Gazprom je hanbou Ruska
Foto: energia.sk/Michal Jesenič
Plynová kríza zo začiatku roka 2009 najviac zasiahla krajiny strednej Európy, vrátane Slovenska. Ak sa pozriete na súčasný energetický dialóg medzi EÚ a Ruskom, akú úlohu v ňom zohrávajú stredoeurópske štáty?
Myslím si, že udalosti z roku 2009 pomohli celý proces výrazne urýchliť. Ten sa však naštartoval už v roku 2004, keď bol komisárom EÚ pre energetiku Andris Piebalgs. Veľa sa urobilo nielen v oblasti diverzifikácie dodávok, ale tiež zvýšenia odolnosti voči hrubému správaniu Gazpromu a všeobecne monopolu vertikálne integrovaných firiem. Rok 2009 však výrazne pohol veci dopredu. Opatrenia počas éry komisára Günthera Oettingera sa diali až s neuveriteľnou rýchlosťou. Nikdy predtým by mi ani len nenapadlo, že Generálne riaditeľstvo Európskej komisie pre hospodársku súťaž získa politickú podporu pre to, aby inšpektori mohli vtrhnúť do kancelárií Gazpromu a začať vyšetrovanie. Z dnešného pohľadu je dôležité, že peniaze EÚ reálne prúdia do výstavby plynovodných prepojení. Máme tu aj iné dôležité faktory, ktoré dopomohli zmeniť trh so zemný plynom, predovšetkým skvapalnený zemný plyn (LNG). Dnešný obraz je celkom odlišný od toho, aký sme tu mali pred štyrmi rokmi.
Pokiaľ ide o krajiny strednej Európy, majú oprávnene pocit, že sa nachádzajú niekde v predných líniách bojového poľa. Prvá bitka sa však odohrala na západe. Bolo nevyhnutné vysporiadať sa s monopolom energetických spoločností vo Francúzsku a v Nemecku. Veľké firmy ako Ruhrgas alebo Gaz de France prešli procesom unbundlingu. Rovnaký postup sa mal uplatniť aj v prípade ruského Gazpromu, ktorý ale z celej veci urobil veľký politický cirkus.
Dnes sme svedkami toho, že mnohé stredoeurópske krajiny čelia silnému politickému tlaku z východu. Pod veľkým tlakom je v súčasnosti Litva, Poľsku sa nakoniec podarilo úspešne ubrániť. Bulharsko bolo zase Rusmi pritlačené k múru. Veľa ruskej lobby je dnes cítiť aj v Českej republike. Som však presvedčený, že Rusko prehráva.
Kľúčovým elementom energetickej bezpečnosti je nielen diverzifikácia zdrojov, ale aj samotná cena komodity. Rokovania o cenových kontraktoch nie sú verejné. Nie je ale žiadnym tajomstvom, že krajiny EÚ nakupujú ruský plyn za odlišných podmienok. Čo si myslíte o cenovom mechanizme Gazpromu?
V prvom rade je extrémne netransparentný. Cenový mechanizmus Gazpromu v podstate porušuje pravidlá jednotného európskeho trhu tým, že predáva zemný plyn rôznym krajinám za rôzne ceny. To sa musí zmeniť. Viazanie ceny zemného plynu na ropu podľa mňa nie je správne, rovnako ako cenová diskriminácia medzi krajinami. Bude ešte chvíľu trvať, kým toto vedenie Gazpromu pochopí. Som však presvedčený, že história hrá v ich neprospech. Rusi dnes prehrávajú na oboch frontoch.
Počas vami moderovanej diskusie na konferencii GLOBSEC ste uviedli, že za uplynulých dvadsať rokov sa globálny trh so zemným plynom zásadne zmenil. Jeho dnešnú podobu ste obrazne prirovnali k pavučine – existuje veľa rôznych možností a ciest, ako sa dostať ku komodite. Kam sa podľa vás trh môže posunúť v budúcnosti?
