Gunther Verheugen: EÚ potrebuje ucelenú energetickú politiku
„Nemáme politiku, ale protichodnosť,“ vyhlásil bývalý eurokomisár pre priemysel Gunther Verheugen. Na Hospodárskom fóre v poľskom mestečku Krynica – Zdroj sa vyslovil za hľadanie rovnováhy medzi rôznymi politickými záujmami, ktorá by mohla byť základom ucelenej energetickej politiky.
EÚ podľa neho potrebuje politiku, ktorá by našla primeranú rovnováhu predovšetkým medzi konkurencieschopnosťou európskych firiem a politikami pre boj s klimatickou zmenou. Verheugen spresnil, že EÚ v tomto smere šla z extrému do extrému, pričom do roku 2006 kládla prílišný dôraz predovšetkým na ekonomickú stránku energetiky. Neskôr, s príchodom Nemeckého predsedníctva, sa pozornosť začala sústreďovať prioritne na klimatické zmeny, pričom ekonomika šla do úzadia.
I keď existuje post komisára pre energetiku, ktorým je v súčasnosti Gunther Oettinger, energetika ako taká rôznym spôsobom spadá do kompetencií až 10 členov Európskej komisie.
„Problémom je aj zmena prístupu k energetickej politike v Nemecku a odklon od jadra, tzv. Energiewende“, doplnil Verheugen. Pripomenul, že s tým spojené finančné bremeno nesú spotrebitelia energií. „Zatiaľ čo Čína produkuje emisie, Európa kladie bremeno na spotrebiteľov a priemysel,“ vyhlásil.
„Čo firmy potrebujú, sú dlhodobé, predvídateľné a stabilné rámcové podmienky,“ zdôraznil.
Na adresu bridlicového plynu a možností jeho ťažby v EÚ Verheugen doplnil, že ak Európa tieto nekonvenčné zdroje vylúči, stratí svoju konkurencieschopnosť. Podľa neho, vplyv amerického technologického pokroku a ťažby z nekonvenčných ložísk cítiť v Európe už dnes. Krajiny EÚ by mali preto reagovať primerane. Verheugen si ale položil rečnícku otázku, ako sa dá prijať rozhodnutie bez predošlej analýzy sociálnych, ekonomických a environmentálnych dôsledkov.
Súčasný poľský eurokomisár Janusz Lewandowski, zodpovedný za financie a rozpočet, doplnil, že o konkrétnej podobe energetického mixu by mali i naďalej rozhodovať členské štáty, zatiaľ čo úloha EÚ sa črtá pri definovaní infraštruktúrnych projektov. Podľa neho je takéto rozdelenie kompetencií správne, nakoľko každá krajina EÚ má svoje špecifiká, vrátane charakteru energetického sektora.
Litovský minister energetiky Jaroslav Neverovic si myslí, že napríklad o otázke využitia bridlicového plynu by mala rozhodovať každá krajina EÚ samostatne. Doplnil však, že akokoľvek sa daný štát rozhodne, musí to byť v súlade s jeho rolou integrálnej súčasti budúceho jednotného energetického trhu, a to predovšetkým z infraštruktúrneho hľadiska.
Pokiaľ ide o projekt jednotného energetického trhu, Neverovic upozornil, že sa s ním spája mnoho nových fenoménov, ktoré je potrebné reflektovať. Medzi nimi v prvom rade európsku legislatívu, ktorú netvoria len smernice a nariadenia, ale aj tzv. sieťové predpisy. Tie sa dotýkajú činnosti prevádzkovateľov elektrizačných prenosových a plynárenských prepravných sústav (TSO). Sieťové predpisy sú v Litve podľa jeho slov veľkou témou, a to predovšetkým na technickej úrovni. Každý sieťový predpis sa po schválení v komitologickom procese stáva pre príslušného TSO priamo záväzným.
Pre rozvoj jednotného energetického trhu je nevyhnutná i otázka fyzickej infraštruktúry. Podľa litovského ministra sa ako sľubné javia tzv. projekty spoločného záujmu (PCI), pričom však do popredia vystupuje kľúčová otázka ich financovania. Keď sa podarí jednotný trh s energiami dokončiť, mal by priniesť lepšie fungovanie, viac konkurencie a v konečnom dôsledku by mal byť i nástrojom na ďalšiu integráciu obnoviteľných zdrojov ako takých, uzavrel Neverovic.
Názory odzneli 4. septembra 2013 na 23. Hospodárskom fóre, ktoré sa koná v poľskom mestečku Krynica-Zdroj.
(c) energia.sk
K téme
