Rusko ruší plynovod South Stream
„Koniec, projekt je uzavretý,“ potvrdil novinárom šéf plynárenskej spoločnosti Gazprom Alexej Miller počas návštevy v tureckej Ankare po rokovaniach medzi ruským a tureckým prezidentom.
„Ak Európa nechce pokračovať s plynovodom South Stream, potom pokračovať nebude,“ citovala Vladimíra Putina agentúra Reuters.
Putin uviedol, že Moskva nedokáže bez súhlasu Bulharska v súčasných podmienkach pokračovať v realizácii projektu. „Nemôžeme začať výstavbu bez povolenia Bulharska. Bolo by absurdné, keby sme dosiahli bulharské pobrežie, a potom výstavbu zastavili,“ uviedol Putin.
O rozhodnutí ruského vedenia včera informovali agentúry Reuters, TASS i turecké médiá.
Koniec projektu naznačil už minulú stredu ruský minister hospodárstva Aleksej Uljukajev. Vyhlásil, že ak európske krajiny nechcú tento plynovod, budú musieť prevziať zodpovednosť za možné tranzitné riziká.
Ruský prezident Putin v Ankare dodal, že pre nekonštruktívny prístup Európskej komisie Rusko presmeruje svoje dodávky plynu do iných regiónov. „Nie je to len o tom, že EK nepomáha pri realizácii projektu, ale dokonca nám kladie do cesty aj prekážky. Takže, ak Európa nemá o projekt záujem, znamená to, že sa ani neuskutoční,“ poznamenal.
Gazprom vs. EÚ
Bulharská vláda začiatkom júna na žiadosť Európskej komisie pozastavila prípravné práce na plynovode. Všetky krajiny, ktoré podpísali s Ruskom bilaterálne dohody o výstavbe South Streamu, Brusel upozornil na nesúlad s legislatívou tzv. tretieho energetického balíčka. Výhrady sa týkali najmä neaplikácie pravidla o unbundlingu, podľa ktorého dodávatelia plynu nemôžu zároveň kontrolovať prepravu suroviny, a tiež umožnenia prístupu tretích strán ku kapacite plynovodu.
Moskva požadovala výnimku z pravidiel 3. balíka a odvolávala sa na to, že dohody s krajinami Únie podpísala ešte pred tým, ako smernice EÚ nadobudli účinnosť.
South Stream mal prepravovať ruský plyn cez juhovýchodnú Európu až do Talianska a do strednej Európy (rakúskeho Baumgartenu) cez Čierne more tak, aby obchádzal územie Ukrajiny. Kapacita plynovodu mala byť 63 miliárd metrov kubických a rozpočet sa odhadoval na 16 miliárd eur.
Spomedzi európskych krajín projekt podporovali najmä Srbsko a Rakúsko a v poslednej dobe predovšetkým Maďarsko.
Turecko ako uzol
Ankara a Moskva značne posilňujú spoluprácu v energetických projektoch. Tesne pred Putinovou návštevou turecké ministerstvo životného prostredia schválilo EIA správu pre výstavbu prvej atómovej elektrárne v lokalite Akkuyu, ktorú má vybudovať Rosatom.
Ruský minister pre energetiku Alexander Novak potvrdil, že Turecko dostane od budúceho roka plyn o 6 % lacnejšie. V prípade realizácie spoločných projektov by sa táto zľava mohla dostať až na 15 %, tak ako Ankara požaduje.
Krajiny sa už dohodli na zvýšení dodávok suroviny cez plynovod Modrý tok (Blue Stream) zo súčasných 16 miliárd na 19 miliárd kubických metrov ročne.
Plánujú tiež vybudovať nový plynovodný systém na pokrytie rastúcich potrieb tureckej ekonomiky. Dopyt po plyne v Turecku stúpol od roku 2000 viac než trojnásobne na takmer 47 miliárd m3 a s rastom ekonomiky i populácie sa očakáva jeho ďalšie zvyšovanie.
Gazprom včera podpísal s tureckou štátnou firmou BOTAŞ memorandum o výstavbe nového podmorského plynovodu. Hovorí sa dokonca, že by mohol mať kapacitu až 63 miliárd m3, čím by sa vyrovnal pôvodným zámerom South Streamu. Ak by sa to ukázalo ako životaschopný projekt, Rusi chcú na turecko-gréckej hranici vytvoriť dodatočný plynárenský uzol pre spotrebiteľov v južnej Európe.
Agentúra Anadolu Ajansı s odkazom na šéfa Gazpromu Millera uviedla, že 14 miliárd m3 kapacity nového plynovodu má nahradiť tranzit plynu cez územie Ukrajiny, a zvyšok objemu až takmer 50 miliárd m3 by malo smerovať do nového hubu. Počiatočný bod plynovodu má byť v kompresorovej stanici Russkaya na pobreží Čierneho mora, tak ako sa plánovalo pre South Stream.
Na zásobovanie regiónu by Rusi mohli využiť aj nový Transanatólsky plynovod (TANAP) s kapacitou 30 miliárd m3, ktorý Turci budujú na prepravu plynu z Azerbajdžanu, predovšetkým z poľa Shah Deniz II. Mal by viesť na hranice s Gréckom a Bulharskom a tu sa napojiť na európsku plynárenskú infraštruktúru.
Energia.sk, ČTK, TASR
K téme