Ceny zemného plynu klesajú. V súčasnosti sme svedkami štyroch zásadných vecí, ktoré formujú globálny trh s plynom. Prvou z nich je prebytok LNG na trhu v dôsledku toho, že USA už viac nie sú odkázané na jeho import. Druhým faktorom je väčšia odolnosť a pružnosť trhu vďaka prebiehajúcej výstavbe plynovodných prepojení medzi štátmi. Dnes už nemáme iba veľké plynovody medzi východom a západom. Je veľmi dôležité, že v súčasnosti je pre Rusko takmer nemožné odstrihnúť členskú krajinu EÚ od dodávok plynu. Ďalej sme boli svedkami unbundlingu. Dnes už nie je možné viesť vertikálne integrovanú spoločnosť.
To v istom zmysle naštrbuje doterajší model výstavby plynovodov a ekonomiku takýchto projektov. Ďalej tu existuje veľmi reálna perspektíva bridlicového plynu v Európe. V horizonte 30 rokov nie je vôbec vylúčené, že Poľsko bude exportovať plyn do Ruskej federácie. Som presvedčený, že v každom z týchto zásadných bodov Rusko zlyhalo.
Gazprom sa mal na začiatku 90. rokov minulého storočia úplne odpolitizovať a zamerať sa na to, aby firma zvyšovala svoju konkurencieschopnosť v oblasti efektívnosti a spoľahlivosti dodávok. Namiesto toho poslúžil režimu ako otvorená pokladnica. Ak ste potrebovali niečo predať, stačilo ísť do Gazpromu a zinkasovať tučný šek. Je smutné, že dnešná realita je taká, aká je. Gazprom je zvnútra prehnitý moloch a pozvoľna sa rozpadáva. Z ruského uhla pohľadu by mal podnik predstavovať korunovačné klenoty národného priemyslu. Namiesto toho je výsmechom a hanbou Ruska.
Veľké infraštruktúrne projekty, ktoré inicioval Gazprom, označujú niektorí analytici ako zbytočne ambiciózne. Reflektujú podľa vás plynovody Nord Stream a South Stream súčasné potreby energetického trhu v Európe?
Nord Stream nie je primárnym projektom Gazpromu. Plynovod vybudovalo konzorcium, ktoré získalo veľa politickej podpory z Nemecka. V prípade projektu South Stream je podľa mňa úplným nezmyslom budovať plynovod, keď nemáte dostatok suroviny pre naplnenie jeho kapacity. Aby som vám teda odpovedal na otázku, plánované plynovody nie sú o zemnom plyne, ale o peniazoch. O úplatkoch, ktoré zaplatíte pri uzatváraní kontraktu o výstavbe.
Kde beriete istotu, že Gazprom má núdzu o zemný plyn?
Nemajú dostatok plynu už ani do existujúcich, nie ešte budúcich plynovodov. Pohnútky pre výstavbu novej plynovodnej infraštruktúry sú celkom iné. Dôvody sú predovšetkým symbolické. Je to snaha nájsť cestu, ako exportovať korupciu. To, čo prúdi týmito plynovodmi, nie je zemný plyn, ale skorumpované peniaze. Ak staviate plynovod na západnom Balkáne, podpis zmluvy nesprevádzajú len obvyklé podania rúk, ale tiež kufríky plné peňazí. Dobrá cesta, ako získať vplyv v politike.
Treba si uvedomiť, že Gazprom toho v technologickej oblasti príliš veľa neurobil. Priznám sa, nie som si celkom istý, či od rozpadu Sovietskeho zväzu vôbec sprevádzkoval aspoň jedno nové ložisko plynu. Všetko, čím v súčasnosti disponuje, je už dlhé roky fungujúca infraštruktúra, ktorá firme takpovediac spadlo do lona z bývalej éry. Plány na ťažbu z ložiska Štokman v Barentsovom mori odzneli dostratena.
Uznávam však, že Gazprom má vo svojich radoch vynikajúcich inžinierov. Problémom je ale slabý projektový manažment firmy a peniaze miznúce v korupcii.
Tvrdíte teda, že žiadny z aktuálnych projektov Gazpromu nie je technologicky relevantný?
Neprichádza mi na um žiadna aktivita Gazpromu, ktorá by ilustrovala jeho technickú spôsobilosť.
Foto:energia.sk/Michal Jesenič
V stredoeurópskom priestore je významným aspektom energetickej bezpečnosti jadrová energetika. Okrem vrcholiaceho tendra v českom Temelíne existujú v našom regióne tiež úvahy o výstavbe nového zdroja v Jaslovských Bohuniciach. Dá sa podľa vás predpokladať, že víťaz temelínskeho tendra by mohol byť zároveň víťazom východoeurópskeho trhu?
