Garantované energetické služby sa u nás presadzujú len pomaly
Najviac energie sa vo všeobecnosti spotrebuje v budovách, ktoré sa významne podieľajú na emisiách skleníkových plynov. Vlastníci objektov majú dnes viacero možností ako investovať do energetických úspor. K najviac využívaným patrí zatepľovanie, prípadne opatrenia na zefektívnenie vykurovania. Populárnou je aj rekonštrukcia verejného osvetlenia, v priemysle zase úspory v technologických procesoch a využitie obnoviteľných zdrojov.
Náklady na energie vo verejnom sektore predstavujú 300 miliónov eur ročne. V súkromnej oblasti ide v priemere dokonca až o 1,7 mld. eur ročne. „Ak by sa realizovali projekty energetickej efektívnosti iba s 20-percentnou priemernou úsporou, čo sú reálne predpoklady, dokázali by sme ročne ušetriť vo verejnom sektore približne 60 miliónov eur, v priemysle dokonca 340 miliónov,“ myslí si Marcel Lauko z Asociácie poskytovateľov energetických služieb (APES)
Potenciál eurofondov je obmedzený
Najväčšiu bariéru pre investovanie do energetických úspor na Slovensku je podľa neho financovanie. Vo verejnom sektore sa až 80 % všetkých projektov energetickej efektívnosti financuje z fondov, zvyšok tvoria rozpočtové zdroje.
Prostriedky štrukturálnych fondov sú ale obmedzené. Štát dnes prevádzkuje zhruba 15 000 budov, ale dotáciu môže reálne získať možno tisícka z nich. Pre ostatných vidí Lauko príležitosť v tzv. garantovanej energetickej službe (EPC – Energy Performance Contracting). Tento model financovania nie je záťažou pre rozpočet, investícia sa totiž spláca z dosiahnutých úspor.
„EPC model je cesta, ako použiť budúce úspory energie na realizáciu energeticky efektívnych opatrení teraz. Šetrí energiu v budúcnosti a peniaze už dnes. A navyše, výška úspory je zmluvne garantovaná, čo zjednodušene znamená, že ak klient nič neušetrí, klient nič nezaplatí,“ poznamenal ďalej Lauko.
Metóda bola vyvinutá ešte v 70. rokoch minulého storočia v USA. Odtiaľ sa rozšírila do celého sveta a postupne sa udomácňuje aj u nás. „Na Slovensku máme zhruba 50 projektov, ktoré sa takouto metódou realizovali,“ doplnil.
Energetické služby u nás upravuje zákon č. 321/2014 Z.z. o energetickej efektívnosti.
Doterajšie skúsenosti považuje za pozitívne. Pri väčšine projektov sa úspory dosiahli resp. poskytovatelia služieb klientom výpadok úspor v rámci garancie nejako kompenzovali. „Zaplatili zmluvné pokuty alebo znížili klientom splátky.“
Riziko EPC je v štádiu prípravy
Za kľúčovú považuje Lauko prípravnú fázu EPC projektu. Klientom odporúča, aby využili služby skúsených odborníkov. „Ide o dlhodobé kontrakty, v ktorých sa kombinuje technické riešenie s ekonomickým, ale aj právnym,“ zdôraznil.
V prípade, že zmluva je dobre nastavená, zákazníkovi v priebehu realizácie projektu nehrozia riziká. „Ak je to dobre zmluvne ošetrené, ten klient je v podstate v bezpečí. Od poskytovateľa dostane riešenie s garanciou funkčnosti a dosahovania úspor. Ak to nesplní, platí pokuty, ktoré sú v zmluve dohodnuté.“
Z prieskumu, ktorý urobil APES pred niekoľkými týždňami, vyplynulo, že iba 29 % Slovákov má informácie o projektoch energetickej efektívnosti v mieste svojho bydliska. Pre 70 % oslovených respondentov by informácie o realizácii týchto projektov mohli uľahčiť rozhodovanie v ďalších komunálnych voľbách.
Zvýšenie osvety si kladie za cieľ aj nové ocenenie EFEKTIA. Do premiérového ročníka súťaže sa môžu prihlásiť podnikateľské subjekty, štátne a verejné inštitúcie alebo obce a mestá so sídlom na území SR, ktoré v rokoch 2012 až 2014 zrealizovali projekt zameraný na energetickú efektívnosť.
Vyhlasovateľom je asociácia APES v spolupráci so Slovenskou inovačnou a energetickou agentúrou (SIEA) a Slovenskou radou pre zelené budovy. Záštitu nad projektom prevzal podpredseda EK Maroš Šefčovič. Viac info.
© energia.sk