávno požiadali o navýšenie rozpočtu tak, aby Úrad mohol dôkladnejšie ohodnotiť majetok distribučných spoločností. O akú sumu ide?

To zatiaľ neprezradím, pretože je to citlivá vec a nerád by som rozprúdil diskusiu o tom, či to bude 100-tisíc eur, 200-tisíc eur alebo milión eur. V konečnom dôsledku o tom rozhodne slovenská vláda a parlament. Treba ale zohľadniť pomerne rozsiahly súbor činností, ktoré musíme vykonať. Po celom Slovensku budeme fyzicky kontrolovať stavby, merať, posudzovať majetok, transformátory, autá, technické preukazy, využitie konkrétnych liniek, aby sme potom jednotlivé položky vedeli zaradiť do majetku.

Hovoríte o distribúcii. A čo preprava plynu a prenos elektriny?

Čo sa týka prenosu elektriny, ktorú má na starosti SEPS, toto ocenenie sa aktuálne vykonáva, a to z vlastnej iniciatívy firmy. Pokiaľ ide o prepravcu plynu spoločnosť Eustream, budeme postupovať rovnako. Tam je situácia jednoduchšia, lebo inventúra majetku sa robila v súvislosti s nedávnou zmenou vlastníckych práv medzi francúzsko-nemeckými akcionármi a EPH, čiže predmetné údaje sú pomerne čerstvé.

Ostávajú nám teda traja regionálni distribútori elektriny plus distribúcia plynu. Tú vidím ako najväčšie sústo, keďže distribúcia plynu predstavuje sieť o dĺžke asi 35 tisíc km, plus regulačné stanice a ďalšie zariadenia. Ide teda zhruba o 300 tisíc položiek, ktoré treba skontrolovať. To isté platí aj pri  distribučkách v oblasti elektroenergetiky – po celom Slovensku bude treba fyzicky prejsť asi 500 tisíc majetkových položiek.

Plánujete obdobne kontrolovať aj miestne distribučné sústavy?

Pokiaľ ide o tzv. MDS-ky, tie majú trochu iný režim regulácie. Keďže sú to malé spoločnosti, v rámci cenového konania nám nerobí problém si vyžiadať potrebné údaje a doklady o nadobudnutí majetku.

Keď sa však vrátim späť k štvorici veľkých distribučných spoločností, treba zdôrazniť, že obdobne veľká kontrola a oceňovanie sa naposledy robili v roku 2005 v súvislosti s unbundlingom, kedy sa oddeľovali obchodné činnosti od distribučných. Úrad si vtedy urobil svoje vlastné ocenenie, kde sa zistilo – a dnes už to nie je tajomstvo – rozdiel údajov od firiem a toho, čo zistil úrad, bol vo výške 30 percent.

Úradu vyplýva povinnosť posudzovať veci objektívne – aj touto kontrolou majetku chceme stanoviť jeho reálnu hodnotu a reálne využívanie na regulovanú činnosť. V plynárenstve sú napríklad na Slovensku lokality, kde sú vybudované plynovody, ale nevyužívajú sa. To isté platí v elektroenergetike, kde sú postavené distribučné rozvody a nie sú využívané. Úlohou úradu je zaistiť, aby občania neplatili v distribučných tarifách za majetok, ktorý nikto nevyužíva. Ak sa nejaký majetok nevyužíva na regulovanú činnosť, nemôže byť predsa započítaný v cene za distribúciu.

V novej regulačnej politike chcete zohľadniť aj REMIT. Toto nariadenie sa do praxe dostane už onedlho, v októbri sa spustí prvá fáza povinného reportovania údajov. Ako vnímate nové európske povinnosti?

O REMIT-e sa stále vedú veľké diskusie, aj my v tom vidíme až príliš veľa administratívy. Osobne neviem, či EÚ týmto spôsobom dosiahne to, čo plánovala, to znamená získať transparentné informácie o veľkoobchodnom trhu. Veľkí i malí obchodníci majú obavy z úniku informácií, nechcú dáta poskytovať. Je to ako ťahanie údajov z chlpatej deky.

Nie som si ani istý, k čomu bude kvantum takto získaných údajov dobré – uniká mi zmysel a podstata využiteľnosti týchto dát a praktická aplikácia pre rozhodovacie právomoci EÚ a národných regulátorov. Vytvára sa skôr duplicita poskytovania údajov a zvyšuje administratívna záťaž pre národné orgány aj podnikateľov.

Spomeňme si napríklad na stroskotanie snahy o vytvorenie stredoeurópskeho trhu s elektrinou na princípe flow-based metódy. Preukázalo sa, že to bolo robené cielene pre 2 krajiny – Nemecko a Rakúsko, ktoré by na tom zarobili,  pre ostatné štáty to však výhodné nebolo. Spolu s Českou republikou sme tvrdo proti zavedeniu tejto metódy. Naopak vznikol tu projekt market couplingu, ktorý funguje. Aktuálne sú doň zapojené 4 krajiny, avšak o pripojení do tohto systému uvažuje aj zvyšok Balkán, napríklad Srbsko, Čierna Hora či Bosna a Hercegovina. Jozef Holjenčík je od roku 2012 predsedom Úradu pre reguláciu sieťových odvetví a predsedom Regulačnej rady. Predtým zastával funkciu šéfa Rady pre reguláciu aj funkciu dočasného šéfa ÚRSO.

S Jozefom Holjenčíkom sa zhovárala šéfredaktorka portálu Lenka Ferenčáková. Prepis rozhovoru bol autorizovaný. Nadpis, perex, medzinadpisy a fotografie: energia.sk

K téme