Grécko znížilo dotácie na slnečné kolektory
Grécko začalo výrazne rozvíjať solárnu energetiku až vlani v spolupráci s Nemeckom a Atény dokonca predložili plán stať sa v tomto odbore európsku mocnosťou. Minulý rok sa inštalovaný výkon fotovoltaických panelov zvýšil trojnásobne na 580 MW, čo sú však stále asi len dve stotiny celkových kapacít produkcie elektriny v Grécku.
Cieľom krajiny, kde svieti slnko po väčšinu roka, je dosiahnuť do roku 2014 výkonom 1.500 MW. „V dnešnej ťažkej ekonomickej situácii je potrebné zabezpečiť životaschopnosť mechanizmu financovania na prevádzku už inštalovaných jednotiek a rozvoj nových,“ uviedlo ministerstvo energetiky podľa agentúry Reuters. Grécko musí od predminulého roku pre dlhovú krízu razantne znižovať vládne výdavky a prudko zvyšovať daňovú záťaž obyvateľstva; veritelia pritom požadujú pokračovanie úspor aj v rámci plánovaného druhého záchranného balíka.
Atény priťahujú investorov do odvetvia obnoviteľných energetických zdrojov dvadsaťročnými kontrakty za vysoké garantované ceny. Od februára sa ale stanovená výkupná cena elektriny zo solárnych inštalácií s výkonom nad 100 kW znižuje o 12,5 % na 292 eur za MWh a potom bude postupne klesať každý polrok až na približne 203 eur v auguste 2014.
Španielsko minulý týždeň oznámilo ukončenie všetkých dotácií pre nové kapacity obnoviteľných zdrojov, aby mohlo tento rok znížiť rozpočtový deficit takmer na polovicu a uniknúť hrozbe dlhovej krízy. Madrid chce výrazne spomaliť zadlžovanie distribútorov elektriny, ktorých celkový dlh na konci minulého roka dosiahol 24 miliárd eur. Krajina neprenáša vysoké ceny obnoviteľných zdrojov neschopných samostatnej konkurencie priamo na spotrebiteľov, ale núti distribútorov, aby rozdiel medzi výkupnými a maloobchodnými cenami viedli ako dlh krytý vládou. Vláda by teoreticky mala postupne zvyšovať ceny elektriny pre konečných spotrebiteľov, avšak pre sociálne dôvody toto rozhodnutie odkladá, takže dlh distribučných firiem prudko narastá.
Zdroj: ČTK, energia
K téme