Výsledok temelínskej zákazky bude samozrejme veľká vec. Jadrových projektov v tomto regióne je ale oveľa viac. Záujem o výrobu energie z jadra majú v Poľsku. Rovnako Maďarsko chce pokračovať v rozvoji atómovej energie. Víťaz českého tendra určite bude mať istú výhodu. Nie som však presvedčený, že v tomto prípade bude platiť príslovie „víťaz berie všetko“. Osobne by som bol veľmi prekvapený, ak by dostavbu blokov v Temelíne vyhrali Rusi. Bolo by to symbolickým vyjadrením toho, že česká vláda, ktorá sa už teraz obáva o svoju reputáciu, nie je ochotná zaujať opačné stanovisko. Ak by som mal hádať, víťazom sa stanú Američania a bolo by to dobré riešenie. To, či jadrová energia je dobrým riešení, je ale druhá vec.
Aký máte teda názor na jadro?
Oveľa radšej by som bol, keby peniaze prúdili do úsporných opatrení. Ak všetci dosiahneme švédsku úroveň v oblasti energetickej efektívnosti, potom môžeme uvažovať o výstavbe nových zdrojov. A práve stredoeurópske štáty majú v tejto oblasti čo doháňať. V princípe nie som proti jadrovej energii, myslím si však, že by sme mali starostlivo a do dôsledkov preskúmať jej vplyv – podobne ako to robíme aj v iných oblastiach spoločnosti. Nielen sa domnievať, že jadro musí byť dobré.
V kontexte jadra významne ovplyvnilo európske dianie rozhodnutie nemeckej vlády postupne do roku 2022 vyradiť z prevádzky všetky atómové elektrárne v krajine. Prišla podľa vás nemecká Energiewende v pravej chvíli?
Toto rozhodnutie bolo trochu unáhlené. Myslím, že tento fakt si dnes s odstupom času a miernymi obavami uvedomujú aj samotní Nemci. Osobne však vidím veľký potenciál v oblasti energetickej efektívnosti. Som tiež silným podporovateľom uhlíkovej dane. Systém obchodovania s emisnými povolenkami v jeho súčasnej podobe nefunguje. Ak by bolo rozhodnutie na mne, zaviedol by som uhlíkovú daň na emisie a zvyšok by sa ponechal na trhové prostredie. Som veľmi skeptický k myšlienke, že vláda je tým správnym orgánom, ktorý by mal rozhodovať o tom, či je vhodné spaľovať drevo, do akej miery využívať energiu zo slnka alebo či postaviť atómovú elektráreň. Myslím si, že o týchto veciach by mal rozhodovať výhradne slobodný trh.
Spomenuli ste zlyhanie obchodovania s emisnými povolenkami. Kde sa stala chyba?
V systéme sa udelilo priveľa výnimiek. Problémom bezplatného prideľovania emisných povoleniek je, že ich súčasná cena je veľmi nízka a celý systém sa stáva nefunkčným.
Ste zástancom prehlbovania spoločnej politiky EÚ v oblasti energetiky?
Európska komisia nesie zodpovednosť za energetickú bezpečnosť a klimatické zmeny. Veľa priestoru na zlepšenie však vidím v oblasti transparentnosti. Z pohľadu budúcnosti energetiky sú kľúčové predovšetkým inovácie. História industrializovanej spoločnosti je dôkazom, že vlády v rozvoji inovácií nevynikajú, na rozdiel od konkrétnych ľudí z biznisu a akademikov.
Znova, ak by bolo rozhodnutie len na mne, verejné peniaze by potiekli do výskumu. Potenciál technologických zmien sme podľa môjho názoru ešte ani zďaleka nevyčerpali. Zamerať sa na podporu technologického pokroku má určite väčší zmysel, ako polemizovať o tom, či postaviť alebo nepostaviť nejakú elektráreň.
S Edwardom Lucasom sa rozprával Michal Jesenič. Rozhovor sa uskutočnil na pozadí 8. ročníka konferencie o zahraničnej politike a bezpečnosti GLOBSEC, ktorá sa konala v dňoch 18. až 20. apríla 2013 v Bratislave.
© energia.sk
K téme
