Grid parita OZE a konvenčných zdrojov je za rohom. Čo prinesie?
Globálna konzultačná spoločnosť EY publikovala svoj nový index atraktívnosti krajín z pohľadu OZE (RECAI). Prvé tri pozície v rebríčku si udržali USA, Čína a India. Vzhľadom na nástup OZE v rozvojových krajinách a naopak ich obmedzovanie predstaviteľmi európskych krajín, sa smerom nadol posunuli takmer všetky zaradené štáty EÚ s výnimkou Dánska a Fínska. Zásadnou otázkou, ktorej sa odborníci tejto spoločnosti venovali, je otázka grid parity.
„Pochod smerom k univerzálnej grid parite bezpochyby zmení technologické, ekonomické a regulačné rysy spôsobmi, ktoré si len málo aktérov dokáže uvedomiť,“ uviedol Ben Warren zo spoločnosti EY. „Niektoré energetické spoločnosti, niekedy s pomocou svojich regulátorov, sa snažia tento prúd zastaviť. Namiesto toho však treba, aby začali plávať, inak hrozí, že sa nedokážu udržať nad hladinou,“ dodal.
Tieto spoločnosti aj regulačné úrady podľa analytikov spoločnosti obchádza strašiak, že spotrebitelia budú schopní vyrábať si vlastnú elektrinu pri rovnakých alebo nižších nákladoch oproti cene, ktorú dnes platia za nákup elektriny dodávanej zo siete.
Svetlá budúcnosť
„S nulovými nákladmi na palivo, zanedbateľnými medznými nákladmi a predvídateľnými výdavkami na prevádzku tieto technológie sľubujú lacnejšie a stabilnejšie dlhodobé ceny než sú dnes dostupné na veľkoobchodnom trhu s elektrinou,“ uvádza sa v zverejnenej správe.
Grid parita, čiže bod kedy sa ceny energie z klasických a obnoviteľných zdrojov vyrovnajú, sa u jednotlivých trhov líši, závisí od konkrétneho kontextu, technológie a regiónu a od kombinácie faktorov, ako sú maloobchodné ceny elektriny, náklady na inštalácie, finančné náklady či výnosy. Deutsche Bank vlani odhadla, že Austrália by mohla tento bod v prípade domácich strešných fotovoltických zdrojov dosiahnuť už budúci rok.
Len čo bude inštalácia zdrojov na výrobu elektriny z OZE a technológie skladovania ekonomická z dlhodobého hľadiska aj bez dotácií, ich rast bude podľa EY exponenciálny a bez možnosti kontroly zo strany politikov, regulátorov aj etablovaných energetických firiem. Tie síce môžu vývoj svojím odporom a intervenciami spomaliť (napr. za účelom ochrany tradičných investorov alebo zaistenia stability trhu), nie však zastaviť.
Na čo sa treba pripraviť?
Krajiny s vysokým podielom OZE už dnes ukazujú, čo možno od trhu s elektrinou očakávať – menšia potreba zaťaženia sústavy zo strany konvenčných elektrární, prepad cien na burze kvôli nižšiemu dopytu (a nastaveným dotáciám pre OZE), odstavovanie neefektívnych elektrární na fosílne palivo, vyšší dopyt po flexibilnej výrobe a naopak nižšia potreba výroby v základnom pásme.
Obzvlášť náročná úloha stojí pred prevádzkovateľmi prenosových a distribučných sústav. Vzhľadom na stále vysoké investičné náklady tzv. úplných off grid inštalácií, zostane veľká časť tzv. prosumers (producentov-spotrebiteľov) stále napojená na sieť, čo povedie k rastu nesynchronizovanej výroby elektriny. Rola týchto prevádzkovateľov pokiaľ ide o samotnú distribúciu elektriny ustúpi, naopak náročnejšie bude udržať výkonovú rovnováhu. To si podľa analytikov EY vyžiada nový prístup k stanovovaniu cien za využívanie siete aj zaistenie záložnej výrobnej kapacity v čase, keď OZE nedokážu pokryť dopyt.
Energetické firmy sa musia rozhodnúť medzi tým, či sa budú zubami-nechtami držať zastaraných biznis modelov „a čakať na nezvrátiteľný koniec“ alebo sa posunú smerom k poskytovaniu rôznorodých energetických služieb. „Pokiaľ ide o odberateľov, veľkých aj malých, budú mať prospech: zo zníženia cien za elektrinu, z potenciálne menej volatilných cien a zo zníženia svojej uhlíkovej stopy,“ píše sa v správe konzultačnej spoločnosti.
Tvorcovia politík budú musieť zvládnuť prechod od centralizovaného systému k jeho rozdrobeniu, čo znamená väčší dôraz na digitalizáciu, monitorovanie a kontrolu distribuovanej výroby, čo si vyžiada určitý stupeň flexibility najmä zo strany regulátorov.
Život bez dotácií
Novú realitu bez dotácií, príležitosti a výzvy, však musia pochopiť aj obhajcovia OZE. Podporné politiky a dotácie slúžia svojmu účelu – majú umožniť technologický pokrok a priniesť úspory z rozsahu.
„Teraz, keď obnoviteľná energia dosiahla vyspelosť a stala sa nákladovo konkurencieschopnou, dôraz sa musí presunúť od prostredia ber alebo plať k takému, kde sa vyžadujú a odmeňujú všetky ostatné služby potrebné na veľký prienik obnoviteľnej energie – a to flexibilná kapacita, podporné služby, riadenie na strane dopytu a stabilita sústavy,“ uvádza sa v správe EY.
Navrch budú mať hlavne liberalizované trhy bez dominantných monopolov, kde tvorcovia politík a regulačné úrady chápu, že ich úlohou je uľahčiť prechod od centralizovaných systémov a nie vytvárať prekážky. Otázkou teda zostáva ako sa hráči prispôsobia novej realite a kto najlepšie dokáže využiť príležitosti vyplývajúce z nadchádzajúcej seizmickej zmeny.
© energia.sk
K téme
